Smaragdový les
The Emerald Forest
Smaragdový prales
Režie:
John BoormanScénář:
Rospo PallenbergKamera:
Philippe RousselotHrají:
Powers Boothe, Meg Foster, Estee Chandler, Charley Boorman, Gracindo Júnior, Ruy Polanah, Evandro Mesquita, Tetchie Agbayani, Peter Marinker (více)Obsahy(1)
Americký inženýr Bill Markham (Powers Boothe) pracuje v amazonské džungli na stavbě přehrady. Jednoho dne jeho syn zmizí bez vysvětlení, ale policejní vyšetřování nepřinese žádné výsledky. Markham je přesvědčen, že jeho syna unesl jeden z domorodých kmenů a vydává se do nebezpečné džungle najít ho za každou cenu. (oficiální text distributora)
Recenze (31)
║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $24,468,550║Tržby Celosvetovo $26,145,550║ ()
Boorman rozvíjí svoje "přírodní téma", podobné motivy se objevily již v jeho předchozí tvorbě ( viz Vysvobození - stavba přehrady ). Po obrazové stránce nelze jako vždy nic vytknout, tan chlap ví jak zaplňovat prostor záběru, na jeho kompozice se vždy moc pěkně dívá. Se scénářem je to horší, ekoposelství je to hlavní a postavy podružné, poslední třetina je této prioritě až příliš násilně podřízena.... ()
Kvalitou (ale i hereckými výkonmi a atmosférou) niekde medzi Modrou lagúnou, Návratom do modrej lagúny a Hráčmi na vinici Pána. Ten príbeh mohol byť epický, keby sa ho chopil Werner Herzog, Stanley Kubrick, alebo aspoň Ruggero Deodato (ak by mal lepšiu chvíľku). Lenže nechopili. Chopil sa ho John Boorman, ktorý má síce na konte výnimočné Vyslobodenie, ale i najabsurdnejší film roka 1974 Zardoz. Smaragdový prales patrí skôr do tej slabšej časti Johnovej filmografie. Dosť nezáživný, nezábavný a nudný film. Powersa Bootha som nikdy moc nemusel a strih je miestami značne diskutabilný (záber na Powersa Bootha v džungli. Záber na hada v úplne inej džungli. Strih na Powersa Bootha s vytreštenými očami. Záber na útočiaceho hada. Strih na odskakujúceho Powersa Bootha.). ()
(SPOILER!!) Brazília, štát Pará, 1974-1984. Kým americký strojvedúci stavia priehradu na rieke v Amazonke, jeho syna unesie domorodý kmeň nazývaný Neviditeľní ľudia. Otec ho hľadá v džungli 10 rokov, ale keď ho konečne nájde, jeho syn je asimilovaný indián, rešpektovaný lovec vo svojej osade. Otec si postupne uvedomuje, že jeho syn sa nikdy nevráti do civilizácie. Spolu s jeho skupinou idú vyslobodiť dievčatá z kmeňa, ktoré boli zajaté na prostitúciu gangom Brazílčanov. Otec počas jeho pobytu v osade spoznáva život domorodcov, ktorí sú presvedčení, že únosom syna zachránili, a presviedčajú ho, aby sa ani on nevracal na tie "strašné miesta". Uvažuje, čo urobí, aby voda z priehrady nezatopila aj zvyšok územia kmeňa jeho syna. Vo filme vidíme 3 fiktívne kmene, a ich kultúru a reč založenú na iných Amazonských kultúrach, no pointa je plne založená na skutočných udalostiach z rokov 1976-1984, keď bolo zaplavených 2200 km² pralesa kvôli vodnej elektrárni Tucurui. ()
Prales v tomto filme doslova dýcha, cítiť jeho vlhkosť a lepkavosť na vlastnej koži, rovnako ako pustú bezútešnosť postupujúcej výstavby, neberúcej žiadny ohľad na ostatné živé organizmy. Večný a neuhasiteľný konflikt medzi prírodou a civilizáciou, reprezentovaný zástupcami hodnotovo odlišných kultúr je ústrednou témou tohto pralesného dobrodružstva s nástojčivým a stále aktuálnejším apelom na rešpekt k pôvodným prírodným spoločenstvám. Za hranicami nepreniknuteľného amazonského pralesa žijú Neviditeľní. Indiánsky kmeň, žijúci v súlade s prírodou, ktorú nazýva "živým svetom". Svet sklobetónových kociek, ozrutných mechanizmov a obrovskej koncentrácie ľudí je pre nich "mŕtvy svet". Medzi Neviditeľných sa dostane malý syn stavebného inžiniera. Už v nazeraní na tento čin sa odkrýva podstata vyššieuvedeného konfliktu: to čo indián pokladá za jednoznačne kladný čin, ktorým zachránil jeho dušu z pazúrov mŕtveho sveta, jeho rodičia to považujú za zákerný únos najcennejšieho, čo kedy mali. ()
Příběh podle skutečné události, který byl hodně a hodně pozměněn, ale vzal jsem v potaz, že se film odehrává v nádherné a ojedinělé přírodě Amazonie a otvírá okno do vzdálených míst světa, kde ještě žijí lidé na úrovni doby kamenné, tak mě tolik smyšlená historka zase nevadila. Pozitivní na filmu je, že vyzdvihuje život a zvyky přírodních lidí, kteří ještě stále na naší planetě žijí. Ať tak nebo jinak, alespoň film poukázal, že je vliv civilizačních kultur pro ně téměř vždy negativní. A ještě jedna věc, všimněme si, že amazonským indiánům ke štěstí stačí jen pár věcí. Najíst se, skrýt, množit se, ubránit se nepřátelům a být zadobře se svými bohy. Podtrženo sečteno, nevím, jestli je potřeba ještě něco dalšího dodávat, film, který není nadprůměrný, ale docela rád jsem ho viděl. ()
Neberu v uvahu, že opravdu na kvákající žáby přinášející mohutný déšť opravdu nevěřím. Neberu v úvahu, že se mi vůbec nelíbily dekorace vlasů amazonských indiánů, v kterých byly různé rostliny. Připadalo mi to trošku kýčové. To vše bych hodnotil za nula, každopádně neusnul jsem u toho, lítající orel tomu sice moc nepomohl, ale možná nahé amazonské dívky mě učarovali, i když nevím, když se mi moc nelíbily. Ale celkově za dvě. ()
Jeden z filmov, ktorý sa ku mne dostal kedysi dávno na kazete. Zaujímavá vec, ktorá mi nevadila ani po desiatej repríze. ()
28. 11. 2009 - Viděno 1/2 filmu - 25% ()
Krásny vizuálny zážitok z miest, ktoré sa už čoskoro stanú len hmlistou spomienkou, než sa aj tá časom rozplynie a pre ďaľšie generácie zostane už len fikciou. V príbehu je trocha akcie, trocha romantiky a veľa podnetov na zamyslenie. Eko-posolstvo je hlavným hnacím motorom celého snímku a i keď to všetko do hromady na cynickú dušu dnešného diváka môže pôsobiť naivne, myslím, že svoj odkaz predal ďaľej a zostáva nám len dúfať, že padne na úrodnú pôdu. ()
Scénář : Rospo Pallenberg. Kamera : Philippe Rousselot. Hudba : Junior Homrich. Lehce nadprůměrný ekofilm. ()
Nádherný snímok. Vizuálne nesmierne pôsobivý. Mrzí ma, že nebol docenený vtedy a vyzerá to tak, že ani dnes. Herecky a režijne naozaj vydarený film. ()
Zaujímavý a autenticky pôsobiaci film zo života domorodcov žijúcich v amazonskej džungli inšpirovaný skutočným príbehom s nádhernými panoramatickými zábermi krajiny, exotickou výpravou a dekoráciami. 70% ()
ocenenia : MFF Cannes 1985 - nesúťažný výber ()
Film pre dospelých podľa skutočnej udalosti. ()
Za najlepsie filmy Johnsa Boormana povazujem kultovy Deliverance a Excalibur. Skoda, ze popri tych majstrstykoch natocil aj plany Zardoz 1974, tempo je ubijajuco mrtve, dialogy tvoria len vatovo plane plkky a zufalo malo sa tam toho deje. Powers Bootha nemusim doteraz - nie je mi sympaticky . 30 % ()
Najmä pekná príroda ťahá tento film s ekologickým podtónom, ale pozerateľné to rozhodne je.. ()
5/10 ()
nie, nezaradím ten film medzi podpriemerné, aj keď herci boli na úrovni ochotníkov z konca 19. storočia. Film má však pomerne silný skoro až environmetalistický náboj v podobe obrazov z krásnej Amazónie, záberov na pôvodných obyvateľov a ich jednoduchý a pritom plný život v lone divokej prírody a to sú plusy, hodné aspoň tých troch bodov. Whack ďakujem za tip. :) ()
Zaujímavý crossover dobrodružného príbehu a akčnej drámy, v ktorom je ešte k tomu, aby toho nebolo málo, vsadená enviromentálna tematika. Originalita mu nechýba a zaujme aj obsadením či indianskymi dialógmi ("Jdeme k otci...Já sem tvů otec!..Ne, ty si Tati a žiješ v mých snech"). Naviac Boorman necháva dostatok priestoru aj tichu, bez zbytočných rečí, doplňujúceho dobrú kameru. Je fajn, že eko-agitka je nevtieravá, aj keď v závere už trochu tlačili na pílu. Problém som mal s obsadením domorodcov, ktorí vôbec nepripomínali amazonské kmene, ktoré poznáme napr. z dokumentov a ktorí sú určite o dosť škaredší ako tu obsadení (asi) Havajčania a hlavne fešné Havajčanky, všetky v tom najlepšom veku rozpuku. Kde sú starci, staré baby, deti - nevedno. Inak tú bio-GPS navigáciu by som celkom bral. ()