Konkurs

Na samý úvod si totiž dovolím začať trochu netradične, a predsa k merítku veci, a to asi v takom zmysle, že tentoraz použijem iba jednu konkrétnu zaujímavosť (poznámku) ku Konkurzu:「Na švajčiarskej premiére sa jednému divákovi urobilo zo záverečnej scény tak zle, že vyšiel zo sály a potreboval pomoc zdravotníkov.」• Síce nie som na tom po domácej projekcii, až tak strašne špatne, ako povedzme zrovna tento nemenovaný Švajčiar niekedy na konci 20. storočia, ale zase nemôžem povedať, že by so mnou tento romanticko-surový, psychothriller pod taktovkou Takašiho Miikea, absolútne nepohol, skôr práve naopak, rovnako som sa cítil mimoriadne nepríjemne, ako určite i mnohí diváci, nielen v tých časoch, keď pravdepodobne dnešným divákom takáto obzvlášť divoká zmes brutálneho násilia, už toľko vrások na tvári skutočne nevytvorí, keďže si na to už pomerne dávno zvykli, ak chcú teda kráčať so súčasným trendom, musia sa tomu i prispôsobiť? • V mojom ponímaní to jednoznačne vnímam, ako priamu kombináciu, trebárs úplne najtypickejšieho romantického príbehu, aký si len sami dokážete kedykoľvek predstaviť, typu: Keď Harry stretol Sally (neberte to ale celkom doslova!), áno, presne takýmto štýlom to fungovalo vo svojej prvej polovici, kedy muž - v tomto prípade vdovec, spoznal na dopredu dohodnutom konkurze, mladú, dosť atraktívnu ženu s bolestnou minulosťou, pričom vari odteraz príde konečne na radu i pomalá fyzická bolesť, ktorá prevezme štafetu v podobe Saw: Hry o prežitie, na čo sa následne treba predovšetkým psychicky pripraviť, pretože režisér ma (nás), šetriť ani akosi príliš nemieni(l), lebo táto naturalistická sekvencia, je v mnohých ohľadoch veľmi vyčerpávajúcou, tým pádom nastávajú dve odlišné roviny jedného filmu, ktorý je ako celok - extrémne náročný na celkové strávenie. • Najprv som si mal akože extra oddýchnuť, aby som si neskoršie poriadne zamakal, ako na cyklistickej trase: z Ružomberka do Žiliny, a zas poberaj sa domov, asi niečo v tom význame. Áno, dalo mi to zabrať i s dodatočnou svalovicou, prečo dotyčná osoba tak hrboľato jazdila, ako si v podstate sama od začiatku stanovila... • Nebyť akéhosi rutinného spracovania, čo sa zároveň týkalo práce scenára i mechanických, hereckých výkonov, konečný výsledok by bol možno oveľa lepším? Skrátka, v romantickej línii som sa s nimi väčšinou iba nudil, čiže sa dostavil naprostý štandard, ktorý by prekonala i hocaká, mexická telenovela, aby vzápätí tento Šinkasen prešiel vďaka samotnej rýchlej výhybke na ďalšiu koľaj, kedy sa začal tak výstredne rútiť smerom do cieľa, že som tomu miestami ani sám nechápal + a k tomu i s niekoľkými prekvapeniami, ktoré sa zvoľna skrývali v jednotlivých vagónoch, vrátane predvídateľnosti & samoúčelnosti, ak to tak môžem definovať. • Režisérovi išlo najviac asi len o to, aby postupne vybudoval čo najvyše vybičovanú atmosféru, ktorou potom toto pochybné prostredie u protagonistu tak priklincoval, ako si ani vo sne nedokážeme zobraziť... Neľutujem, že som videl túto filmovú súťaž, ale reprízu by som si už v žiadnom prípade viac krát nezopakoval, no i napriek tomu všetkým vskutku odporúčam, i keď to asi nie je pre každého. (18.03.2023) (méně) (více)