L'Albatros

Divoká noční stíhačka završená vášnivou milostnou romancí. Trochu přidávám, podle mě je film tak na3,5*, protože podobných útěkových thrillerů už jsem viděla hodně. Za to ovšem pan Mocky nemůže a budiž mu taky přičteno k dobru, že měl dobrý vkus při výběru hudby ke svým filmům, šansoniér Léo Ferré byl dobrou volbou. Originální erotická scéna, kterou lze ve filmu vidět, je sama o sobě pěkná, ale jako by patřila do jiného filmu. A měla jsem pocit, že ji převedl někdo jiný, než hlavní herecké duo. (19.11.2023)

„Moc je ako orgazmus, ktorý trvá 24 hodín denne.” • Titulný Albatros sa azda i úplne bezprostredne vzťahoval práve iba na tohto ústredného protagonistu Stefa Tassela, ktorý na úplný začiatok najprv naprosto »sebavedomým spôsobom« utiekol z akéhosi väzenia, aby teda čochvíľa zase natrafil i na akúsi veľkú fešandu Paulu Cavalierovú, ako dcéru jedného z politických kandidátov, a ktorá sa zároveň automaticky stáva[la] i jeho vždy mimoriadne upravenou, «sexy rukojemníčkou», kedy sa tým pádom vytváralo niečo medzi: road-movie s predsa o čosi viac podstatnejšou, a k tomu i dramatickejšou líniou udalostí a vzťahov, obaleného do politického podtextu, ktorý sa čoraz intenzívnejšie dostával do samotného popredia, a to ďalej vskutku ani nehovoriac o zrovna pomaly začatom budovaní klasického, „štolkholmského syndrómu,” čo je „fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemník začína vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľovi. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa.” [pozn. recenzenta] • Akurátne prebiehala drsná, politická kampaň Cavaliera & Grimma, keď do toho akurát [neúmyselne] vstúpil i taký väzeň na úteku - Tassel, ktorý vďaka tomu, že naďabil na Paulu, tak si tým vôbec ani akosi nestihol hneď uvedomiť, aký zmätok tým vlastne naďalej spôsobuje, že tým neustále len [nevedomky?] rozdúchaval bojové nálady nielen, čo sa konkrétne týkalo už medzitým spomínaných uchádzačov/oponentov o politickú moc, ktorí si rozhodne medzi sebou absolútne nič nedarovali; práveže celkom naopak, bolo priam hmatateľné, ako sa I-CH vzájomná rivalita zo dňa na deň iba stupňovala, keď postupne dostávali akési skreslené informácie od komisára Gabera, ktorý sa súčasne stával akýmsi »prostredníkom« medzi týmito dvomi politickými rivalmi, no taktiež vystupoval aj ako predstaviteľ policajných zložiek, ktoré Tasselovi takmer ani nedali dýchať a spávať! • Určitú dobu som si musel poriadne zvykať na takto silne koncipovaný, «autorský projekt» J-P Mockyho, ktorý si svojho Albatrosa zastrešil naraz až v štyroch kategóriách: režisérsky, scenáristicky, producentsky a herecky, pričom sa musím následne priznať k tomu, že s tou »poslednou kategóriou«, som mal spočiatku vari asi najväčší problém, s ktorým som sa našťastie úspešne popasoval; a celkovo som sa pozitívne naladil na prichádzajúce dianie, v ktorom ale zväčša prevažovali len negatívne prvky; najmä keď do toho vstupovali títo skorumpovaní politici, tak vtedy mi určite nebolo všetko jedno! • Rovnako ma tiež zaujala i predstaviteľka Pauly, Marion Gameová, ktorá vážne disponovala naozaj pomerne dosť odvážnymi scénami, a preto na ňu budem myslieť i do budúcna, čo by mi mohla ešte niekedy predviesť...? • Jednalo sa o zaujímavý, politický titul, ktorý najviac - podľa mňa - klamal telom. PS: Na JPM, si musím nájsť voľný čas, pretože mám akési vnútorné presvedčenie o tom, že tento francúzsky chlapík, skrátka, má stále potenciál... (25.03.2024)

Všedné krimi, ktoré sa odohráva väčšinou v noci, ale napätie neprináša žiadne. Na triler veľmi zlá vizitka. Vidíme viacero postáv, ako to už zvykne byť pri francúzskych postavách, väčšinou sú také divné - k žiadnej si divák nedokáže vytvoriť vzťah. Škoda, z nočnej naháňačky po utečencovi z väzenia sa dalo vytrieskať omnoho omnoho viac. Druhá línia s voľbami prezidenta a politických intrikánskych vojen to síce čiastočne oživuje, ale aj tak príbeh z hlavy vyšumí veľmi rýchlo. (09.11.2022)

Albatros je za mě zajímavý už jen tím politickým rozměrem. A nejde jen o to, že se ten celý příběh o noční honičce policie na uprchlého vězně, odehrává na pozadí jedné volební kampaně a my tak můžeme vedle hlavní dějové linky (v níž thriller střídá romanci) sledovat i střet dvou politických rivalů (a jejich podporovatelů).  Zajímavá je třeba i scéna, kdy jeden z těchto politiků (a shodou okolností i otec oné rukojmí Pauly) v jednu chvíli říká, že "moc je jako orgasmus, co trvá celý den." Těžko jinak říct, zda konec mohl dopadnout méně tísnivě, než jak dopadl. Přiznám se, že jsem něco takového od jisté chvíle spíš i čekal. Zajímavé možná je, že i v tom konci vlastně dominuje politika. (13.03.2024)

Asi jsem neviděl žánrový film (tedy film v protikladu k artové tvorbě; ano, uvědomuju si, jak může být tato dichotomie problematická, že se artová tvorba dokáže inspirovat populárními žánry, a naopak), který by zřetelněji vypovídal o kocovině v důsledků zmařených ideálů Května ´68. Účastník nezdařené revoluce Trussel (Jean-Pierre Mocky; mimochodem i režisér tohoto filmu) je vykreslen jako typický romantický hrdina - kriminálník, avšak s těmi nejčistšími úmysly, který se spravedlivě bouří proti zkorumpovanému (a represivnímu) systému, jehož boj je však už od začátku odsouzen k nezdaru; svět vysokému politiky je stále stejně bezútěšný, staří politici zneužívají svou moc, úkolují policii a intrikaří, a ti mladí, od kterých se toho tolik očekávalo, jsou dokonce ještě horší, s vidinou funkce se nebojí obětovat ani své vlastní dítě. Nebýt nevěrohodného sblížení Tassela a Pauly (Marion Game) přemýšlel bych i o hodnocení nejvyšším. Btw. bavilo mě, že L'Albatros (1971) vypadá úplně jinak, než jediný další film, který jsem od Mockyho viděl - La Grande Frousse (1964), ten chlap asi bude mít široký záběr, proto se taky na každý jeho další film velice těším. Díky za tip Willymu Kufaltovi! 75 % (06.04.2024)