Reklama

Reklama

Šin Džingi naku tatakai: Kumičó no kubi

  • Japonsko 新仁義なき戦い 組長の首 (více)

Recenze (2)

ORIN 

všechny recenze uživatele

Druhý díl Nových bitev s podtitulem Boss of Bosses, příp. The Head of the Boss začíná téměř totožně jako díl první, jen s tím rozdílem, že se časově posouvá o deset let dopředu, tedy do 60. let. Opět sledujeme mladého jakuzu (Sugawara), jak zabíjí bosse konkurenčního gangu. Krátce poté nastupuje do vězení. Po odsezení trestu následuje scéna, kdy jakuzu propouští z vězení, přičemž se k němu závratnou rychlostí omezenou jen kvalitou rákosových žabek zběsile řítí dva z jeho „bratrů“. Domovský gang se však o svého člena nepostará tak, jak již vyzrálý jakuza očekává. Takových úvodů, různým způsobem variovaných bylo v jakuzáckých filmech prezentováno nespočet. Kódži Curuta, Ken Takakura, Bunta Sugawara a jiní. Každý z nich nesčetněkrát svoje dobrodružství začal s pistolí v ruce se záměrem zabít nějakého bosse nebo rovnou u vězeňské zdi, kde na něj čekali „bratři“, boss nebo milá, přičemž k vraždě bosse se později vracel ve svých vzpomínkách. Je téměř nemožné si všechny jednotlivé varianty zapamatovat a identifkovat s konkrétním dílem. Aby nesplýval i zbytek filmu, záleží na kvalitě scénáře a osobnosti režiséra. A tady je zcela podstatné, že Bitvy a i Nové bitvy natočil Kindži Fukasaku. V druhém díle Nových bitev se to ukazuje mnohem více než kdy dříve. Příběh o (rodinné) zradě Fukasaku přetavuje do mnohovrstevnaté fatalistické podívané o podvedeném jakuzovi, feťácké černé ovci rodiny a podbossovi tajně si vydržujícím prostitutku. Pokud k tomu připočteme několik výjimečně nasnímaných automobilových honiček a pronásledování à la Francouzská spojka, tak nejlepší, nejsrozumitelnější a hlavně nejzapamatovatelnější díl možná všech Bitev je na světě. ()

Arkanoid 

všechny recenze uživatele

Fukusakiho film od Toei Company. Rozprávač nám predstavuje prístav, ktorý slúži zločinom súvisiacim s pašovaným tovarom so začiatkom príbehu v júni 1968. Postavy sú predstavené divákovi titulkami. Bunta Sugawara, režisérov dvorný herec, známy aj z úlohy skorumpovaného, ale predsa čestného policajta z režisérovho neskoršieho Kenkei Tai Soshiki Boryoku, je tu predstavený hneď po druhej minúte ako cestovateľ Shuji Kuroda, ležiaci v prístave v komickej čapici pripomínajúcej baseballovú z USA, bez príslušnosti ku niektorej z dvoch znepriatelených mafiánskych rodín. Vyniká vo filme opileckou scénou. Vysokopostaveného člena Owada rodiny oslovuje bez okolkov, trochu drzo a zároveň s úctou a svojím prízvukom, ktorým dodáva aj tomuto svojmu hrdinovi výnimočnú charizmu mužov, s ktorými treba rátať. Navrhuje tomuto bossovmu zaťovi ponuku, ktorá sa ťažko odmieta. Výmenou za veľa peňazí pre oboch mu ponúka risk v úlohe, ktorá naňho prischla. Už po tretej minúte režisér ukazuje dynamickú kameru rôznych uhlov, ktorá sa rozbieha sa rozmaznaným synáčikom na verejný záchod, keď naňho prišla potreba prepudrovať si nos. Hneď v úvode sa toho stane príliš mnoho do prvých 5 minút. Scéna napadnutia a zabitia chairmana konkurenčnej skupiny by nebola taká dobrá, keby v nej nebola použitá dynamická kamera, ktorá jej dala zmätok a náležité napätie. Čo sa obsahu týka, ani jeden zo strelcov nie je dokonalý, no obaja si pomôžu a vytvoria tak kvalitný tím od krízy. Hlavného hrdinu bažiaceho po krvi dokonca po akte treba brať preč, aby sa na mieste činu zbytočne nezdržiaval. Hneď po Buntovi Sugawarovi sa objavuje v titulkoch Meiko Kaji, známa zo série Noraneko Rock alebo Joshuu sasori. Vo väzení je pár epizód, ako návšteva, tajné fajčenie cigariet, nesúhlas s násilím či odplatenie služby. Jednou postavou je aj Akira Kobayashi, ale nie ten herec. Hierarchia, zločin a slabé potešenia korenia príbeh o postavení a ceste za úspechom pretkanými absurdnými udalosťami impulzívnych charakterov. Dynamická kamera pri akčných scénach, v ktorých vrcholí rýchly, prepracovaný dej fatálnych osudov postáv na okraji spoločnosti aj žralokov mafie na vrchole potravinového reťazca, vždy posunie film na novú úroveň a dodá hrdinom filmu nový rozmer. Dokonalé dielo, bohužiaľ v našich končinách málo známe. Autonaháňačka pred záverom možno už trochu zostarla, ale dynamiku jej ubrať nemožno. ()

Reklama

Reklama