Paralelní matky

Almodovar by sa už na to mohol vysrať a prestať trápiť ľudí svojim počinmi. Príbeh s detmi, síce s logickými dierami ale fajn. Príbeh s hrobom, fajn. Prečo ale v jednom filme, prečo takto natočené, prečo bez ilustrákov, s polodementným strihom? Penelopa nemá nárok, ale vysvetlite mi, aký matroš fúkali akademici, keď povedali, že toto pôjde na hudbu? Akú hudbu to malo, do piče? No proste, v kine by som vykusal sedačku. Dlhé, síce zaujímavejšie ako je posledné počiny, stále ale píčovina, ktorú netreba vidieť. 2 z 5 (18.03.2022)

WE SHOULD ALL BE FEMINISTS Těžko lze přijít s random almodóvarovštějším titulem, než Madres Paralelas, a to i když si odmyslíte, že ho známe od Rozervaných objetí. Přesto jakoby se Almodóvar pokoušel dělat všechno i trochu jinak: Natočil film o matkách, v němž je nositelem klíčové rodičovské intuice heterosexuální muž. On, který kdysi diváka freneticky doslova mrdal  okázalými nápady od titulků k titulkům, nechává dnes filmařskou náruživost prýštit pozvolněji a erupcemi typu lesbické vzplanutí za tónů Summertime od Janis Joplin spíše šetří. Ať už jde o promyšlenou umírněnost nebo symptom nastupující filmařské impotence, výsledkem je společně s neobvyklým akcentováním politických a historických motivů něco velmi nečekaného - příjemně tlumená divácká zkušenost. (30.09.2022)

Pedro Almodóvar se ve svém posledním filmu Paralelní matky věnuje závažným tématům jako je záměna dvou novorozených holčiček v porodnici či náhlé úmrtí jedné z nich. Nosný příběh mateřství pak nepříliš obratně prolíná s děním kolem odkrývání a exhumace hromadného hrobu z doby španělské občanské války. Postupné odhalování celého toho propletence však není ani zdaleka tak napínavé a emotivní, jak bych vzhledem k silnému námětu očekávala. Působí to na mě až moc chladným dojmem. (60%) (29.04.2023)

Rikal jsem si, ze se to podoba stylu Almodovara a on to opravdu natocil, i kdyz zde tedy stylisticke silenosti kroti. Jsou zde jeho typicka kriklave barvy, ale i treba bezbarvy pokoj hotelu symbolizujici odosobneni. Kdo nebyl predem zasvecen do jeho zvlastniho sveta, ma ted prilezitost. Cruzova zde vyzaruje hrejive teplo. Pribeh se ale rozreduje podruznou dejovou linkou. Matky jsou vasnive, oddane a nezavisle . Snazi se pracovat pro rodinu a udrzet ji pohromade, coz je dnes v dobe genderismu neco nevidaneho. Janis pripravuje veceri a ma tricko s napisem „We should all be feminists“. Drivejsi Almodovarovy filmy tuto tematiku sdelovali hlavne symboly a naznaky, zde ma jasny text. Najdete tu take motivy neuplne rodiny, nepritomni otcove, znasilneni, zenske pratelstvi nebo otazka identity. Ale i politika - minulost Spanelska. Pravicova vlada premiera Mariana Rajoye v roce 2016 bránila vyzvednuti masoveho hrobu z dob fasimu v zemi. Nenajdete tu negativni postavu. Pokleskam hrdinek Almodovar rozumi schovivave. Vubec ve filmu zazijete good feel pocit s nesouteziveho neagresivniho zenskeho sveta. Almodovar jako i v jinych filmech ale sdeluje, ze histirii nevytvari na valecnych bojistich zabijejici muzi, ale zeny, ktere beh sveta udrzuji. Kdyz se na vsechny tri matky napojite, budete odmeneni proudem emoci. Je to vsak docela dlouhe a interiery se vubec nestridaji vcetne stale stejne kavarny. (16.05.2022)

Myslím,  že slovíčko "civilný" je v prípade filmu "Parallel Mothers" skutočne namieste. Pedro Almodóvar v mojom zornom poli po prvýkrát a musím povedať, že mám asi opäť pred sebou režiséra, ktorého filmografiu si asi pozriem hlbšie, lebo mám v tom očividné medzery. Čo sa týka filmu ako takého, tak môžem povedať, že je to solídne napísané, veľmi elegantne zrežírované a má to silnú citovú odozvu vo viacerých momentoch. Teší ma, že film nejde do nejakých vôd patetickosti, ktoré by celý ten príbeh skutočne potopili. Lebo úprimne si môžeme povedať, že tento koncept by v rukách nekompetentného scenáristu pohorel na plnej čiare. A je tu niekoľko miest, kde by sa pravdepodobne bežný filmový režisér nejakej ľahkej americkej drámy pustil úplne nesprávnou cestou. Našťastie je však film zachovávaný v správnej emocionálnej rovine a jednotlivé scénky vďaka tomu fungujú. Plus je treba povedať, že kedykoľvek opúšťame scénku skrz stmavnutie obrazovky, vyzerá to vynikajúco. Priam to dodá ešte celému filmu atmosféru. Obe naše protagonistky sú vynikajúce a veril som im dokopy každý jeden moment. Keď dojde k tomu vypätému momentu medzi nimi oboma, tak musím zložiť klobúk pred výkonom Penélope Cruz, ktorá bola absolútne excelentná. V tej scénke bolo zachytené asi úplne všetko čo bolo treba. Napriek tomu však miestami je film celkom ľahko čitateľný. Nepotrebujete vedieť veľa, aby ste pochopili čo sa stalo a nie je úplne ťažké pochopiť čo sa v tom všetkom nakoniec aj stane. Myslím si, že tieto dve veci sú z toho konceptu skoro úplne jasné. Film to však dokáže skvele zaobaliť inými scénkami, ktoré z toho robia skutočne skvelý film. Rýchlo pochopíme čo sa po tom ako boli obe v pôrodnici stane. No nemôžeme predpovedať akými cestami sa film vydá a jedna z týchto ciest ma celkom úprimne zabolela. Pretože to bolo skutočne silné a dobre emocionálne uchopené. A kto videl film, vie na čo narážam. Vysvetľovať pre spoilery nemôžem. Myslím si, že ak máte radi veľmi príjemné a civilné drámy, ktoré veľmi dobre vedia ako majú rezonovať po emocionálnej stránke, tak toto vás poteší. Čeknite si to a uvidíte sami. Hodnotenie: B+ (22.03.2022)