Nepotopitelné stroje: Japonská bitevní loď

Dokument v štýle, ako sa často robí okolo Bismarcku: expedícia k potopenej lodi (tu priamo zdokumentované jej prvé vypátranie) a do toho prestrihy ohľadom jej príbehu. Tento bol spracovaný najzaujímavejšie a dokument o Musaši nie je častý. Každopádne, mohli by prestať prekladať ráž diel „18 inch“ ako „457 mm“ (robí to aj viacerá literatúra), keďže to má byť 460 mm (18,1 palca). Film sa nebojí ísť aspoň trochu do konštrukčnej témy. Historik Martin K.A. Morgan (podľa jeho prác sa evidentne námorníctvu sotva venuje) v tomto dokumente spomínal, že použili nity, pretože „Pancierové pláty Musaši nemohli byť zvárané, boli príliš hrubé.“ (hlavný pancierový pás mal 410 mm) 1. Zvárané byť mohli (Jamato mala 463 784 m zvarov). Použitie nitov na spojenie pancierových plátov (hlavne spojov nižšej vrstvy) je častá kritika ohľadom konštrukcie triedy Jamato. Čím je plát nie len hrubší, ale aj jeho oceľ tvrdšia, tým náročnejšie je jeho zváranie (Japonci strávili vývojom dostatočne tvrdej pancierovej oceli a metódy jej výroby desať rokov, aby splnila požiadavky odolnosti pri aspoň tej hrúbke, akú má). Japonsko ale technologicky za európskymi krajinami a USA zaostávalo, a to aj v Európe samotné zváranie celkom nezvládali ani popredné krajiny ešte v 2. svetovej vojne a niekedy preto radšej použili nitovanie ešte počiatkom 40. rokov (nie nutne pri stavbe lodí). 2. Mnoho lodí japonskej Štvrtej flotily bolo poškodených hurikánom v roku 1935 (a rok predtým sa na rozbúrenej vode potopil jeden torpédoborec), čo pri prešetrovaní mimo iného ukázalo, že zvary na viacerých plavidlách boli slabé a praskali, keďže mali nízku kvalitu. Japonsko teda k tejto technológii dalo obmedzenia. K tomu za 3., viceadmirál a hlavne významný konštruktér Hiraga Juzuru bol k technológii zvárania obecne skeptický. (29.09.2021)