Dario Argento

“Milujem ženy. Obzvlášť tie krásne. Keď má žena peknú tvár a postavu, zavraždenie jej svedčí oveľa viac, než keby bola škaredá.”

Dario Argento sa narodil v roku 1940 v Ríme, ako prvý syn slávneho filmového producenta Salvatore Argenta a talianskej modelky Eldy Luxardo. Už ako malý s nadšením počúval strašidelné príbehy, ktoré mu na dobrú noc rozprávali rodičia a ostatní členovia rodiny. A rovnako rád čítal poviedky Edgera Allana Poea, Hansa Christiana Andersona alebo bratov Grimmovcov. Nočné mory a traumy, ktoré mu po nociach vďaka týmto médiám spestrovali detstvo, sa napokon stali námetmi väčšiny jeho najslávnejších filmov - napínavých giallo thrillerov a hororov, ktoré viac než na príbehu samotnom, boli postavené na extrémnom násilí a krvi, snovej atmosfére a nenapodobiteľnej vizuálnej štylistike.

Argento miloval filmy. Obzvlášť tie, Ingmara Bergmana a Alfreda Hitchcocka. No nikdy nechodil na filmárčinu. Po absolvovaní strednej katolíckej školy sa zamestnal ako publicista v novinách Paese Sera a odtiaľ ho písanie, v kombinácii s láskou k filmu, priviedlo až k scenáristike. Jedným z prvých scenáristických počinov preňho bola spolupráca s Bernardom Bertoluccim na predlohe k filmu VTEDY NA ZÁPADE (1969). Áno, išlo o legendárny western Sergia Leoneho a Argento sa čoby 29 ročný začínajúci filmár objavil v jeho hlavných titulkoch.

Týmto úspechom a tiež následujúcou skúsenosťou spolurežiséra na troch menších talianských filmoch si Dario u svojho otca získal toľko dôvery, že mu ten pod krídlami vlastnej produkčnej spoločnosti zaistil natočenie prvého vlastného filmu. Dario totiž nechcel, aby mu do jeho scenára zasahoval ktokoľvek cudzí a o jeho filmovej podobe mal taktiež jasnú predstavu. Thriller THE BIRD WITH THE CRYSTAL PLUMAGE (1970), vychádzajúci z románu Fredericka Browna "The Screaming Mimi", zaznamenal medzinárodný úspech a mladému Argentovi sa na prahu tridsiatky rozostrela kariéra úspešného filmára.

Následujúce dva filmy, opäť thrillery, natočil taktiež pre Salvatoreho spoločnosť. Išlo o snímky THE CAT O'NINE TALES (1971) a FOUR FLIES ON GREY VELVET (1972). Aj v nich, rovnako ako vo svojom debute, Argento postavil do pozície hlavných hrdinov bohémskych umelcov, spisovateľov alebo hudobníkov, ktorí sa stávajú súčasťou vražedných mystérií. Jedným z nich bol aj Marcus Daly (David Hemmings), hlavná postava z filmu DEEP RED (1975). Táto snímka, v ktorej môžme krásne vidieť Argentovu inšpiráciu Hitchcockovým PSYCHOM, bola jeho prvým pravým giallo-thrillerom a dodnes je považovaná za jeho vrcholné dielo. Dario v nej tiež po prvý krát postavil pred kameru svoju dlhoročnú lásku a hviezdičku svojich filmov, herečku a scenáristku Dariu Nicolodi.

Následujúcimi dvoma titulmi, SUSPIRIA (1977) a INFERNO (1980), Argento odbočil od klasických thrillerových osnov a zameral sa na ony nočné mory z detstva a gotické príbehy bratov Grimmovcov a Andersona. Oba filmy sú čisto pocitovými, snovými víziami strachu. Postrádajú výraznejšiu dejovú štruktúru a disponujú psychedelickou atmosférou, podporenou šialenou vizuálnou, zvukovou a hudobnou zložkou. Argento ostatne na zvuk a hudbu vždy nesmierne dbal. Jeho kmeňovým “skladateľom” sa stala rocková skupina Goblin, ktorej soundtracky aj zo SUSPIRIE a INFERNA dodnes horlivo vyhľadáva zainteresované publikum.

Na prelome osemdesiatych rokov sa Argento začal venovať aj produkcii. Spoluprodukoval a v Taliansku distribuoval americko-taliansky zombie-horor Georgea A. Romera DAWN OF THE DEAD (1978). Talianske horory si na humor moc nepotrpeli a tak z neho Argento vystrihal všetky parodické scénky a spravil ho čistokrvným gore-festom s brutalitou na hranici únosnosti. Úspech, ktorý tu, v Taliansku, takto zostrihaná verzia filmu pod názvom ZOMBI dosiahla, napokon viedol Dariovho “brakového kolegu” Lucia Fulciho k natočeniu jeho voľného pokračovania, ďalšej hitovky ZOMBI 2 (1979).

Po SUSPIRII a INFERNE sa Argento čoby režisér vrátil ku giallo-thrillerom TENEBRE (1982) a PHENOMENA (1985). Ten prvý stál na klasickom argentovskom klišé, tentoraz o spisovateľovi, ktorý prichádza do Ríma, aby vyhľadal vraha, ktorý vraždí podľa jeho kníh. No v tom druhom Argento povolil uzdu fantázie a hlavnú hrdinku, mladú Američanku Jennifer (Jennifer Connelly), vrhol do izolovaného sveta švajčiarskych Álp, kde v okolí jej strednej školy vyčína sériový vrah. PHENOMENA bola osobitá kvôli mystériu okolo hmyzu, ktorý v nej hrá obrovskú rolu. Jennifer je s ním totiž telepaticky zviazaná a pomáha jej nájsť onoho beštiálneho vraha. Rovnako, ako vrahove pohnútky sú sprevádzané výskytom malých červých lariev vzácnej muchy, parazitujúcej výhradne na ľudských mŕtvolách. Argento komentuje: "Pre Phenomenu som našiel inšpiráciu v zločinoch, páchaných v spoitosti s hmyzom. Hmyz ma ostatne vždy fascinoval. Neverili by ste, koľko jeho druhov mizne každým rokom zo zemského povrchu. Všetci sa starajú o veľryby, ale hmyz je každému ukradnutý. A pritom aj on má dušu. Dokáže sa dokonca telepaticky dorozumievať. No nie je to úžasné?!“

Nech si fanúškovia Argentovho štýlu pochvaľovali akokoľvek, filmová kritika jeho snímky moc nehltala. Napriek osobitej vizuálnej optike ich považovala za lacné a prehnane násilné. Preto si dal Dario po PHENOMENE krátku pauzu a zameral sa na napísanie a produkciu “popových hororoch” DEMONI a DEMONI 2, režírovaných Lambertom Bavom, synom legendy talianskeho hororu, Maria Bavu. K vlastnej réžii sa napokon Argento vrátil s ďalším giallo-thrillerom OPERA (1987), rozplietajúcim vražedné mystérium priamo v zákulisí veľkej Opery. Jeho natáčanie sa ale stalo Dariovou najhoršou životnou skúsenosťou. Herečka Vanessa Redgrave, ktorá mala hrať hlavnú postavu, na poslednú chvíľu vypadla z plánu, iného herca zrazilo auto, Dario sa mal po skončení oženiť s Dariou Nicolodi a miesto toho sa navždy rozišli, a ešte k tomu všetkému Dariovi zrovna zomrel jeho otec. Po následovnom komerčnom prepade filmu už Dariovi načisto došli sily a presťahoval sa do Ameriky.

Za oceánom sa spojil so starým známym Georgom A. Romerom a dvojica spolu natočila poviedkový horor TWO EVIL EYES (1991). Argento sa tiež začal angažovať do menších hereckých rolí a v roku 1993 režíroval svoj prvý čisto americký film TRAUMA. Opäť išlo o mysteriózny thriller, v ktorom ale hlavnú postavu po prvý krát stelesnila Dariova dcéra Asia Argento. Ani jeden z týchto amerických filmov však nezožal nijak prevratný úspech a režisér sa po získaní nových skúseností vrátil späť do Talianska, kde natočil (opäť s Asiou) dva ďalšie horory THE STENDHAL SYNDROME (1996) a FANTÓM OPERY (1998).

Martin "POMO" Pomothy