Výbuch

Neviem ako sa budú ľudia dívať na "Spontaneous". Budú ľudia, ktorí film ocenia, no predpokladám, že viacerým to môže prísť príliš bizarné a divné. A viem to pochopiť. Určite to nebude film pre každého. Kam sa zaradím ja? Film v mnohých aspektoch oceňujem a bavil ma. No nie je to film, ktorý by som mohol odporúčať každému. Ak máte radi čierne komédie a nebude vám vadiť aj trošku grafickejší vizuál, tak si podľa mňa budete schopní niečo z filmu zobrať. V prvom rade mám rád postavy. A môžu za to aj dobré herecké výkony. Katherine Langford je veľmi presvedčivá. A veril som jej každú momentku. Aj tie vtipné, aj tie dramatické. Takisto nevieme prečo sa vlastne všetky tie veci okolo nej dejú. Prečo musia študenti takto zomierať? Nevieme. A tak je to často aj v živote. Nikto z nás nevie kedy reálne umrieme. Môže to nastať skutočne kedykoľvek. A myslím si, že aj to je záverečný odkaz, ktorý sa nám film ako divákom snaží venovať. Občas vo filme sú nejaké tie klišé, no nevenujú sa im tvorcovia príliš dlho. Inými slovami - trvajú príliš krátko na to, aby to začalo byť otravné. Film je podľa mňa vtipný v správnych momentoch, dramatický v správnych momentoch a dokonca je tu aj časť, kde by som film ohodnotil ako celkom creepy. Nebudem spoilovať, no povedzme to takto. Od určitého bodu už ten úvodný shock value opadne. A kým prvá smrť bude celkom grafická a šokujúca, o chvíľu to už nám to ako divákom príde skoro normálne (znie to hrozne, ale je to tak). No potom si to práve scénkou, o ktorej rozprávam tvorcovia rozhodnú napraviť a ten shock value sa na ten moment vráti. Pre mňa je to asi moment kedy film vrcholí. A je to veľmi dobre zvládnuté. Som rád, že som film videl, rozhodne to malo nejaké originálne prvky, ale odporúčať na sledovanie to budem len tým, ktorí majú radi trošku krvavejšie čierne komédie. Ak nie ste ten typ diváka, tak si radšej nájdite niečo iné. Hodnotenie: B+ (15.10.2020)

Bye bye happiness, I think I’m gonna die. Perfektný film do súčasnej pandemickej neistoty. A doslova súhlasím s tým, čo napísal užívateľ lamps; Prvá polovica je originálna, s funkčnou chémiou medzi postavami, klasicky sympatickou Langfordkou a nábehom na kultový status. Ešte okolo konca prvej hodiny som si hovoril, že o takých 5 až 10 rokov možno... Potom ale scenárista nedokáže uspokojivo uzavrieť to čo vytvoril a tak tu máme ďalšiu variáciu na teenagerské traumy, čo síce v tomto poňatí stále originálne je, zároveň ale How I Live now a I’m Not Ok With This už sme tu mali. Škoda toho potenciálu. 65% (26.10.2020)

Mal som predstavu, že dostanem cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch, ale tá rýchlo prehrala svoj boj s citlivou (či skôr chápavou) sondážou do emocionálneho života mládeže (ak sa dá nazvať citlivým prístup s pozadím kamarátov a spolužiakov miznúcich v gejzíroch krvi). Autor (či už filmu alebo predlohy - kniha od Aarona Starmera) sa zrejme potreboval vyrovnať s touto fázou života a vytvoril na pozadí bizarného nápadu stredoškolský film (knihu) v tom najlepšom slova zmysle, v hlavnej úlohe s tými, čo ešte málo kalkulujú, no o to viac cítia - a svojim citom veria. Všetko to okolo slúži len k riešeniu základnej mládežníckej otázky - Čo so životom ? - teda otázky, ktorú tí, čo už viacej kalkulujú a menej cítia, respektíve svojim citom menej veria a menej sa nimi riadia (rozumej: dospelí) už nikdy potom nepociťujú tak pálčivo. Ja osobne som pochybnosti ohľadom tejto otázky uspokojivo nevyriešil dodnes - a preto ma tento príbeh o úprimnosti, nevinnosti, irónií a láske, o ich skaze a predovšetkým o prchavých, vzácnych okamihoch, ktoré môžu byť v ktoromkoľvek okamihu posledné, hlboko zasiahol. O to viac, že som čakal cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch. A pre úplnosť nutno doložiť, že línia explodujúcich tiel bola absolútne nezvládnutá, bez vývoja a bez nápadu - okrem samotného nápadu. Iba zábavné pozadie, respektíve prostriedok pre srdcervúci príbeh o mladej láske a strate, komentovaný s citom a humorom a fenomenálne odzbrojujúco zahraný. To u mňa jednoznačne víťazí, hoci sa takému žánru s ohľadom na svoju precitlivelosť voči mladosti vyhýbam. Práve preto - že bez tej absurdne lákavej premisy a menu Briana Duffielda, ktorého scenáre sa mi náramne pozdávajú, by som sa k SPONTANEOUS a k tej emocionálnej búrke, určenej zrejme úplne iným ročníkom, asi len tak nedostal... (27.03.2021)

Morbidná romantická teenage komédia? Niečo také je potrebné predstaviť v tomto filme, kde krvou a sprostými nadávkami (hlavne v tom dominuje Katherine Langford) sa príliš nešetrí. Kontrast medzi postavami Mara (Katherine Langfordová) a Dylan (Charlie Plummer) je miestami väčšia ako „chémia“, ale prekvapivo, to nejako nevadí. Druhá časť druhej polovici filmu trochu stráca na dynamike a ten záver síce nie je úplne zlý, ale aj tak niektoré prvky zvolenej formy by mohli byť vylepšené. Osobné hodnotenie: 69% (**) (29.08.2021)

Občas se skutečně vyplatí pustit se do něčeho neprověřeného, co třeba nemá tak dobré hodnocení a z traileru člověk ví, že ho v tom filmu alespoň udrží sympatičtí herci. Což ale není případ Spontaneous. Což o to, hlavní dvojka je skutečně dobrá a v závěru si Brian Duffield docela hezky hraje z emocemi. Jenže...je to pekelná nuda. Nuda ² a navíc hlavní námět filmu mi přišel totálně imbecilní. Tak trošku jsem čekal, že se nám tvůrci alespoň pokusí vysvětlit, proč žáci umírají tak jak umírají, ale zjevně to prostě vysvětlit nešlo, protože je to prostě jenom blbost, co tu figuruje zkrátka jen tak z plezíru. Nekoukejte na to, ani pokud se vám líbí Katherine Langford (místy je tu docela za krávu)...5/10 (09.11.2020)