Ivan Mistrík

Ivan Mistrík, slovenský Gérard Philipe ako býva niekedy označovaný, sa narodil v Bratislave a s týmto mestom je spätý aj celý jeho život. Časť detstva však strávil v Tŕní pri Zvolene, kde jeho otec Ján evakuoval svoju rodinu, aby ju ochránil pred vojnou. Tu sa priučil mnohým dedinským prácam a tie ho uchvátili natoľko, že uvažoval o práci mlynárskeho pomocníka. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa zúčastnil konkurzu do Slovenského rozhlasu na chlapčenské hlasy. Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv.

Jeho divadelným debutom sa stáva v roku 1947 úloha v Bagarovej inscenácii Pogodinovho ,,Kremeľského orloja". V roku 1949 začal študovať herectvo na štátnom konzervatóriu, ktoré však po dvoch rokoch z nevyjasnených príčin opúšťa. V roku 1951 sa stal členom Dedinského divadla v Bratislave odkiaľ po roku odchádza do Zvolena, kde jednu sezónu pracuje v činohre divadla Jozefa Gregora-Tajovského. Po príchode do Bratislavy jeho kariéra pokračuje na javisku Novej scény, kde vďaka spolupráci s režisérkou Magdou Lokvencovou pôsobil od roku 1953 13 sezón.

V divadle vytvoril množstvo postáv. Nezabudnuteľný je jeho Knieža Myškin v inscenácii Idiot. Vytvoril postavy Dona Juana alebo Marca Pola v O´Neillovej hre Miliónový Marco z roku 1975. V rokoch 1966 až 1982 pôsobil v činohre SND. V divadle sa mu dostávalo hlavne senzibilných hrdinov konfrontovaných s drsným svetom.

Pred kamerou sa prvýkrát objavil v roku 1950 vo filme Ondreja Jariabka KOZIE MLIEKO a zahral si tu po boku Hany Melíčkovej, Ctibora Filčíka či Ladislava Chudíka. V začiatkoch svojej filmovej tvorby sa objavoval hlavne vo filmoch s vojnovou tématikou ako ŠTYRIDSAŤŠTYRI, v uznávanom filme Jiřího Weissa ROMEO, JULIE A TMA, ďalej KAPITÁN DABAČ, VYŠŠÍ PRINCIP alebo SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN. Z neskorších diel je treba spomenúť hlavne populárne filmy s prostredia chatárov vo Vysokých Tatrách MEDENÁ VEŽA a jej pokračovanie ORLIE PIERKO.

V roku 1977 sa stáva držiteľom čestného titulu zaslúžilý umelec a o štyri roky neskôr dostáva zase Cenu Andreja Bagara. Naproti jeho značnej popularite sa mu v súkromnom živote až tak dobre nedarilo. Jeho žena Helena Kollátová, ktorá mu porodila dvoch synov, Ivana a Michala zomrela v roku 1977 na dovolenke po náhlej mozgovej príhode. So svojou druhou manželkou Máriou Klesniakovou sa zoznámil, keď hľadal pre svojich synov učiteľku angličtiny a mal s ňou syna Jána. Ivan Mistrík bol tuhým fajčiarom, obľuboval aj alkohol v ktorom často utápal svoje problémy, no ten nakoniec aj v značnej miere spečatil jeho osud.

Jeho teatrálne sklony spôsobovali, že už v prvom manželstve sa pokúšal o samovraždu. Osudným sa mu stal až 8. jún 1982. Herec si od svojho priateľa z divadla zobral pušky, ktoré mal u neho schované a vo svojom byte na námesti SNP sa v delíriu takmer pred očami svoje manželky a syna zastrelil. Pri smrti mal v krvi 3,5 promile alkoholu. Zomrel v produktívnom veku, v čase najväčšej hereckej slávy. Herec Juraj Slezáček sa neskôr o ňom vyjadril takto: ,,Nahraditeľný je každý, ale Ivan Mistrík - neviem si predstaviť kým a čím."

Stanislav "curunir" Bystrian