poster

Četverored

Drama / Válečný

Chorvatsko, 1999, 123 min

  • Daddko
    *****

    Četvrtored je jeden z najzložitejších dejových a politických filmov samostatného Chotvátska. Na jeho plné pochopenie treba poznať históriu Balkánu, najmä WWII. Začnem netradične, možno prekvapujúco, ale k pochopeniu tohto filmu si treba nalistovať vo Wikipédii čo bol Jasenovac, najstrašnejší koncentračný tábor WW II. Film režíroval Jakov Sedlar na základe novely Ivana Aralica a nemalú úlohu na jeho nafilmovanie zohral vtedajší prvý prezident Chorvátska Franjo Tujdman. Všetci traja komunistov nemuseli a tesne pred volbami pripomenul zverstvá politických protivníkov -ex komunistov. A nielen to, film je o dobrých Chorvátoch a zlých Srboch, rovnako sú totiž na pranieri spolu s komunistami aj Veľkosrbovia, jasná protisrbská propaganda ktorá potešila každého Chorváta. Dve muchy jednou ranou. Hlavným cieľom filmu malo byť prelomenie 50 ročného tabu o zverstvách Titových komunistoch v tzn. Bliburgskej tragédii. Jedni film dehonestovali výrokmi ako „Celuloidné hovno známe ako Četvrtored je jedným z najhorších filmov súčasného Balkánu“, iní ho hodnotili kladne napr. Steven Spielberg, Martin Sheen iní. Na IMDb má hodnotenie 4,3. Dej filmu začína opúštaním Záhreba tisíckami uprchlíkov: Ustašovci, Chorvátska domobrana, poslední Nemci, kolaboranti, ženy, deti, starci ktorí utekajú pred Titovou a Červenou armádov s nádejou na záchranu v Anglickej zóne Rakúska. Nič nie je vopred dohovorené, naopak platí Jalta a dohovor Stalin – Tito a Angličania ich do svojej zóny nepustia. Podobná tragédia postihuje aj Kozákov, tí sú už síce v Anglickej zóne ale následne podvodne odovzdaní Rusom a dopadnú ešte horšie v rukách NKVD. Ako jeden partizán neskoršie povie, Angličania sú kurvy s čím možno v tomto prípade súhlasiť. Vojská sú odzbrojené a po čelom vzad sa ich ujímajú Titovi partizáni. Keď jedna z Titových súdružiek na Chorvátskych utečencov zajačí „banda Ustašská majku vam krvavu ustašsku jebem“ všetci sú v jednom vreci a nastupuje starobiblický Exodus 21:24 oko za oko, zub za zub a v silnejšom podaní Exodus 22:24 ..a rozhnevá se prchlivosť moja, i zabijem vás mečom; a budú ženy vaše vdovy a deti vaše siroty. Aby film poukázal na rolu Červenoajmejcov urobí z nich sadistických lupičov. Na Krížovej ceste, ako Chorvátsky národ nazýva cestu utečencov do masových hrobov a pracovných táborov sú Titovi partizáni vykreslovaní ako mentálne retardovaní sadisti, časť krorých Četnícku minulosť vymenila za červenú hviezdu na kape. Na ideologickú prípravu slúži politická päť minútovka z Borby článku Milovana Djilasa, pravej ruky Tita a jeho „Plemenito mrža“ t.j. ušľachtilá nenávisť - pobite ich ako psov ! doplnené Stalinovým - a nenávidte ich! Kamarát nekamarát, za kritiku Tita si Djilas neskoršie odsedel 11 rokov vo väzení. A tak môžeme vidieť ako sestra komunistka zastrelí brata. Za zmienku ešte stojí partizánsky výkrik „jebem vám vašu Chorvátsku nezávislosť“, čo každého Chorváta vytočí. Hlavný hrdina, herec ktorý asi skutočne na to všetko nevinne doplatil vyjde z toho s celou kožou, len musí podpísať nekonečnú držhubu a za Tita vymazať si historickú pamäť. Záver: film je Tujdmanovou politickou hrou zdiskreditovať ex komunistickú opozíciu, pokusom ospravedlnenia Ustašovských zverstiev a prehodením výhybky na komunistov a jedným dychom zaútočiť na Srbov a tým zbierať body u Chorvátskych voličov. V interview z roku 2018 sa Jakov Sedlar sťažuje že sa film viacej v Chorvátskej televízii neobjavil. Naivita ....veď Chorváti sa nemôžu dobrovoľne priznať k svojej fašistickej minulosti, to by najskôr museli natočiť veľkofilm Jasenovac – peklo na zemi. Dávam 5* za 50 ročné tabu.(26.2.2019)

  • dzira
    **

    Špatně natočený film, který ale určitě stojí za zhlédnutí. Jugoslávská kinematografie vyprodukovala velké množství filmů, které jsou apoteózou partyzánského hnutí. Tento film je jejich pravým opakem. Chorvati natočili po více než padesáti letech od konce 2. světové války propagandistický snímek, ve kterém pouze prohodili kladné a záporné hrdiny. Ta absence nadhledu a objektivyity mi připadá neuvěřitelná..... Škoda. Chorvatsko a celá bývalá Jugoslávie by si zasloužila kvalitnější vypořádání s touto velmi důležitou součástí vlastní historie. Nehledě na to, co jsem výše napsal, má film i několik dobrých momentů. Např. rozhovor briských důstojníků, ve kterém se jeden podivuje, jak je možné, že Britové jednoduše přenechali Jugoslávii komunistům, načež se ho jeho nadřízený ptá, zda hodlá v Jugoslávii žít. Poté, co mu jeho podřízený odpoví, že nehodlá, uzavře rozhovor slovy: "Já , díky bohu , také ne."(12.9.2012)

  • - Scénář vznikl podle stejnojmenné novely Ivana Aralici, chorvatského prozaika a esejisty. (sator)