Město smutku

Zlatý Lev (20.12.2005)

Prechod Tchajwanu z područia japonských kolonizátorov do pazúrov "protektorskej" Číny v rokoch 1945-1949 zachycuje táto úžasná, kontemplatívna rodinná freska. Hľadanie národnej indentity a premeny spoločnosti sú nám podávane skrz ich prepletenú interakciu s rodinou pána Lin pomocou výbornej práci s obrazom a hlavne zvukom -> prostriedkami, ktoré sú často významovými nositeľmi zmeny klimatu v spoločnosti. Pomalé tempo spolu s opakujúcimi sa zábermi mierne variovaných situácii vyvolávajú silne atmosféricku výpoveď o dobe a prchavosti každého uplynulého okamžiku nášho života, ktorých silu dokáže občas zachytitť fotografia. Jeden z filmov, ktorý ma vnútorne obohatil nielen spôsobom akým je natočený, ale aj tým, čo vypovedá a zároveň necháva nevypovedané a určené k nášmu rozjímaniu. (21.10.2005)

Začátek poměrně nadějný, leč zanedlouho jsem se s údivem přistihla, jak bloudím myšlenkami někde úplně jinde - veškerá pozornost a soustředěnost na film tatam. Opravdu mě stálo hodně úsilí sledovat se zaujetím, co se na plátně děje, neboť, ač je snímek pěkně natočený (navíc párkrát zazní i velmi příjemná hudba - kombinace asijských motivů a lehkého náznaku osmdesátek) a jeho obsah v mezích možností historicky zajímavý, absolutně jsem u něj postrádala právě onen nespecifikovatelný prvek, který člověka nutí neodtrhnout oči od plátna. Takže na 4* to s čistým svědomím bohužel nevytáhnu... (11.04.2007)

Zajímavé, ale opravdu velmi pomalé a velmi dlouhé drama rodiny na pozadí politických změn. Během filmu jsem měl bohužel pocit, že ty zobrazované roky jsem s hrdiny v kině odseděl. (04.12.2006)

Smutný, ale taky i dost nudný film. Jednu hvězdičku přidávám za Tonyho. (03.12.2006)

Moje druhé stretnutie s týmto taiwanským režisérom a tentokrát o dosť menej osobné. Som rád, že som opäť videl film, kde som sa dozvedel množstvo informácií o udalostiach vo vzdialenej časti sveta, o ktorých som predtým nič nevedel. Scenárista a režisér sa rozhodli dejinné zmeny ukázať prostredníctvom života jednej rodiny a neprekvapivo tak sledujeme to, ako veľké historické udalosti ovplyvňujú "malé" osudy jednej rodiny. Na to, aby som sa v postavách a ich vzťahoch dokázal poriadne zorientovať a film tak plnohodnotne doceniť, by som však film musel vidieť ešte minimálne raz. Zaujímavé je ale sledovať tento umelecký prístup k látke a porovnať ho s našou sk/cs kinematografiou, ktorá vsádza pri histórii predovšetkým na doslovnosť a humor. (25.07.2023)

„15. augusta 1945. Japonsko oznámilo bezpodmienečnú kapituláciu. Taiwan bol oslobodený po 51 rokoch japonskej okupácie.” • „Manželka staršieho brata, Lin Wen-heunga, porodila syna. Pomenovali ho Kang-ming, to znamená Svetlo.” • V podstate by sa dalo danú situáciu správne ozrejmiť zrovna i v tom zmysle, že prvotriedny taiwanský, filmový režisér, Chou Siao-sien, ktorý následne a najmä vytvoril akúsi »taiwanskú odyseu,« skladajúcu sa jednak z pomerne dosť komplikovaných, medziľudských vzťahov, a to vskutku ďalej ani nehovoriac o samotnom rodinnom spolunažívaniu viacpočetnej rodiny, ktorá de-facto hrala ústredný prim naprieč celým týmto spektrom blížiacich sa občianskych nepokojov v samotnej nadväznosti na politické manévre, odohrávajúce sa v ťažko skúšanej krajine, a jednak zase nie úplne vždy som mal i naprosto dokonalý prehľad o tom, čo sa mi pred mojim zrakom postupne rozprestieralo, z čoho automaticky azda vyplývalo i to, že z prebiehajúceho diania som normálne miestami mával menší, chaotickejší pocit; keď som si vzápätí sám pomyslel: „Príslušné súvislosti s tým spojené; najlepšie pochopí predovšetkým postava, ktorej sa to osobnostne voľakedy priamočiaro dotýkalo, a nie úplný laik, akým v danej veci, mimochodom asi som; to určite nemôže vstrebať podľa svojho najlepšieho gusta, i keď by strašne veľmi chcel,” no i napriek tomu som sa snažil si udržať svoju pozornosť nad týmto pozoruhodným, kinematografickým dielom, v ktorom podal najlepší herecký prejav - jednoznačne mladý a začínajúci - hongkongský predstaviteľ v podaní Tonyho Leunga, ktorý stelesnil «hluchonemého fotografa,» Wen-chinga, čo je už samo o sebe hodne zaujímavé zistenie, a súčasne tento titul v podobe Mesta smútku; pre neho znamenal ← zviditeľnenie sa → inakšie ma dané obsadenie najskôr ani akosi príliš zasa extra neoslovilo; čiže nebyť k priamej dispozícii tentohľa predstaviteľ, tak výsledné hodnotenie by asi nakoniec bolo o stupeň nižším, než teda v skutočnosti už i beztak je. • Počas sledovania titulu sa ním doslova vinula i ústredná melódia, resp. celá hudobná partitúra má naprostý potenciál - osloviť potenciálneho diváka, k čomu by sa ešte mohla zároveň pridať i dejová línia v rámci celku, ktorú by možnože mohlo [d]oceniť trocha odlišnejšie publikum - narozdiel odo mňa, a pritom som vážne hodnú chvíľu uvažoval i nad štvorhviezdičkovým hodnotením, od ktorého som zrejme asi ani nebol priveľmi ďaleko vzdialeným... (24.04.2024)

Krásný a smutný film. (08.10.2006)

Ja by som týmto filmom naozaj chcel prísť na chuť. Posledný Chouou film v 80 rokoch je úplne iný, ako jeho predchádzajúce snímky, hoci má množstvo motívov, ktoré sa tu opakujú. Ako prvý diel Taiwanskej trilógie sme zasadený do obdobia po druhej svetovej vojne. Japoncov nahradili Číňania a do krajiny vniesli nepokoj a utrpenie. Je síce zaujímavé vidieť Tonyho Leunga v jednej z jeho ranných úloh, ale to čo mi vadilo pri režisérovi pred tým, je prítomné aj tu. Mne skrátka vadí tá roztrieštenosť. Ten kaleidoskop situáciu pospájaných motívom prostredia, ktorý je omnoho dominantnejší než charaktery alebo ich vývin. Možno niečo prehliadam. Myslel som si, že čítať filmy viem pomerne dobre. Ale tu mi skrátka poetickosť nevyhovuje. Chouovú filmografiu dopozerám. Ale som z nej úprimne sklamaný. Z toho, čo som o ňom ako o tvorcovi čítal som cítil obrovské nadšenie. Vďaka emocionálnej chladnosti jeho diel, ale toto nadšenie prasklo ako žuvačková bublina. Je to veľká škoda, pretože výpovednú hodnotu to má. (20.12.2020)

Jeden z 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete. (21.02.2009)

Nemůžu si pomoct, ale na mě tenhle snímek prostě nedovedl zapůsobit. Je hezké vidět, že i taková země jako Tchaj-wan má filmografii, která se netočí jen kolem akčních filmů, ale na druhou stranu tohle svědomí národa mi přišlo jen dlouhé a roztahané, i když se snahou ukázat dějiny na jedné rodině, což vyšlo. (16.02.2016)

Rodinná sága na pozadí neblahých událostí, jejíž statičnost ještě prohlubuje neúměrná stopáž a neochota kamery pohnout se. Skutečně, ve většině scén do obrazu vstupují a vystupují kvanta postav a to do té míry, že je poměrně obtížné se v tom zmatku nějak orientovat. Zatím co k režijně odtažitému pojetí mám tedy své výhrady, herecké práci lze vyčíst jen málo co, pakliže vůbec něco. Zvláště Tony Leunga je radost sledovat. 60% (12.12.2008)

2,5     Historická dráma zaradená do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Film určite prínosný svojou výpoveďou o histórii a kultúre Taiwanu (vrátane toho nešťastného kvílenia, nazývaného pekingskou operou) a zachytením atmosféry doby a spoločnosti. Na druhej strane je to ale pamätník jednotvárny a príšerne sa tiahnuci. Film takmer nevystrčí nos z uzavretých priestorov, čo je určite škoda, keďže Taiwan bude zrejme pekný ostrov. Divák je tak nútený 160 minút sledovať statické, opakujúce sa zábery, najčastejšie ľudí sediacich za stolom. Hádam jediná vec na filme, ktorá ma ozaj bavila, bol veľmi jemne vykreslený vývoj vzťahu medzi Wen-chingom a Hinome (výborní Tony Leung Chiu-wai a Shu-fen Hsin). (27.10.2021)

Moderná história Taiwanu je plná politického napätia. Dianie na tomto ostrove krátko po druhej svetovej vojne si vo svojom filme z roku 1989 všíma aj režisér Hsiao-Hsien Hou. Viac než príbeh jednej rodiny, ktorá v Houovom diele vystupuje v popredí, sú dôležitejšie dejinné udalosti v "pozadí", ktoré sú skutočnou hybnou silou celej snímky. Od nich sa totiž zároveň odvíja dej, ktorý divák priamo sleduje. Vplyv doznievajúcej vojny či nástup Bieleho teroru zasahujú do života jednej a tisíc taiwanskej rodiny. Režisér Hou sa v nie najkratšom a ani obsahovo najľahšom filme, do veľkej miery stavajúcom na sile statickej kamery a interiérových záberoch, snaží vysporiadať s taiwanskou minulosťou krátko pred polovicou dvadsiateho storočia. Aby divák snímku naplno ocenil, musí sa zrejme zaujímať o historické súvislosti, ktorými sa Houovov počin zaoberá. To však neznamená, že "laik" si nemôže vo filme nájsť niečo, čo ho zaujme. Práve naopak. Veľmi výrazným, ba dokonca možno povedať najvýraznejším prvkom celého príbehu, respektíve filmu ako takého, je zachytenie postupného vývoja vzťahu medzi hluchým Wen-chingom (Tony Chiu-wai Leung) a Hinome (Shu-fen Hsin). V tejto rovine príbehu vie Hou veľmi dobre a citlivo pracovať s postavami, vďaka čomu dokáže vzťah medzi nimi naplno vyniknúť a prekonať všetko ostatné, čo snímka ponúka. Bei qing cheng shi nepatrí k dielam, ktoré si človek pustí, ak chce takpovediac "vypnúť". Film režiséra Houa totiž na diváka vyrukuje s pomerne náročnou minutážou a rovnako náročným historicko-politicko-dramatickým príbehom, na ktorého pochopenie je potrebné chápať dejinné súvislosti Taiwanu a Číny. Príbeh jednej rodiny na konci štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia má čo povedať, ale rozhodne nie je pre každého. (26.10.2023)