Divoká planeta

Šílená fantasmagorie, ke které jsem si nenašel cestu, a měl jsem i dost problém to vůbec dokoukat. Jistě, ten film je doslova gejzír fantazie a místy je vizuálně velmi nápaditý, ale celé je to prostě tak moc odtržené od naší reality, až mě nebavilo na to koukat. Jinému se to ale může trefit do chuti. (11.05.2019)

Nechápal som ako je možné, že som to nevidel až do chvíle, keď som to uvidel znovu. Názov sa mi totiž do pamäti ako decku nevryl, ale rozprávanie BŘETISLAVa POJARa, ktorý kedysi na ČST uvádzal vo svojej relácii to najlepšie zo sveta animovaných filmov, áno. Existuje "svätá trojica" predrevolučných celovečerných animákov, ktoré som mal na ČST tú česť sledovať. KRÁĽ A VTÁK, jeden - tuším brazílsky - na názov som dodnes neprišiel (nakoniec sa to podarilo!) a DIVOKÁ PLANÉTA. Neviem ako prešli dobovým cenzorským sitom, ale pre mňa konkrétne Planéta dodnes predstavuje zážitok porovnateľný s LSD tripom. Nezmazateľne. Inak tvorcovia ad absurdum vlastne rozvinuli druhú sériu MIAZGOVCOV / SMOLÍKOVCOV a to najmä epizódu Planéta strojov. (2.1.2010) Inak P.F. 2010 ! :-) (02.01.2010)

Mna tieto animaky nikdy nebavili, popravde ich neznasam ..... nemam problem s nemymi filmami, cierno -biele filmy milujem /bez digitaleno bordelu, bez zeleneho platna ..... /. Udajne najlepsi lalouxov film, tak akurat pre vystudovane v filmove teoretiky - elitary a aj to s doteraz nevyjasnenou sexualnou orientaciou. Ten hnoj co tu nakecali 4 - a 5 hviezdickovi uzivatelia- to sa neda citat, cire plane kecy : 55 % (11.05.2019)

Mnohými vytýkané nedostatky uznávam, avšak k poetike pulpových kroník Roberta E. Howarda a jemu podobných, na ktoré La Planète sauvage nadväzuje mimo iného čiastočne i graficky, neodmysliteľne patria. Lalouxova "jednohubka" snáď najväčšmi pripomína Almuric, pohlcujúce dielo, ktoré pozoruhodne dobre ukrylo rozprávačské lapsusy za muskulatúru, genderovú/sexuálnu otvorenosť a fantasknú premisu plnú nápadov. René Laloux však dokazuje, že pero je silnejšie meča a preto vsádza na alegóriu stále nie až tak dávnych hrôz, ktoré nám v takto nastavenom zrkadle iného sveta ukazujú ten náš. Myslím, že nedopovedanosť mnohého ešte prehlbuje vzťah k historickej skutočnosti, lebo to zvyšné si dopĺňame sami - a takéto povzbudenie diváka k aktívnej participácii na myšlienkovej rekonštrukcii si cením. Miestami však nešlo onu neohrabanosť - a zastaralosť - necítiť. 75% (22.02.2015)

Fantastická smršť nekompromisnej kreativity v ktorej nie je ani minúta hluchého miesta. Trochu mi to atmosférou pripomenulo Herbertovu Dunu, no Lyncha aj Villeneuveho to bezpečne valcuje - najbližšie to má k tej magickej, neuskutočnenej. Na môj vkus je to záverečné vyznenie trochu príliš antropocentristické, no je to iba jedna z možných interpretácii. (28.05.2022)