A Place in the Sun
Miesto na výslní
Režie:
George StevensKamera:
William C. MellorHudba:
Franz WaxmanHrají:
Montgomery Clift, Elizabeth Taylor, Shelley Winters, Anne Revere, Keefe Brasselle, Fred Clark, Raymond Burr, Herbert Heyes, Shepperd Strudwick (více)Obsahy(1)
Slavná filmová adaptace Dreiserovy Americké tragédie.
Příběh George, mladíka z chudých poměrů, který dostane práci v továrně bohatého strýce, a když se naskytne šance společenského vzestupu, obětuje lásku tovární dělnice ve prospěch vztahu k bohaté dívce.
(oficiální text distributora)
Recenze (80)
NFR 1991, Oscar 6 : Režie, Kamera ČB, Kostýmy ČB, Střih, Hudba, Scénář + 3 nominace: Nejlepší film, Herec HR - Montgomery Clift, Herečka HR - Shelley Winters . . . . . . . Zlatá Palma - výběr ()
Melodrama s velmi temnými podtóny a jednou z nejlépe „vyargumentovaných“ frustrací. George není přes své smrtonosné úsilí schopen dojít naplnění v osobním ani pracovním životě a americký sen, jehož naplnění považuje jako ambiciózní mladý muž za svou povinnost, se pro něj mění v sérii stresujících životních voleb, z nichž nakonec žádná není správná. Anebo skutečně miluje Angelu jako takovou a nikoliv jenom nedosažitelný životní styl, který tato žena z lepší společnosti v jeho očích zosobňuje? Nezodpovězené otázky umožňují protagonistu vnímat zároveň jako viníka i jako oběť společnosti, jejímž požadavkům chtěl za každou, za jakoukoli cenu vyhovět. Melodramatická i noirová rovina jsou do sebe pevně zaklesnuté. Film se v jeden okamžik neláme do jiného žánru, jenom jej začne více akcentovat. Kompozice záběrů, se záměrně nevyplněným prostorem nebo vhodně rozmístěnými objekty, má sama o sobě jistou vypovídací hodnotu, upozorňuje na duševní rozpoložení postav nebo naznačuje, k čemu teprve dojde (soudní síň v pozadí před osudovou cestou k jezeru). Režie prozrazuje absolutní kontrolu nad každou scénou, díky čemu mohl Stevens do filmu prostřednictvím mizanscény zakódovat podvratnější sdělení, než jaké nese scénář (k oidipovské fixaci na matku se tak přidávají náznaky dalších zmařených erotických tužeb). A kromě toho je to taky naprosto profesionální prezentace metodického herectví a emocionální smršť, která vám nedá vydechnout. 85% ()
Rozhodně zajímavý snímek s vynikajícím Montgomerym Cliftem. Jemu se podařilo zahrát svou roli zcela přesvědčivě a proměna jeho charakteru byla opravdu perfektně doladěná (žádné takové to "teď jsem ještě hodný a TEĎ už ne", jak to známe z některých filmů). Zato Shelley Wintersová svou roli tak úplně nezvládla. Elizabeth Taylorová vypadala sice relativně dost půvabně, ale ona nikdy nebyla na 100% můj typ, takže ani tady jsem z ní nebyl nijak výrazněji odvázaný. ()
║Rozpočet $2,295,304║ ()
Další z klasických a kvalitních filmů zaobírající se tématem morálky a charakteru. Liz Taylorová je kočka. ()
Jeden z 500 největších filmů všech dob časopisu Empire. Jeden ze 100 nejlepších romantických filmů - 100 Greatest Romance Movies http://www.csfd.cz/uzivatel/136528-rhk/. ()
Poctivá bezútěšnost a bezvýchodnost. Kdo by ostatně odolal Taylorce? Chudák Clift neměl jinou možnost. Možná šlo víc přitlačit na emoce nebo gradaci, jinak ale tenhle skoro-noir nemá chybu. ()
kapitalizmus. majitelia a/vs. robotníci. chudobný príbuzný prichádza. priamo do sídla strýkovej fabriky. vidí luxus. je ním fascinovaný. strýko ho zamestná pri páse. nič iné totiž nevie. pri páse je plno žien. ale! vzťahy medzi zamestnancami sú prísne zakázané. napriek tomu láska pri baliacej linke vznikne. rozvinie sa do tehotenstva baličky. popritom však na luxusnej párty, kde je synovec pozvaný, vznikne láska druhá. prvá, tá robotnícka, sa nechce zmieriť s odsunutím. pre ambiciózneho chudáka však ostáva len nechcenou príťažou. šup s ňou preč! súd. snaha vyšmyknúť sa trestu. ortieľ. láska boháčky a chudáka pretrváva. jeho úprimnosť a zodpovednosť za čin rozhodne nie. čo býva typické pre bigotných veriacich, pochádzajúcich z rodín zaoberajúcich sa vierou a modlením viac než čímkoľvek iným. snaha uchrániť si svoje nadobudnuté výhody posväcujú každý podraz a zločin, v mene uchovania týchto výhod vykonaný. hutná a vierohodná adaptácia románu o fascinácii spoločenským postavením. O láske k bohatej partnerke, prevyšujúcej akúkoľvek hodnotu vzťahu pred ňou. ()
Charakterově absolutně uvěřitelné, atmosferou tísnivé a skvěle zahrané. Montgomery Clift je dokonalý. ()
Spisovateľ Theodore Dreiser napísal v roku 1925 titul "Americká tragédia" (An American Tragedy), ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v priebehu rokov 1906 až 1908. Začína to ako kariérny sociálny román, potom sa to prehupne do vzťahovej drámy a končí to ako justičný thriller. Napriek tomuto širokému žánrovému rozpätiu to pôsobí celistvo a vďaka skvelým spisovateľským schopnostiam pána Dreisera sa to číta veľmi dobre. V roku 1951 sa tejto literárnej predlohy chopil americký režisér George Stevens. Natočil filmovú adaptáciu, ktorá je inšpirovaná Dreiserovým románom. Mnohé detaily pozmenil, taktiež aj citeľne skreslil charaktery postáv, a dokonca im aj zmenil mená. No i tak je snímok "Miesto na výslní" (A Place in the Sun) veľmi kvalitná romantická, vzťahová, krimi dráma. **** ()
Plánoval to, klamal, no neurobil to. Je vinný? Kvalitné obsadenie a solídne vyzerajúci príbeh ma presvedčil. Rok výroby nie je podstatný, čo sa potvrdilo. Sympatický M. Clift výborne bodoval vo filme Odtiaľ až na večnosť a tu svoje kvality opäť potvrdil. Zhodou okolností sa zaľúbi do dvoch žien. Jedna z nich je chudobná, druhá má peniaze, slávu a aby toho nebolo málo tak i tvár krásnej E. Taylor. Nedá sa dlho viesť dvojitý život, obidvom klamať, preto sa v jeho hlave zrodí nápad chudobnejšej príťaže, navyše tehotnej, nadobro zbaviť...Vrcholom filmu je nočná scéna na člne, ktorá má fakt hustú atmosféru. Bol som napnutý ako struna. Súdny proces i verdikt film výborne ukončujú. V roku výroby to muselo mať zaručene úspech. 80%. ()
Vynikajúca adaptácia Dreislerovej Americkej tragédie, ktorej okrem možno až príliš pomalému rozbehu nie je čo vytknúť. Herci do jedného fantastickí, kľúčová scéna na člne parádna, 6 oscarov zaslúžených. 9/10 ()
Dlouhou dobu jsem tento film odkládal a vyhýbal se mu skrze nechuť na podobně laděný počin. Ve chvíli, kdy dozrála ta pravá nálada, jsem si Místo na výsluní pustil a byl jsem prakticky od začátku vtažen do děje. Můj dojem se pohyboval kolem 3 až 4*, ale rozhodně bych nečekal, že s blížícím se závěrem ve mně uzraje plné hodnocení. Poslední minuty měly nejen napětí a spád, ale také brilantní atmosféru, která se místy dala až krájet. Soudní proces neměl chybu a finální scény už jen podtrhly výjimečnost celého počinu. ()
Nemůžu se ubránit dojmu, že v době černobílé byla kvalita adaptací naprosto unikátní. Dnešní digitální kousky jsou jen pouťovým pozlátkem pro osly a husy. Ovšem čest vyjímkám, až na nějakou narazím:-)) ()
A tehdy jsem se začala obdivovat noirovskému charakteru Montgomery Clifta* ()
Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. ()
Ako málo stačí, aby sa človek dostal až na samé dno. V tomto prípade zohrala svoje aj láska a časový faktor. Keby len tú druhú stretol George skôr.... No čo povedať. To, čo predviedol George Stevens v tomto snímku, tak to sa vidí iba veľmi zriedka. Ide o unikátne spojenie drámy, romantiky a film-noir a to v každom smere. Z toho dôvodu dokáže v divákovi vyvolať rozmanité pocity, ktoré sa počas sledovania snímku plynule striedajú, podľa toho čo sa práve deje. Každá jedna scéna, hlavne ku koncu, tak ponúka bohatý guláš pocitov. To isté sa dá povedať aj o hlavnej postave chudáčiska Georga. Veľmi slušný, skromný a milý chlapík, no ktorý bol schopný aj toho najhoršieho, len aby si zachoval nečakane nadobudnutý spoločenský status. Avšak aj napriek tomu ho divák neodsúdi, skôr naopak, ku koncu s ním súcití. Teda aspoň čo sa mňa týka. Skrátka ide o geniálne psychologické narábanie s hlavnou postavou, čoho výsledkom je ohromný vplyv na diváka. Tiež je ale pravda, že Montgomery Clift ho zahral brilantne, tak charizmaticky uhrančivo, že sa nešlo od filmu odtrhnúť a ja som sa raz opäť dostal do stavu, kedy mi bolo ľúto každej minúty, pretože som bol tak stále viac a viac bližšie ku koncu. Masterpiece! ()
Miesto na výslní sa na prvý pohľad tvári ako napínavý romantický triler, čím uspokojuje aj diváka, ktorý nemá záujem vo filme hľadať niečo viac. Na ten druhý a ďalší je to ale hlavne kritika spoločenských konvencií, pretože keď si preberieme situáciu, v ktorej sa Cliftova postava ocitla, tak za ňu nemôže ani jedna, ani druhá žena, čiastočne si za ňu môže sám, ale dostali ho do nej najma nezmyselné spoločenské doktríny (je zakázaný vzťah na pracovisku, dôležitosť spoločenského postavenia). Je zaujímavé sledovať a rozmýšlať, ako George vníma novú krásku vo svojom okolí, keď ju vidí iba v drahých šatách a drahom aute a či je príčinou jeho lásky k nej predstava života v luxuse, alebo jej krása. Stevens nepristupuje k postavám ako k prototypom, Taylor aj Winters hrajú mladé ženy z rozdielnych spoločenských vrstiev, ale sú zobrazené iba ako normálne zamilované dievčatá, najma v prípade bohatej dievčiny som rád, že nie je zobrazená ako jednorozmerná rozmaznaná pipka. Ak sme z noiroviek zvyknutí, že za nitky častokrát ťahá žena, tak tu je príčina nešťastia ukrytá podstatne hlbšie. ()
Nie každý americký sen sa končí happy endom. Niekedy aj americkou tragédiou. Nepoznám predlohu, film som videl 62 rokov po premiére. Rád som sa pozrel na herecké začiatky slávnych a obľúbených hercov. Musím však konštatovať, že Montgomery Clift obe slečny predbehol o konskú dĺžku. Filmu nechýbala temná atmosféra, zvýrazňovanie triednych rozdielov neprekračovalo únosnú hranicu, George Stevens sedel pevne na režisérskej stoličke a keď niekomu prekáža zostručnenie príbehu, nech si prečíta knihu. 600 strán vtesnať do dvoch hodín bez škrtania nejde. ()
Ako jednoduchý chlapec skoro ku šťastiu prišiel. Z klasickej romantiky temná dráma. Chudák, zamiloval sa až do tej druhej a tá prvá sa zrazu stala prekážkou. Clift nesmierny fešák a ešte to aj výborne zahral. ()