foto

Jurij Ozerov

  • nar. 26.1.1921
    Moskva, Rusko, Sovětský svaz
  • zem. 16.10.2001 (80 let)
    Moskva, Rusko
  • Sdílet na Twitteru
  • Sdílet na Facebooku

Biografie

Jurij Ozerov je asi najznámejší ruský režisér vojnových veľkofilmov, na čom mal zásluhu hlavne epos Oslobodenie. Tento v jeho vlasti videlo asi 56 miliónov divákov.

Keďže vyrastal v divadelnej rodine, ťahalo ho to k tomuto remeslu. Avšak v čase jeho 18 rokov začala 2. svetová vojna a on sa rozhodol narukovať do Červenej armády. V 1944 roku sa stal dôstojníkom Generálného štábu. Ako veterán druhej svetovej vojny začal v roku 1949 pracovať pre Štúdio Mosfilm a už v roku 1951 promoval, ako režisér na Štátnej filmovej škole pod vedením Igora Savchenka.

V začiatkoch svojej kariéry režíroval filmy rôznych žánrov: sociálne orientovanú drámu Syn (1956), historickú drámu Kočubej (1958) a životopisný film Veľká cesta / Bolshaya Dorog (1963) o českom spisovateľovi Jaroslavovi Haškovi. Avšak jeho debutom bol film Arena smelych (1953).

Potom nasledoval jeho najväčší triumf Oslobodenie (1967-1971), veľkú pozornosť vzbudil nielen pre svoje impozantné bojové scény, ale aj pre jeho pokus ukázať vojnu z pohľadu obyčajných ruských vojakov. Potom nasledovali ďalšie vojnové veľkofilmy Bitva o Moskvu (1985), Stalingrad (1989) a Tragediya Veka (1995) - posledná televízna miniséria, ktorú zostrihal z jeho predchádzajúcich vojnových eposov.

Už sa mu však nepodarilo dosiahnuť umeleckého a ľudského rozmeru Oslobodenia. Téma Veľkej vlasteneckej vojny zostala významným námetom pre zvyšok jeho kariéry, ako i oba posledné filmy Anjeli smrti (1993) a Veľký Polkovodets maršala Georgie Žukova (1995), po dokončení ktorých odišiel do dôchodku. Na posledných tituloch je už zrejmá voľnosť v jeho tvorbe v rámci glasnosti po nástupe Michaila Sergejeviča Gorbačova k moci.

V Stalingrade sú zmienky o kulte Stalina, praktikách NKVD a vo filme Anjeli smrti sa nemecký odstreľovač snaží zachrániť ruského chlapca, ktorého postrelil. Takéto obrazy alebo zmienky v predošlých dielach si nemohol dovoliť. Okrem vojnových eposov, Ozerov režíroval i epizódu Videné ôsmimi (1973) - dokument o olympijských hrách v Mníchove v roku 1972, a tiež O Sport, Ty-Mir (1981) o olympijských hrách v roku 1980. Za jeho tvorbu mu bol udelený titul národný umelec ZSSR a v roku 2001 mu prezident Ruska Vladimir Vladimirovič Putin pri príležitosti 80. narodenín poďakoval za rozvoj ruskej kinematografie.

Andy "andykovac" Kováč

Scenáristická filmografie

Herecká filmografie

Filmy

1976 Těatralnyje istorii

Dokumentární

1984 Dny společné práce

Fanoušci tvůrce

<< 1-20 >>
všichni fanoušci
(30)
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace