Nikam zvlášt

Pre mňa, ako pre otca približne rovnako malého caparta bolo to sledovanie asi ako si nechať priťahovať hrudník vo zveráku pomaly otáčku za otáčkou. Ak ste rodič, tak proste tu nie je otázkou, ze či vás to prevalcuje, ale proste len kedy to tú prvú slzu z vás konečne vymačkne. Pomalé, trýznivé a pritom tak nevtieravo podané, že snáď ani v jednej scéne som nemal pocit, že už sa v tom režisér rochní príliš. Všetko tak nejak nenásilne autenticky plynie a smeruje k tomu nevyhnutnému, čo je odhalené hneď na začiatku a proste neúprosne si tým prejdete tiež spolu s hlavným hrdinom. Lebo málovravný a hĺbavý James Norton je s tou minimalistickou mimikou doslova priesvitný a čítať mu myšlienky ide so štipkou empatie pri každej jednej scéne úplne samo... Pri každom tom jednom zdanlivo banálnom momente z běžného života. Ale komu sú takéto zdanlivo bežné momenty trochu povedomé z vlastneho života, tak bude v koži hlavného hrdinu trpieť s ním ako zviera, lebo ten údel je proste nočná mora každého rodiča. Koniec je úplne fenomenálne vymyslený a ta zamrznuta posledna sekunda filmu sa proste vryje do pamati a človek má pri nej pocit, že v tom poslednom zábere proste bolo všetko, čo bolo treba povedať a zase len ocení decentnú réžiu a to, že nemal režisér potrebu viac tlačiť na pilu. (16.11.2021)

„TOHLE JE NEJVĚTŠÍ ROZHODNUTÍ MÝHO ŽIVOTA“…   Proč koukat na film, u kterýho předem víte, že skončí špatně…? Možná proto,že John je celkem sympaťák a jeho starostlivost je … prostě stojí za zfilmování. Navíc se to nesekne na nějakým „mrtvým“ bodě, kde by byla nuda nebo z vás ždímali emoce za každou cenu. Prostě jen sledujete tátu, kterej dělá pro svýho syna to nejlepší. Blbě řečeno – ale je to milej příběh, páč tady nikdo nedělá nic špatně. A možná rozjedete tipovací soutěž, kdo že to nakonec vyhraje…      /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Jedu jen kusy podle skutečnosti. 2.) Zařizuju paměťovou schránku. ///  Thx za titule „saturn_sk“.                PŘÍBĚH  *****  HUMOR  ne  AKCE  ne  NAPĚTÍ  * (02.12.2021)

Tu jedno oko nezostane suché. Je to krásny film, citlivo natočený. Na konci každý pochopí, že zámerom nebolo citovo vyždímať diváka a to sa mi na ňom páčilo. Je to film o chlapíkovi, ktorý sa stará (a vychováva) sám svojho synka a chce preňho len to najlepšie. Záver vynikajúci. Presne, ako som si želal. 80% (18.08.2021)

Úprimne, tieto malé depresívne európske nezávislé filmíky "so života" je kategória, ktorá ma míňa kilometrovými oblúkmi. Fakt to nie je môj cup of tea, čo je ale úplne irelevantné. Je to citlivé, smutné a on point (hlavne herecky, obaja). No a keďže mám syna v rovnakom veku ako Michael, tak to rezalo do živého a na konci som mal hrdlo stiahnuté jak chudera. 80% (20.01.2022)

Bratia Dardenneovci alebo Ken Loach by na vec išli inak a nakrútili by sociálnu drámu kritizujúcu neschopnosť úradov pri snahe o adopciu, alebo niečo podobné, a bezpochyby by to urobili kvalitne. Umberto Pasolini je ale trochu odlišný režisér a scenárista a snaží sa od sociálnych tém spätých so systémom upriamiť pozornosť viac na vzťahy, ktoré by sa vzhľadom na situáciu vyvíjali v podstate všade a kedykoľvek rovnako. Michael je jeden z najroztomilejších synčekov filmového plátna a o Johnovi to isté platí v úlohe otca. Je podobný a zároveň odlišný od hrdinu Zátišia a aj porovnávanie s týmto výborným Pasoliniho filmom ponúka potešenie zo síce smutného, ale inak melancholického feel good diela. (15.04.2024)