Ursus e la ragazza tartara
Tatárska princezná
Tartar Invasion
Kamera:
Anchise BrizziHrají:
Akim Tamiroff, Joe Robinson, Yoko Tani, Ettore Manni, Roland Lesaffre, Ivano Staccioli, Roberto Messina, Andrea Aureli, Tom Felleghy, Anita Todesco (více)Obsahy(1)
Ve druhé polovině 17. století tvořilo rozsáhlé území polské říše rozkládající se až k břehům Dněpru jedinou překážku před opakujícími se nájezdy divokých tatarských hord. Jen díky statečnosti polských bojovníků a odhodlání obyvatelstva ubránit svou zemi vděčí Evropa za svou záchranu. Dobrodružství, které se vám teď chystáme vyprávět, je příběhem jednoho takového nájezdu a jeho hlavní postavou jsou polský princ Stefan a jeho chrabří druzi. (dopitak)
(více)Recenze (3)
Sandálovka přenesená do středověku. Souboje ujdou, postava Ursuse, tatarobijce a siláka trhajícího duby i s kořeny je fajn, ale zápletka se soubojem o čest, útěk a jeho plánování a klasické motání se a přešlapování stopáží činí z filmu nuuuuudu. A to radši nepřemýšlím o tom, jak by se litevští Poláci s Tatary dokázali asi domluvit (teď myslím jazyk). ()
,,CHCEM BYŤ TVOJOU OTROKYŇOU." __ Tunajší plagát so zápasiacimi gladiátormi a horiacimi antickými kulisami v pozadí vydaným JAKS video na VHS samozrejme vôbec nezodpovedá skutočnosti, kde zabudnuté herecké osobnosti obohatené podporou známejšej persony vedľajších úloh, akým Tamiroff v závere kariéry určite bol, v pseudohistorických kostýmoch vyskladaných snáď už z obdobia raného stredoveku až do druhej polovice 17. storočia, - kedy sa jednou, na komparz solídnou, bitkou tatárska hrozba definitívne pominula (Mimochodom, ako sa dozvieme, príčina ich výbojov tkvie jednoducho v tom, že to už raz majú v povahe, čo je azda najsympatickejšie zdôvodnenie, s akým som sa vo filmoch stretol) - snažia sa predstierať, že sú naozaj tým, za koho sa vydávajú, čiže rozhodne nie Európanmi, ale rodenými stepou ošľahanými Aziatmi, no aby všetko predsa len pôsobilo dôveryhodne, hlavná ženská úloha bola zverená Yoko, ktorá nie je "Ono", ale zato v sebe svoje šikmooké korene už na prvý pohľad nezaprie. ,,Tatárska princezná" patrí k filmovému žánru, ktorý som ako malý zbožňoval a pozitívny vzťah mám k nemu, aj napriek pravidelnej slabšej obsahovej stránke, dosiaľ, čím mu viem odpustiť takéto chybičky a vlastné hodnotenie prisúdiť posúdením týchto špecifikácií. Po toľkých rokoch som si z filmu najmä pamätal siláka Ursa s jeho ozrutnou sekerou i jeho zničenie mostu, ktorý napriek svojim schopnostiam narúša zabehané konvencie tým, že nie je hlavným hrdinom filmu. (7. hodnotenie, 1. komentár k filmu) ()
Neštandartný akčno-dobrodružný film, neštandartný kvôli tomu, kam zasadili taliansko-francúzski tvorcovia tento snímok - do 17. storočia v dobe tatarských nájazdov do Poľska - teda do obdobia i miesta dejín, ktoré sa ich vonkoncom netýkajú. Aj keď pre historickú presnosť treba dodať, že išlo skôr i Litovcov, ktorí boli vtedy súčasťou Poľsko-litovskej republiky. Film má výborné tempo, ktoré nestráca aj vďaka zaujímavému námetu, celkom kvalitné akčné sekvencie či masové scény s koňmi na vojnovom poli. Romantická etuda, podľa ktorej asi dostal film svoj názov, nijako neznižuje akčný zámer filmu, aj keď by som si v roli tej "princeznej" (myslím, že táto herečka hrala aj vo filme Marco Polo) vedel predstaviť niekoho oveľa krajšieho, dokonca aj na Číňanku. Za zmienku stojí silák Joe Robinson, ktorému to so sekerou išlo výborne a ktorý sa vo filme rád a často odhaľoval do pol pása. ()