Režie:
William OlssonKamera:
Kenji KatoriHudba:
Ola FløttumHrají:
Alexandra Daddario, Carice van Houten, Takehiro Hira, Kate Easton, Andrew Rothney, Mariko Cucui, Elisabeth LarenaRecenze (9)
Asi som ešte nevidel film o osamelosti v Tokiu, ktorý by sa mi nepáčil. Aj keď to samozrejme nie je rovnaká liga ako Stratené v preklade, ani Strach a chvenie. Začiatok trochu odradí; ženský voice over, náhodný sex a bondage, a kto to pochopil ako variáciu lacných hollywoodskych sex filmov posledných rokov, ten to nepochopil. Nie je tam nahota a nie je to o sexe. Je to o mladých ľuďoch, ktorí sa hľadajú a nenachádzajú nič len prázdno. A tak sa prepadajú do depresie a stále dokola. Bez výraznejších dramatických zvratov a aj tak až na dno. Podstatné je, že to funguje, film si drží stále rovnako melancholickú náladu, nočnú atmosféru, udržuje pocit vzdialenosti - ani nie od rozdielnej kultúry (nie je jediný moment, kde by kultúrna, či jazyková bariéra predstavovali akýkoľvek problém), skôr od ľudí ako takých. A od šťastia, pretože jeho hrdinovia nič také nepoznajú. Náladovka. Štvrtá hviezda zato nepochopenie tu. ()
Tak "Lost Girls And Love Hotels" bude jedným z najhorších filmov, čo som videl po veľmi dlhej dobe. Nemám šajnu ako toto celé bolo dané dokopy, no pôsobí to ako trest pre divákov, a obrovský trest pre Alexandru Daddario, ktorá si zaslúži oveľa lepší film, než toto čo som práve videl. Myslím si, že film označím ako keby som pozeral "Fifty Shades Of Tokio". Neviem ako lepšie to pomenovať, lebo to v podstate vystihuje absolútne všetko na tomto filme. Je to neskutočne únavné sledovať, nemá to dokopy žiadnu atmosféru, nemá to dobré postavy, nie je to zaujímavo natočené a herecké výkony sú vysoko chabé a absolútne bez života. Celý film pôsobí ako keby z neho niekto vytiahol akýkoľvek život a je to dokopy len "nothing movie". Počas sledovania som mal viac chuť sa pozerať na svoju stenu, alebo by som dokonca radšej zapol originál "Fifty Shades Of Grey". Pretože pri tom filme som mal aspoň pocit, že sa na to dalo pozerať. Okrem toho za 2 hodiny ma nedokázal tak otráviť ako ma otrávilo toto. Tento film pôsobí absolútne monotónne a nekonečno. Nič nikam nesmeruje, nič vo filme nefunguje a najlepšia scénka v celom filme sa udeje v poslednej minúte, keď sa bude Alexandra Daddario dívať na mladú japonskú letušku a usmeje sa na ňu. To je jediná scénka, ktorá ma dostala aspoň k malému úsmevu. A ak ste film videli, tak viete prečo je to jediný moment života celého filmu. Každopádne, nevidím jediný dôvod, pre ktorý by ste si mali tento film pozrieť. Neviem čo na ňom môžem vyzdvihnúť. Ako som povedal, je to film, ktorému niekto ukradol život. Herecké výkony pôsobia umelo a mŕtvo. Alexandra Daddario počas každej scénky pôsobí neisto a potichu a jej postava nemá v sebe kúsok charizmy. Nemal som vôbec chuť sledovať jej príbeh. Ostatné postavy sú buď klišé, alebo nezaujímavé. Nie je dokopy sa na čo pozerať. Tokio v noci nemá žiadnu atmosféru, veľa záberov musí byť natočených v nejakej farbe. Takže sa môžeme dívať na scénky v modrom, oranžovom, zelenom alebo červenom. Film nemá dokopy zaujímavú hudbu, príbeh je nudný, dialógy bez života, a celkovo mám pocit, že sa už nedá nič pridať do celého môjho veľkého monológu, ktorý tento film spustil. Myslím si, že užívateľ M.i.k.e. ten film vystihol absolútne perfektne. Akurát mňa to celé otrávilo asi ešte o niečo viac. Nenašiel som vo filme absolútne nič. Proste - "Nothing movie" Hodnotenie: F ()
Atmosfericky naladovy kousek a obcas eroticke drama. Hloupa vasniva romance. Charakterova studie je slabsi. Jde o portret zeny, kterou vedou do potizi na nebezpecnou cesti jeji sebedestruktivni tendence. Je to presvedcive liceni bezcilneho hedonismu. ()
Alexandra Daddario sa dostáva k rolám, pretože jednak vie zahrať dobre blbku a kto vie, či vôbec ide o herecký kumšt, ale predovšetkým, že je ochotná ukázať zo svojho tela viac. A to už nie je žiadne herectvo. A tu sa v tom istom snímku stretla s herečkou s podobnými vlohami, veď van Houten tiež nemá rada šaty. Na tomto poli zvíťazila Alexandra, ktorá ukázala to čo tradične ukazuje - nahotu a vyplašený výraz. Van Houten tu bola zase maximálne prehliadnuteľná. Inak všetko okolo toho akosi nemalo jasne vyhranenú štruktúru. Film na mňa pôsobil veľmi chaoticky a nepochopil som jeho zmysel. Zrejme ani žiadny nemal. ()
Alexandra Daddario je ztracená a souloží v Tokiu a není na tom vůbec nic zajímavého.Ani na tom jak je ztracená a ani na tom jak souloží...40% ()
Saša Daddario žije v Japonsku a když zrovna nesouloží s Japoncem tak má depku nebo se sejde s kámoškou Caprice van Houten, díky které jsem tento film vyhledal. Japonska málo, sex naprosto asexuální, hlavní hrdinka nesympatická a děj naprosto o ničem. Teda až tak blbej nudnej film jsem už dlouho nekodoukal až do konce. ()
Film asi chcel niečo divákovi povedať, ale jednak mu nepovedal nič nové, už vôbec zaujímavým spôsobom, pričom ani Alexandra Daddario tomu nepomohla, a tak to všetko vyznelo prázdno a zbytočne. 5/10. ()
Skvělé! Akorát myslím, že moc lidí nedokáže tohle zákoutí duše pochopit. A podle toho tady taky vypadá hodnocení. ()
Ani vlastně nevím, za co je ta jedna hvězdička. Film je tak prostoduchý a tematicky nevyhraněný, že dávat mu podtitulek drama musí být záležitost spíše formální povahy. I délka byla zvolena značně neúměrně, celých 90 minut se neskutečně táhne a nezajímavost děje podtrhuje ten fakt, že k pochopení podstaty filmu, vám vlastně stačí zhlédnout prvních a posledních 10 minut + scénu s "Buddha's Womb", zbytek je jen omáčka, jejíž největším tahákem je Daddario a její (dvě) přednosti. ()