Švédsko – peklo a ráj

Neprávem zapomenutý film s úžasnou melodií, nápadem i humorem. (31.01.2020)

Prevažne eroticky ladené poznávacie mondo na švédsky spôsob začalo nadobúdať svoje hmotné kontúry v hlave režiséra Luigiho Scattiniho po prečítaní knihy Enrica Altavilla „Corriere della Sera“, ktorá bola uverejnená v roku 1967. Podľa slov režiséra to bol skvelý impulz k objavovaniu nových miest ľudského bytia, pre Talianov v tej dobe mýtického sveta, kde sa sen o zhýralom živote mládeže stáva realitou. V skutočnosti si tento jeho nie príliš optimistický pohľad na údajné praktiky vyspelej severskej krajiny nenašiel cestu k srdciam tamojšieho diváckeho obecenstva. Práve naopak. Po diplomatických prestrelkách bol nakoniec Luigimu Scattinimu zakázaný vstup na švédske územie po dobu niekoľkých rokov. To ale šíreniu filmu na domácej pôde nepriťažilo a tak sa v roku 1968 dostáva v Taliansku do kín ako kasový trhák s rekordným zárobkom. Jednými zatracovaný, pre druhých inšpirujúci filmový zážitok sa dnes javí skôr ako provokácia snažiaca sa moralizovať životný cyklus, ku ktorému sa Taliansko o niekoľko rokov snažilo priblížiť. Všetko má ale samozrejme svoje klady a zápory. Tomu sa nedá vyhnúť. Spracovaním prevažne umelý zostrih sa okrem nahoty sekundárne venuje aj násiliu, drogám, sexuálnej výchove, tabuizovaným praktikám, a ďalším pohoršujúcim činnostiam. Medzi zaujímavosti dôsledku výchovy patria aj zábery zo skutočného pôrodu. (02.11.2014)