Neznámá bitva

Podľa poviedky sovietskeho spisovateľa Viačeslava Kondratieva „Vykúpenie krvou“ bol sfilmovaný tento výborný film. V skutočnosti z bitky o Ržev ide o malú jednodňovú epizódu v bitke o dedinku Ovsjannikovo. Bitka o Ržev nebola bitkou o mesto ale išlo o úlohu zničiť hlavné sily nemeckej skupiny armád Stred na rževsko-vjazemskom predmostí 150 km od Moskvy. Tu do Rževského výbežku sa musela nemecká armáda stiahnuť pred sovietskymi vojskami. Stalin 5.1.1942 vydal rozkaz , aby Ržev Kalinský a Západný front oslobodili za týždeň od nacistov. Rozkaz bol splnený 20.3. na ďalší rok 1943. Pobyt nemeckej armády pred bránami Moskvy predstavoval obrovské riziko. Len v priebehu roku 1942 sa odohrali štyri skutočné operácie aj zo strategickými cieľmi, zahnať nemeckú armádu čo najďalej od Moskvy. Mnohokrát nezmyselne vedené boje mali na oboch stranách neskutočne množstvo padlých, odhaduje sa na strane Červenej armády 776 889 stratených vojakov a na Nemeckej 400 tisíc. Napríklad tu padla celá 33. armáda generála Jefremova aj s jej veliteľom. Aj tu mi nedá sa upozorniť na strašnú cenu, ktorú museli zaplatiť všetky národy, ale predovšetkým ten ruský za to, že vyhnali nacistov zo všetkých štátov ktoré okupovali. Takže si myslím, že nie je na mieste znevažovanie spomienok na ruské obete. Teraz k filmu. Kondratiev podáva svoju autobiografiu z tejto bitky o Ovsjannikovo. Ide o drsný, nejednoznačný ale čestný obraz skutočnej udalosti. Film sa snaží neskresľovať príbeh podáva ho čo najčestnejšie a najpravdivejšie, ukazuje udalosti také, aké v skutočnosti boli. A v Červenej armáde boli skutočne velitelia, tí mali svojich politrukov a na nich ešte dozerali aj orgány NKVD. (11.09.2020)

Občas si pri pozeraní nejakého ruského filmu tak sám pre seba vravím, že tí Rusi majú vždy po ruke svojho Clooneyho, Pitta, Cagea, či Farrella, tentokrát sa mi zdalo, že by mohli mať aj svojho Spielberga. Úvodná bitka bola doslova výživná pre moje oči, na tomto bojisku by som sa teda nechcel ocitnúť a ako tento boj pokračuje, iný vojnový film by už začal spomaľovať, tu začne ešte viac stúpať na obrátkach. To všetko v doprovode stále dravšej hudby. No proste paráda.. Neskôr sa na tomto bojišti začne odohrávať ešte jeden zaujímavý a napínavý minipríbeh, o poriadne skurvenom radikálnom prospechárskom komunistovi. Pred pár desiatkami rokov by režisér za takýto film skončil v Gulagu aj s celou famíliou. Celkom sa tu aj kecá, ale dialógy nenudia a keď tie keci začnú byť viac ideologické a takmer aj otravné, začne sa schyľovať k druhému boju a kecaniu je koniec. Po tomto filme by som už žiadneho Rusa nepodceňoval. (27.11.2021)

Tak toto sa podarilo. Po všetkých stránkach veľmi odvážny film, ktorý sa nebojí násilných scén ( dobre natočených ), ale aj zobrazeniu nátlaku na vlastných ruských vojakov v prvej línii od sovietskeho politického komisariátu. Práve tieto udalosti posúvajú snímok od heroických udalostí k človečenstvu a živočíšnosti. Parádny film. (22.09.2020)

Tak jako vždy provedení fenomenální. Dějově vybalancované tak prapodivně. Začátek a konec fenomenální. Prostředek je hodinové konverzační cvičení, kde si neberou servítky s ničím. Není to nonstop propaganda, ale také ukázka co byli politruci za vypatlaná hovada. Nebýt té “prázdné” hodiny uprostřed, dal bych plný počet. (17.08.2020)

„JÁ SE NEPTAL KOLIK MÁŠ LIDÍ, ALE JESTLI JSI ROZUMNĚL ROZKAZU...“ /// Hned v úvodu dobrá válečná scéna s dobitím území… Rusové vyprávějí, jak tenkrát bojovali … třeba pod dohledem členů „zvláštního“ oddílu… nebo že sovětskej velitel, byl… prostě věděl, že je jich „mnoga“. Film komunistickejch idejí zbavenej (- navíc se závěrečnou zajímavou pointou) přináší solidní poměr válka – drama. Jasně, dočkáme se i toho „gerojskýho“ patosu, ale kdo to dneska do filmů necpe, že? /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Povídku „Vykoupeno krví“, kterou napsal Vjačeslav Kondratěv, neznám. 2.) Jsem politicky uvědomělej (navíc je nás hodně!). 3.) Thx za titule „bounas“. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ** NAPĚTÍ ** (01.09.2020)