Neviditelná

O teto problematice mam je trochu informaci z nedavne konference na Pravnicke fakulte v Praze "Lidska prava v case pandemie".Jeden prispevek rikal,ze u nas neni presna legislativni hranice kdy konci pravo na zivot zeny a zacina pravo na zivot ditete.Zene je casto sdeleno,ze pokud se neudela cisarsky rez,dite bude mit nedostatek kysliku a narodi se postizene, nebo remre.Zena podepise reverz ,ze takovy zakrok odmita.Anebo ji lekari proste nasilne uspi rajskymplynem a dite zachrani (18.03.2022)

Dokument rozoberajúci ťažkú a morálne zložitú tému, ktorú by žiadna žena asi zažiť nechcela. Je ale ťažké sa vcítiť do rodiacej ženy, obzvlášť mne ako chlapovi, zároveň ale nie je ľahké sa vcítiť aj do roly toho pôrodníka, ktorého zväzuje zodpovednosť. Trošku mi prišiel tento snímok jednostranný a jemne tlačiaci na pílu, ale určite si zaslúži väčšiu mieru diskusie. Minimálne na to je dobrý. Každopádne až príliš detailné zábery pôrodov nemusia dať citlivé osoby. 65 % (18.08.2021)

Čakal som dokument o neprijateľnom stave slovenského pôrodníctva, ktorý bude podložený faktami a ponúkne pohľad do jeho zákulisia. Z tohto som dostal strašne málo, väčšinu času to boli len výlevy hysteriek o tom, ako im zlí doktori nedovolili porodiť podľa vlastných predstáv (a jedna z nich to dokonca hnala až pred súd, kde pochopiteľne neuspela). Áno, naše pôrodníctvo je pozadu čo sa moderných prístupov týka (množstvo nastrihnutí ma úprimne šokovalo, hlavne v kontraste so severskými krajinami), je podfinancované a trpí nedostatkom ľudí (pochopiteľne aj tých kvalitných), no toto všetko platí o našom zdravotníctve ako o celku. Všetky objektívne problémy na ktoré poukazuje tento film sú o tom, že chýbajú peniaze - na lepšie vzdelanie, vybavenie a ľudí. Dokument sa tomuto ale venuje len okrajovo, prím hrá to, ako rodičky prežívajú pôrod. A tam bolo veľmi veľa vecí ku ktorým mám výhrady. Tam normálne kritizovali lekárov za to, že sa snažili o čo najbezpečnejší pôrod, ktorý neohrozí ani matku ani dieťa. Ale vystresovaná matka vie zjavne viac ako celé nemocničné oddelenie, ktoré by malo asi skákať ako ona povie. A keď sa tak nestane, tak má doživotné traumy. Pardon, ale toto neberiem. Keď sa niečo pokazí, tak na zodpovednosť budú braní doktori, nie ženská s pretlakom ezoteriky v hlave. Som za ľudský prístup a vyjdenie rodičke v maximálnej možnej miere v ústrety, no všetko má svoje hranice. A že sa ten ľudský prístup nedostáva v miere akej by mal? To už je prejavom toho, o čom som písal vyššie - málo peňazí = málo času na pôrody a málo personálu. 4+/10 (08.05.2022)

Režisérka filmu v diskusii hovorí, že žena by v priebehu pôrodu a pred ním mala mať jasné právo vysloviť súhlas alebo nesúhlas vysloviť s každým navrhovaným postupom lekára a zdravotníckeho personálu. S tým sa dá len súhlasiť. Avšak pri jasne formulovanom A potom treba povedať aj B. A to B je rovnako jednoznačné a logické. Ak teda rodička nesúhlasí s navrhovaným postupom lekára, je úplne samozrejmé, že následne berie na seba plnú zodpovednosť za prípadné zdravotné poškodenie seba, dieťaťa, či prípadné úmrtie. A taktiež za liečenie prípadných negatívnych následkov. Zdravotnícky personál po nesúhlase musí byť zbavený akejkoľvek trestnoprávnej či hmotnej zodpovednosti za stav rodičky a jej dieťaťa po jej odmietnutí postupov, ktoré navrhne lekár. Stačí len doplniť príslušnú legislatívu a potenciálne traumatizované rodičky môžu následne odmietať čo len chcú. Isteže, na empatickom prístupe k pacientom je čo zlepšovať, tam s dokumentom súhlasím. Spochybňovanie súdneho rozhodnutia v komentároch je mimo misu. Neodcitovalo sa celé, len kratučká časť ústneho odôvodnenia. A koniec koncov: veď existuje aj niečo ako opravný prostriedok. Dokonca viacero. V dokumente o tom, či a ako ich žalujúca rodička využila, neodznelo ani ň. Celkove súhlasím s otvorením diskusie na tému post traumatického stresového popôrodného syndrómu. Ale nech sa pri tom citlivo a racionálne položí na obe misky váh. Na jednej strane sloboda pri informovanom súhlase, či nesúhlase ženy s navrhovaným úkonom, na druhej strane s tým súvisiaca otázka osobnej zodpovednosti za dôsledky odmietnutia lekárskych návrhov a postupov. A tiež otázky finančné, súvisiace aj s dobudovaním naozaj kvalitných pôrodníc, s dostatkom priestoru, zdravotníckeho personálu, posilnenia výučby prístupu lekárov a sestričiek k pacientovi. Nuž a zváženia priority, čo je dôležitejšie - počet zdravo narodených alebo voľnosť ženy pri rozhodovaní, ako porodiť. (23.05.2021)

Spoilerovat se u dokumentů může, ne?___ Žena z ČR: "Oni se chovali, jako když tam nejsem. Tak jako na mně něco dělali, ale jako bych byla jenom nějaký mrtvý tělo, z kterýho mi potřebujou vyndat dítě"....Dula ze zahraničí: "Velmi jasně si uvědomujete, co vám udělali. Říkáme tomu mentální porážka. Když je někdo v procesu porodu, a děje se toho strašně moc, snažíte se bojovat, ale pak už nemůžete, je to moc bolestivé. Jenže oni pokračují, dokud vás nezlomí." Přesně vystižené od obou, díky za to. ______________________ Zrzavá ochechule: "Netlačte, netlačte, dýchejte jak vám říkám netlačte!!" - žena "omylem" navzdory ochechuli porodí ve stoje a ne na koze, protože gravitace tvl, a ochechule má radost z alternativního porodu. Poté stříká studenou vodu na čerstvá poporodní poranění a střídavě s lékařem, zašívajícím poranění, mluví k rodičce: "Obě dvě ruce na miminko! Nic teď neděláme. To vás ani nemůže bolet. Jen vás myjeme. Ale teď jsem byl na stehně a vy se svíjíte bolestí. Ježišmarja nemůžeme předehřívat vodu kvůli Pavlíkové! Zkuste se trošku zpacifikovat ženo!! My jsme s vámi měli božskou trpělivost. Držte to miminko nebo vám ho vezmu!" (manžel natahuje ruku, naznačuje, že ženu uhodí a přisadí si "Nevymýšlaj nebo...co jsi, jak děcka doma?!") ______________________ Nechápu, jak v tomhle můžeme v 21. století existovat a ta bezmoc, že s tím jako jednotlivec nic nezmůžu - a to ani u soudu, je příšerná. Je mi moc líto těch, které tohle zacházení zažily, zažívají a bohužel budou zažívat. Sama jsem si z Motola odnesla takové trauma, že jsem byla schopná se na budovu nemocnice podívat až po roce. Prvních pár měsíců si navíc nepamatuji ani tak dítě, jako spíš to, že jsem po nocích nemohla spát a musela si v duchu pořád přehrávat situace, které byly za hranou etiky i práva. Jsem ráda, že tenhle dokument existuje a jdu si najít více věcí od paní Simkin, je skvělá. (26.05.2021)