Bojiště

Bol som príjemne prekvapený kvalitou tohoto filmu. Dokonca ani historickej hodnovernosti je málo toho čo vytýkať. Týmto samozrejme oponujem "kolegovi" Orlau32. To že vojaci 101. výsadkovej divízie mali pri nasadení u Bastogne vystroj "každá ves jiný pes" sa zakladá na skutočnosti. Táto jednotka bola na "zaplátanie" diery vzniknutej prekvapivým útokom v Ardenách nasadená tak kvapne, že nemala čas sa ani poriadne vystrojiť. Dokonca mala aj muníciu len tú, ktorú mali vojaci pri sebe. Preto sa vojaci snažili vystrojovať a vyzbrojovať "za chodu" (čo u výsadkárov vôbec nie je neobvyklé). Tieto fakty sa uvádzajú ako v oficiálnej histórii, tak aj v tej neoficiálnej, ktorú tvorí hlavne kniha S. Ambroseho "Bratstvo neohrozených". Celkovo je to pomerne pravdivý príbeh výsadkárov u Bastogne, ktorému nechýba ani drsný vojácky humor či ukážka psychického rozpoloženia vojakov. Myslím, že znesie aj porovnanie s dielom "Bastogne" zo seriálu Band of Brothers, a keď prihliadneme k roku vzniku, tak nedopadne ani tak zle. (23.03.2008)

Vzhledem k tomu, že je film z roku 1949, tak se mu musí ledacos odpustit. Že se našla četa amerických vojáků bez munice, bez jídla, dezorientovaná v prostředí vlivem nepříznivého počasí, to by se dalo ještě pochopit. Ale že jejich výstroj připomínala nejspíše válečné bezdomovce - tomu se prostě věřit nechce. Chápu, že válka není módní přehlídka, ale aby jejich uniformy byly "každá ves jiný pes" a bez bot s onucemi na nohou v mrazu ? No nevím.... Jinak kamera výborná, děj trochu chudý, ale jak už jsem výše uvedla, na možnosti filmového umění 4 roky po válce dost dobrý. (03.01.2008)

Roztiahnutý až takmer dvojhodinový vojnový film o amerických vojakoch v Ardenách. Za prvú hodinu sa veľa akcie nedočkáme, v tej druhej je jej o niečo viac, no ak čakáte realistické ukážky bojov, tak asi budete sklamaní, hmla, zábery na nohy bojujúcich, občasné a zväčša nepresné bombardovanie a ostreľovanie, kde rozmetanie tiel neuvidíte, veď prvý vojak zomrel myslím na plátne zamrznutím. Vojaci sú poverčiví, vidieť to na znaku ďateliny, ktorá však je len trojlístok, ale najmä tým, že do vraždenia sa hrnuli aj s pseudokňazmi, ktorí im možno ako tu sem tam povedali aj čiastočnú pravdu, že vojna bola nevyhnutná, no nie úplnú, ale skôr tým, že chlap si myslel, že ho pred zabíjaním a ich úmrtím zachránil kríž, pri takýchto udalostiach mi to príde nezmyselné. Vo filme sa ku koncu dočkáte aj dokumentárnych záberov, ktoré by možno o vtedajších udalostiach povedali viac, než tento film. To s tou radosťou, vtipkovaním a bezstarostnosťou niekedy poriadne preháňali. Myslite si čo chcete, ale ja tieto filmy tesne po vojne považujem za veľmi opatrné, ktoré vás zaplavia zbytočnými rečami a je v nich taká jemná propaganda, aj keď nie ešte veľmi výrazná. Tento film o putovaní vám veľa nedá, mierne naznačí, že to nebola zábava, aj keď vzápätí ide proti sebe, proste ako keby nevedeli, čo ním chcú ukázať. Uprednostňujem iné filmy a rozhodne nie nudné a provojnové s akýmsi pseudohrdinstvom, ktoré manipulujú so skutočnosťou. (12.06.2013)

Po väčšinu času dôsť ukecaný film, v prvej časti ktorého sa okrem pár komických scén v podstate nič nedeje. Dramatické scény prichádzajú relatívne neskoro, keď už som sa viac pozeral na hodinky, než na film. Vojnové scény sú nepriamo ukázané, vidíme skôr prostred "bojiska", než boj samotný. Samozrejme, vzhĺadom na rok vzniku ide odpustiť štúdiovo vyzerajúce externé prostredie v Ardenách, ktoré však atmsoféru už previesť na diváka v dnešnej dobe príliš nedokáže. Na druhej strane je fajn, že vojaci tu nie sú ukazovaní ako hrdinovia, ale skôr ako bežní pešiaci, ktorí chcú čím skôr z boja vypadnúť a závidia tým, ktorí sú zranení a môžu odísť domov. Lepšiaci sa záver už nemôže kompenzovať nudnejšiu úvodnú pol druha hodinu. Herecky skôr priemer. (19.08.2022)

Na okraj Bojiště pár slov Sartrových: "Čím dál tím jasněji vidím, že si lidé válku zasluhují a že si ji zasluhují tím víc, čím víc v ní jsou. Je to jako Adamův hřích, jejž podle Kierkegaarda každý jednotlivec svobodně přijímá. My všichni jsme tuto válku v jednu nebo jinou chvíli vyhlásili. Avšak místo abychom ji odpykali, místo abychom řekli, to je moje válka, a pokusili se ji prožít, všichni před ní prchají svými postoji, neupřímně ji zavrhují, úplně stejně jako člověk odmítá chybu, kterou právě spáchal." (25.10.2015)