Herman Erik Nordgren bol švédsky skladateľ a dirigent. Študoval hru na husliach a skladbu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Štokholme, kde v roku 1941 získal kvalifikáciu učiteľa. V rokoch 1953 až 1967 bol hudobným riaditeľom distribučnej a produkčnej spoločnosti Svensk Filmindustri a neskôr sa stal vedúcim orchestra Švédskeho rozhlasu.
Svoju prvú ponuku k filmu dostal ešte v roku 1945 od známeho švédskeho režiséra Hampe Faustmana k filmu Zločin a trest. O pár rokov neskôr sa Nordgren stretáva s Ingmarom Bergmanom, ďalším významným švédskym režisérom. Prvý spoločný film bola dráma Smäd (1949), a o rok neskôr krimi s názvom U nás se to stát nemůže. V roku 1957 prichádza Bergman s prelomovým dielom Siedma pečať, ktoré získalo pozitívne hodnotenia kritiky, a rovnako aj cenu poroty na festivale v Cannes. Pri filme Lesné jahody (1957) sa jednalo už o 8. spoluprácu medzi skladateľom Erikom Nordgrenom a Bergmanom. Tento film bol natoľko úspešný, že vyhral Zlatý glúbus za najlepší cudzojazyčný film a získal nomináciu na Oscara a cenu BAFTA. Nie je preto prekvapujúce, že sa Nordgren stal dvorným skladateľom tohto režiséra. Medzi touto dvojicou sa dajú ľahko nájsť paralely ako napr. s tímom Ejzenštejn a Prokofiev, Fellini a Rota, Cocteau a Auric a Hitchcock a Herrmann. Bola to spolupráca založená na ich vzájomnom priateľstve a na Nordgrenovom pochopení nevyhnutnosti občasných kompromisov, ktoré prináša práca filmového skladateľa. Potreba pochopenia musela prísť zo strany Nordgrena v 60. rokoch 20. storočia, kedy Bergman začal čoraz častejšie využívať skomponovanú hudbu najmä Bacha, Mozarta a Chopina. Okrem spomínanej práce v oblastiach filmu skomponoval Nordgren aj niekoľko koncertov. Konkrétne to boli tri sláčikové kvartetá, "Komorná symfónia" (1944), "Koncert pre klarinet" (1950) a "Koncert pre fagot" (1960).
Nordgren za svoj život skomponoval hudbu k mnohým filmom a celkovo je zodpovedný za hudbu k 63 švédskym filmom, ktoré vznikli v priebehu troch desaťročí. Jeho filmová hudba bola kritizovaná za šablónovitosť, ale prehliadala sa skutočnosť, že sa zaslúžil o posun švédskej filmovej hudby od takmer všeobecného zamerania na jednoduché šlágre a charakteristické melódie 30. a 40. rokov 20. storočia k modernejšiemu tonálnemu jazyku. Vo Švédsku je len málo skladateľov, ktorí mali väčší vplyv na vývoj švédskej filmovej hudby ako Nordgren.
Reverse01
