Reklama

Reklama

Dívka a pavouk

  • Švýcarsko Das Mädchen und die Spinne (více)
Trailer 3

Obsahy(1)

Spolubydlící Lisa se stěhuje z jejich bytu a Mara uvažuje o konci jedné éry. Stěhují nábytek, malují stěny, staví skříně. Uprostřed všeho toho shonu se vynořují tajné touhy a přání a víří kolem bývalých spolubydlících, Lisiny matky Astrid, stěhováků, starých nájemníků odvedle, jejich kočky, Lisiny nové sousedky a stále se rozšiřujícího okruhu postav. Den přechází v noc a v bytě se koná poslední večírek. Když zmizí poslední krabice, zůstanou z jejich životů jen střípky. Film švýcarských dvojčat Ramona a Silvana Zürcherových se rozrůstá v poetické panoptikum různých podob lidských vztahů, které je zároveň studií každodenního života, pohádkou i psychologickým portrétem křehkého světa. (Cinemax)

(více)

Videa (3)

Trailer 3

Recenze (14)

Idenatoys 

všechny recenze uživatele

Strop 60% (a to jsem hodně polevil). Nechápu však jak zde někdo může napsat max. 70% podívejte se na některé hodně kvalitní filmy v dané kategorii s podrobným téma které takové hodnocení mají a pak jej srovnejte s tímto snímkem... Někteří lidé by zde měli mít zakázáno cokoliv hodnotit protože pak se děje přesně to že hodnocení na ČSFD je někdy opravdu neskutečně odlišné od zahraničních serverů jen kvůli toho že nějaký rádoby recenzent retard shlédne drama a dá mu 30% jen proto že má rád komedie... Lidi buďte objektivní nebo se na to vyserte! Dle hodnocení spousta lidí vybírá zda film shlédne či nikoliv! ()

radektejkal 

všechny recenze uživatele

Experimentální film, především na úrovni "promluvy" nebo jak se v kinematografii říká "dialogů". Spolu s postupně narůstajícím počtem lidí podílejících se, tak či onak, na stěhování, měly by růst - díky vzájemným vztahů - i náročky na komunikaci. Ta však zůstává na své původní nezávažnosti, a vztahy se usidlují uvnitř postav. Scéna s toaletním papírem je toho asi dobrým příkladem. Předpokládám, že mladí autoři budou v experimentování pokračovat i mimo uzavřenou společnost, tam už to ovšem nebude tak snadné. Cesta, na kterou se dali, je podle mě správná. Cesta je ale od toho, aby se po ní šlo a  nikoli, aby se na ní zůstávalo. - Na jejich první dílo se podívám co nejdříve. A teď už zbývá jen upozornit na literaturu, kterou by bylo možno tento film podložit: O persuasivním a performativním (přesvědčovacím a příkazovém) charakteru polopřímé řeči mluví Gilles Deleuz v knize Tisíc plošin a o lživých milostných znacích v Proust a znaky. ()

Reklama

melmoth 

všechny recenze uživatele

Zaujímavý experiment doplácajúci na plytkosť náporu, aký kladie scenár na konflikt a interakcie postáv. A možno šlo Zürcherovcom práve o to –  ignorovať konflikt a nechať na pozerajúcom, nech sa prejaví jeho fantázia. Kto vie. Možno táto srdečná pozvánka k voľnej interpretácii je dôvodom, prečo si viem predstaviť opätovne sa na film o rok-dva pozrieť. Ergo vám nemôžem než odporučiť to isté, aspoň ten jediný premiérový raz. Viac tu ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Dvojica scenáristov a režisérov je skvelá v zobrazovaní symbolov a metafor, tak pekne vymazlený komorný film som už dlho nevidel. Využitie modrej, žltej a červenej farby, sústredenie sa na zábery zvierat a hmyzu (vrátane hádajte čoho...). Bohužiaľ postavy sú nezaujímavé, svojim spôsobom skôr nesympatické a čo ich trápi, ma viac menej nezaujímalo. Ani to, kto chce s kým spať a kto koho miluje. A do toho stále vrieskali tie deti... No a príbeh ide skôr odnikiaľ nikam, čo bol ale zrejme zámer. ()

boogieman 

všechny recenze uživatele

Film má spoločný základ s režisérovým debutom. Ide o mikropríbehy obyvateľov dvoch bytoviek, odohrávajúce sa pri procese sťahovania. Buduje sa tu mytológia spolubývania medzi zaujímavým ansámblom charakterov. Narozdiel od debutu tu však inscenovanosť filmu oveľa viac vystupuje na povrch - zatiaľ čo prvý film pôsobil pomerne prirodzene, u tohto snímku je okamžite cítiť ruka režiséra za každým drobným gestom. Hojne sa tu využíva opakovanie motívov - či už vizuálnych alebo hudobných, pribudlo adiegetickej hudby ktorá súvisí s miestami až rytmickým využitím montáže. Priestor a zvuk mimo záber - hoci stále dôležitý - nie je už esenciálny.  Miesto toho sa nám tu dostáva štipky snovo-magických elementov, ktorými sú opradení niektorí obyvatelia bytových domov - tieto pasáže v svojej vizualite vystupujú mimo zvyšok filmu. Nevravím, že je to horšie ako debut - ide skôr o evolúciu, a film mi i pár dní po zhliadnutí stále ostáva v hlave. Je to však krok smerom, ktorý sa nie úplne stretol s mojou predstavou, a tak musím ešte prehodnotiť nakoľko mi tento vývoj príde zaujímavý. Pritom už prvý záber s pôdorysom bytu, ma nechal triasť sa nadšením na to, čo príde. Vlastne ani nie som sklamaný - stále je to tak blízke odkazu Tatiho, stále to má v sebe úžasnú ľahkosť, stále je to prosto pôsobiaci film, ktorý v sebe skrýva mnoho. Cením si úsmev, ktorý sa mi derie na pery keď si spomeniem na niektoré scény, a hravosť ako nájdeme tu, je v dnešnej kinematografii vzácna. ()

Galerie (34)

Reklama

Reklama