Pochod přes Igman

Jeseň 1941 bol Wehrmacht neprekonateľný, o to prekvapivejšia bola správa o povstaní v Juhoslávii. Nacisti vyhodnotili situáciu, ako povstanie banditov, ktoré bude ihneď potlačené. Situácia však ukázala, že miestne okupačné a kolaborantské oddiely si s rebelmi nevedeli rady. Za centrum povstania bolo vyhodnotené Srbsko a tak hlavná aktivita nemeckých síl sa sústredila práve tu. Na Balkan boli odoslané 2 pešie divízie a spolu s miestnymi jednotkami Ustašovcov a žandárskymi oddielmi proti partizánom bolo postavených viac ako 80 tisíc vojakov. Rok 1941 pomaly končil a dňa 21.12.1941 bola v Sandžaku ustanovená 1. proletárska národne oslobodenecká brigáda. V januári jednotky OSI podnikli rozhodujúcu ofenzívu vo východnej Bosne a Srbsku, kde sa tieto jednotky vklinili do zostavy domácich, tie boli rozdelené na dve časti a talianske vojska ich mali obkľúčiť. Dňa 26.1.1942 sa táto brigáda našla v obkľúčení v blízkosti pohoria Romanija neďaleko Sarajeva. Jediná možná cesta úniku bol riskantný manéver cez pohorie Igman a pokračovať okolo Sarajeva k Foči na oslobodené územie. Podľa údajov vtedajšieho veliteľa Koči Popoviča pri pochode 600 člennej brigády v dňoch 27. a 28. januára 6 vojakov zamrzlo a 176 utrpelo ťažké omrzliny. Ide o jednu z najhrdinskejších epizód národne oslobodeneckého hnutia bojovníkov vedeného Josipom Brozom Titom, veď vo viac ako 30 stupňových mrazoch a v pol metrovom snehu sa podarilo túto brigádu zachrániť. Okupantom sa ich zámer nepodaril a celá brigáda sa po presune skonsolidovala, doplnili sa počty a mohla pokračovať v boji.Tento takmer dokument sa zaoberá predovšetkým Igmanským pochodom. (10.07.2017)

Na svou dobu slušně naturalistické scény se stříháním omrzlých prstů na nohou se mi jako klukovi vryly nesmazatelně do paměti. A dneska už se vůbec nedivím tomu, že mě při nich kdysi máti odháněla od televize... Asi bych už nikdy nezjistil, ze kterého bezpočetného jugoslávského válečného filmu byly, nebýt uživatele dzira. Díky! ;) (23.04.2018)