Ján Vopálenský

PhDr. Ján Vopálenský sa narodil rodičom Irene a Jánovi v Spišskej Novej Vsi, kde sa rodičia zhruba rok predtým presťahovali z Bratislavy. Rodičia vlastnili cez vojnu a v povojnových rokoch autoopravárenskú dielňu a predajňu auto a moto dielov. V 55. rokoch došlo k znárodneniu aj malých podnikov a rodina bola dlhé roky perzekvovaná. Ján Vopálenský ml. bol donútený nastúpiť na banícku priemyslovku v Handlovej, nakoľko prijatie na gymnázium bolo toho času vylúčené. V priebehu štúdia sa jeho rodičom podarilo vybaviť prestup z Handlovej na obdobnú strednú školu v Spišskej Novej Vsi. Uvoľnením politických pomerov v 60-tych rokoch bolo umožnené mladému Jánovi prijatie na Univerzitu Komenského Bratislava, odbor psychológia. Počas štúdia sa oženil so spolužiačkou z knihovedy Evou rod. Kočišovou a za krátko sa mu narodil najstarší syn Branislav, ktorý z časti išiel v otcových šľapajach a mal v detstve a mladosti krátku hereckú kariéru.

Počiatky tvorby Jána Vopálenského sa datujú už od strednej školy, veľa písal, hlavne poéziu, niečo bolo nájdené jeho synom v pozostalosti, neskôr sa pod vplyvom priateľov z univerzity začal venovať scenáristike pre rozhlas a televíziu. Po skončení vysokej školy pracoval vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VUDPaP vtedy na Legionárkej ulici), kde sa neskôr stal jedným z najmladších vedeckých tajomníkom. V tomto období sa zintenzívnila jeho tvorba, až koncom 70-tych rokov odišiel pracovať ako vedecký pracovník na VŠMU, pričom pokračoval v písaní, pričom viac diel skončilo iba v rodinnom archíve, alebo v archíve Slovenskej televízie. Napísal napríklad scenár o živote a diele maliara Jána Kupeckého (približne rok 1975), bohužiaľ k realizácii filmu nikdy nedošlo. Tie realizované sú uvedené v jeho filmografii. V tomto období sa v rámci psychológie špecializoval na psychológiu umenia, pričom mnoho na túto tému publikoval a prednášal na viacerých univerzitách v rámci študijných ciest, napr. Fínsko v 79 roku, Mexico City začiatkom 80-tych rokov a podobne. Po revolúcii v roku 89 bola funkcia, ktorú vykonával na VŠMU, zrušená a na nasledujúcom pracovisku Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda sa už striktne venoval odborným prácam a učebným textom, keďže pracoval ako pedagóg a ako prodekan FMK UCM. Po odchode do dôchodku bol až do svojej smrti 19.10.2021 literárne činný, odmietal však akúkoľvek formu publikácie svojich textov pre veľmi osobný charakter.

Vopalensky