Beyond the Limits

„Beyond the Limits“, i když má svoje chyby, které jsou hlavně v tom, že Ittenbach neměl po celých 100 minut tolik co vyprávět, má i své kvality, které mě přesvědčily o tom, že Olaf Ittenbach není jen gore nadšencem, který je ochoten natočit každou sračku. Myslím, že mu ještě do budoucna dám s nějakým filmem šanci a jsem si skoro jistý, že by mě něco od něj mohlo bavit. (17.05.2017)

Absolútne nemôžem súhlasiť s komentárom, ktorý tu je, pretože podľa mňa je tento horor spolu s Garden of Love to najlepšie, čo som od Ittenbacha videl (aj keď ma čakajú ešte tri kúsky). Je zložený z dvoch príbehov, ktoré súvisia so záhadným artefaktom, takzvaným "večným srdcom", pomocou ktorého sa hlavní záporáci snažia získať nesmrteľnosť. Prvý príbeh je brilantný, aj keď ani nemá poriadny dej. Vlastne len sledujeme, ako sa mafiáni navzájom vraždia, ale to gore, to je pecka s hektolitrami krvi, normálne som si spomenul na môj obľúbený Sweatshop. Druhý príbeh je už o niečo slabší, najmä kvôli nevýraznej druhej polovici. Hneď v úvode nás čaká parádna scénka, v ktorej inkvizícia zmasakruje jednu malú komunitu, a o niečo neskôr nás poteší dokonalé mučenie, v ktorom sa štvrtilo, rezalo, sekalo, pílili sa končatiny a vypichovali oči, no ja ako hororový fanúšik som bol v siedmom nebi. Ku koncu to už trochu zoslablo, aj keď scénka v závere priamo z pekla tomu opäť dodala ten správny šmrnc. Keď beriem do úvahy ešte aj prehnanú stopáž a nízky rozpočet, tak je to veľmi slušný splatter, pri ktorom som sa nenudil, takže určite sa k nemu niekedy rád vrátim. (18.05.2011)

Olaf vie. Vie stvoriť skvelé gore efekty, piplať sa s nimi a ponúknuť ich ako to pravé orechové. Olaf nevie. Nevie točiť príbehy, písať pre nich scenáre a ani pracovať s (ne)hereckým ansámblom. Prvá poviedka je skvelá. Plná očakávaní ( čo to, kde to ) a riadny gore masaker. Tá druhá je prakticky nudná rozprávka na dobrú noc s nejakým tým excelentne vytvoreným gore, ale nič viac. Uspí vás podobne excelentne. Čiže spriemerovane, lepšie dve starz. (26.08.2017)

Tak úbohý pokus o sfilmovanie niečoho, čo sa chce tváriť ako cool béčko, sa tak často nevidí. V prvej polovici filmu sa totiž režisér snaží rozohrať napínavý hororový thriller, ktorý má pripomínať brutálnejšiu variáciu na Tarantinových Reservoir Dogs - samozrejme s absolútne prehrávajúcimi hercami a priblbými dialógmi. Po tomto 40 minútovom utrpení dej zrazu preskočí do 15 storočia (huh) aby nám rozpovedal príbeh o zapovedanej láske dvoch utláčaných roľníkov, a ich zemepána, ktorý sa chce vďaka svojmu diabolskému plánu stať nesmrteľným (alebo vyvolať satana, alebo niečo... no, moc som tomu nepochopil). Olaf Ittenbach sa tentokrát pokúsil natočiť čistý horor, s ktorým padol priamo na hubu. Výsledkom je totiž toporný, veľmi nudný zlepenec dvoch poviedok bez pointy. Jediné, na čo sa je teda možné tešiť, sú trademarkové Ittenbachovské gore efekty (čiže pri výstrele z brokovnice obeti efektne exploduje hlava, pri rezaní nohy pílkou krásne zo všetkých žíl "cáká" krv, pri klasickom škrtení strunou od piána dôjde rovno k celkovému odrezaniu hlavy atď...) Na okolitú 100 minútovú nudu okolo to ale v žiadnom prípade nestačí. (25.12.2005)