Obsahy(1)
Dokumentárny film o negatívnom civilizačnom vplyve na našu krajinu. Témou dokumentárneho filmu je trochu netradične pohľad na negatíva našej krajiny, zmapovanie jej súčasnej podoby a zachytenie jej premeny, ktorá sa udiala počas posledných desaťročí. Nielenže zdokumentujeme stav, v akom sa krajina dnes nachádza, ale poukážeme aj na najvýznamnejšie civilizačné vplyvy, ktoré niekedy až nenávratne zmenili a stále menia podobu Slovenska. Niektoré vplyvy boli natoľko deštrukčné, že dnes má Slovensko aj svoju odvrátenú tvár, ktorou sa nechce chváliť pred turistami, ale zatvárať oči pred ňou nemôžeme. Dokumentárny film by mal byť apelom na našu spoločnosť, aby sme si uvedomili vlastnú zodpovednosť za tento nelichotivý stav a snažili sa zachovať našu krajinu a životné prostredie aj pre budúce generácie v trvalo udržateľnom duchu... Filmový dokument odvrátenej tváre Slovenska mapuje tie vplyvy ľudskej činnosti, ktoré najvýraznejšou mierou ovplyvnili životné prostredie a podobu krajiny. Pútavý až výtvarný prejav kamery s najmodernejšími prvkami snímania súčasného dokumentárneho filmu je v komentári dopĺňaní strohými oficiálnymi štatistickými údajmi (demografia, osídlenie, poľnohospodárstvo, ťažba, komunikácie...). Dokument si za žiadnych okolností nekladie za cieľ hľadať východiská zo súčasného stavu ani fabuláciu, prečo to tak je a prečo nie. Jedinou ambíciou filmu je poukázať najmä na negatívne vplyvy spoločnosti na naše životné prostredie a krajinu a snažiť sa vyburcovať pozitívnu reakciu vedúcu k zahodeniu ľahostajnosti a vyvodenie vlastnej zodpovednosti za tento stav. (RTVS)
(více)Recenze (6)
Wau waw vau. Toto je praca profesionalov. Vystizny, aj ked umyselne depresivne ladeny komentar s hudobnym podmazom ked vam pri pohlade na schatrany kastiel nabiehau zimomriavky a trochu nevolno z naroda slovenskeho. Kameraman by mal dostat zvlast cenu, pretoze co obrazok, to umelecky pohlad. Hltal som az do konca. ()
To sme celí my - nádherné stavebné pamiatky necháme chátrať a lákame na gýčové "atrakcie". Dokonca staviame hotely a súkromné chaty na chránených územiach, vyhliadky v korunách stromov a potom stromy vypílime. Nemáme problám zastavať najlepšiu ornú pôdu, zničiť vzácne biotopy. Pripomína mi to stav po roku 1948.. ()
Tento dokument by mal vidieť POVINNE každý na Slovensku. ()
Ako kladivom do hlavy... Rozumiem zámeru tvorcov, aj sa s mnohými názormi stotožním, ale výsledok nepresvedčil. Najmä v prvej polovici bola frekvencia záberov brutálnejšia než zábery samotné a divák sa strácal. Kontrastne k tomu monotónne hovorené slovo ako z TV žurnálov z 80. rokov, asi to bol zámer, ale posolstvo filmu sa tým zabilo. Tvorcovia nehľadajú riešenie, avšak zároveň do filmu chcú dať úplne všetko, čo je ošemetné, lebo na konci paradoxne ostane prázdno. Som rada, že sa točia aj takéto dokumenty, ale spracovanie nešťastné. ()
film povinná jazda pre školy, deti, dospelých. kupujme SR výrobky, starajme sa o prírodu, nielen o svoje auto a dom. pomáhajme robiť SR lepšou krajinou a uvažujme pri každom koku ()
Veľmi dobrý apel na to, čo sa so životným prostredím a architektúrou pamiatok na Slovensku deje. Dokument ponúka obrazy odvrátenej, nikdy turistickým záujemcom neukázanej, strany lesklých cestovných katalógov. Tie lákajú na neporušenú prírodu a skvostné kultúrne pamiatky. Kiežby sa s nápravou začalo. Ihneď a nekompromisne. Žiaľ, za dverami striehnu nedočkaví developeri. Pripravení ukrojiť si krajec Európskou úniou poskytnutých peňazí na rozvoj ekonomiky po corona kríze. Túžia realizovať megalomanské plány v oblasti priemyslu a cestnej siete. No nielen. V čakaní sú mamutie obytné, nákupné a obchodno - skladové centrá na perifériách miest, na úrodnej pôde. Táto výstavba nebude prebiehať v opustených priemyselných parkoch, ako ešte pred pár tvrdili koncepčné materiály rezortov životného prostredia aj hospodárstva. Vraj sa pri výstavbe priemyselných parkov budú prioritne využívať tzv. brown fields (znečistené plochy bývalých priemyselných či poľnohospodárskych podnikov). No máš ho vidieť - realita bola, je a bude úplne iná! Pretože pri výstavbe na brown fields by museli developeri dodatočne investovať pri odstráňovaní existujúceho znečistenia. A tak sa radšej likviduje ďalšia kvalitná pôda. Krajina sa vystieľa asfaltom a betónom. Premyslené kašľanie na ochranu prírody cez zmenu legislatívy naďalej pretrváva. Nové zákony (napríklad v oblasti výstavby a územného plánovania) budú v skutočnosti (zdá sa) znamenať predovšetkým zámernú ignoráciu ochrany prírody v prospech urýchlenia výstavby. Obdobná csituácia je u našich českých bratov. Prípadné žaloby EÚ, prehrané spory a pokuty developerov a ich momentálnych politických mopslíkov (s tučným odškodným) už trápiť nebudú. V čase, rozhodovania o náhradách za spôsobené škody zlou právnou úpravou, dávno nebudú politicky činní. Škodlivé megastavby už budú realizované. Jediný, kto utrpí, bude krajina a jej občania. Ako vždy, skutočne vinní za tento stav sú bezcharakterní hrabivci bez kúska empatie. Bez citu a porozumenia prírode, bez vedomostí o potrebe chrániť (nie neustále budovať). Cit, ktorí majú, a to obrovský, je láska k peniazom. V oblasti zvyšovania bohatstva sú chorobne závislí a láskyplne milujúci - rovnako ako strýko Držgroš. Devastácia prírody na všetkých frontoch kontinuálne pokračuje. Inak, sofistikovanejšie, s deklaratívnou snahou ochraňovať prírodu, no faktickým zámerom ju ničiť a developersky vyťažovať krajinu a jej zdroje. Tento konkrétny apel je to však veľmi potrebný a skvelo realizovaný. Komplexne uchopuje problémy životného prostredia a kultúrnej krajiny. Len verím, že podobných doku - apelov bude pribúdať. Zároveň sa prikláňam k vytvoreniu pokračovania. V ňom ukázať odpočet ukázaného. Čo sa podarilo z ukázaných hrôz zlepšiť, čo zhoršiť. Napríklad, ako sa oddnes zlepší/zhorší pokračujúce ubúdanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, koľko pribudne environmentálne prijateľných stavieb, a koľko tých, čo nenávratne zničia biotopy a krajinu. Uvidíme. Možno sa Slovensko niekdy dočká pozitívnej správy. Doterajšie skúsenosti však naznačujú skôr pokračovanie vo vlastnom sebaničení, so vzletným frázami v skutočnosti nikdy neexistujúceho trvalo udržateľného rozvoja. Trvalo udržateľný rozvoj je fráza z orwellovského newspeaku obsahujúca priamo vo svojom slovnom vyjadrení logický paradox - ako môže byť rozvoj (teda výstavba a ťažba nerastných surovín) trvalo udržateľná, ak zdroje planéty Zem sú obmedzené? Žiaľ túto frázu používajú aj mnohé dokumenty z oblasti životného prostredia, aj keď logicky spoľahlivo ju nikdy nevysvetlili. A tak, ako mnohokrát z histórie, sa pôvodne ochranárskej frázy zmocnili developeri a pod pláštikom zodpovednej mega výstavby sa ňou zaštiťujú pri akejkoľvek prírodu ničiacej stavbe. Oficiálne orgány EÚ to developerom žerú, a napriek existujúcim súdnym rozhodnutiam a sťažnostiam ochranárov, k zastaveniu výstavby dochádza len v minimálnom promile prípadov. Takmer mizivom. Naopak argumenty pre poskytnutie európskych peňazí sa nájdu pre škodlivé, prírodu poškodzujúce projekty takmer vždy. Pretože spojené finančno- lobbysticky-developerské záujmy veselo víťazia i na pôde "zodpovedne zelenej" európskej politiky. () (méně) (více)