Biografie (1)
Slovák Štefan Hoza se narodil 20. října 1906 ve slovenských Smižanech. Vystudoval bratislavskou Hudební a dramatickou akademii (1926 – 1932) a vzdělání si doplnil ještě v Praze (1932), Miláně (1933) a Vídni (1936). Na dlouhá léta se stal tenoristovým zpěvákem, dramaturgem (1939 – 1947) a režisérem opery (1958 – 1962) Slovenského národního divadla v Bratislavě (1932 – 1962). Z operního souboru odešel přímo na odpočinek. Se souborem divadla hostoval rovněž v Čechách… (více)
Zajímavosti (8)
Jánošík (1935)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Ak som už pri Hašlerovi, nedá mi nespomenúť na naše stretnutie v Bratislave, keď sa chystalo nakrúcanie filmu Jánošík v réžii Martina Friča a v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Do Bratislavy prišli vtedy Karel Hašler, Jiří Mahen, podľa jeho divadelnej hry sa mal film nakrúcať, a Karel Plicka ako poradca. Prechádzali sme sa starým mestom - Vydricou, kde hľadali pre film súce exteriéry. Najviac sa im pozdávali staré zemianske domy na Žižkovej ulici. Hašlerovi nesmierne imponovalo, že ho tunajší ľudia poznali, ba aj oslovovali, spomínajúc, v akom filme ho videli. Mahen bol mlčanlivý a ustavične si poťahoval zo svojej cigárky a Karel Plicka kráčal mlčky so svojím 'verným fotoaparátom'." (Šuplík)
Eine Nacht in Venedig (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "V tom čase boli v obľube u filmového obecenstva filmy so spevákmi a speváčkami a spievajúcimi tanečníkmi. V Nemecku nakrúcali filmy s poľským tenoristom Janom Kiepurom, s Richardom Tauberom, s Martou Egertovou, Gitou Alpárovou a ďalšími. 2. mája 1933 som odrazu dostal do Milána prekvapujúci list: 'Zamýšlíme vyrobiti film Noc v Benátkách pro naši druhou společnost Slaviafilm, která jest v našem koncernu a hodlali jsme obsaditi hlavní roli s Vámi. - Záleží na Vás, zda byste v tomto filmu chtěl hráti a prosíme Vás, abyste nám láskavě sdělil svůj názor...' List som prijal s neobyčajnou radosťou. Lenže ako to častejšie u mňa v živote bývalo, keď som sa najviac na niečo tešil, vykĺzlo mi šťastie z rúk. Stalo sa tak i v tomto prípade." (Šuplík)
Hudba srdcí (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "S ďalším návrhom sa ozval režisér Innemann, že práve dokončieva 'veliký film s Jarmilou Novotnou a jako protějšek chtěl bych vytvořiti veliký film s Vámi'. Pozval ma do Prahy a na Barrandove mi premietol film s Jarmilou Novotnou, ktorým aj ona, 'hlavně zvukovým příjmem byla nadšena'. Film ma prekvapil, lebo árie zneli naozaj krásne. Na jar roku 1934 sa ozvala A-B akciová filmová spoločnosť z Barrandova a Beda Heller film ako spoločné produkcie, že mi posielajú libreto, ktorého dej sa odohráva v umeleckom prostredí. Námet bol od Quida E. Kujala a H. Wintera pod pracovným názvom Svet umelcov, ktorý sa neskôr zmenil na Hudbu srdcí. Štrnásteho apríla 1934 som podpísal svoju prvú skutočnú filmovú zmluvu, podľa ktorej som bol povinný účinkovať v hlavnej úlohe svetového tenoristu Štefana Urbanca spolu s husľovou virtuózkou Bedřiškou Seidlovou, vtedy poslucháčkou husľovej triedy Jindřicha Felda na pražskom konzervatóriu. Réžiu mal Svatopluk Innemann, kameramanom bol Václav Vích, hudbu skomponoval Josef Kumok, texty piesní a dialógov napísal O. Hanuš. Hlavnú áriovú pieseň 'V srdci mojom lásky rudý kvet' som spieval vo filme so sprievodom Českej filharmónie, ktorú dirigoval Jindřich Feld, po slovensky v preklade básnika Janka Smreka. Dej filmu umiestnili scenáristi do starej Prahy, do Písku a do Tatier, kde som pod Veľkým vodopádom spieval vo voľnej prírode zbojnícku pieseň 'Hej, hore háj...'. Väčšia časť tatranských scén sa odohrávala na Štrbskom plese, priamo na jazere a na verande hotela Hviezdoslav. Premiéra filmu bola v Prahe 18. septembra 1934 v kine Fenix. Nezúčastnil som sa jej pre nachladnutie, tým viac ma potešil telegram: 'Za Vaší nepřítomnosti předveden film Hudba srdcí. Ohromný úspěch pro Vás a pro mne. Díky Vám. Beda Heller.' Dňa 12. októbra bola premiéra v Bratislave vo vtedy najväčšom kine Reduta a v kine s najlepšou aparatúrou - Metropol. Ani dnes, po toľkých rokoch nezatajujem, že to nebola náhoda, ale úmysel, že som naše Tatry s ich perlou Štrbským plesom a s ďalšou prírodnou krásou, vodopádom Skok žiadal uplatniť v tomto filme. A myslím si, že sa zaskveli v plnej kráse nie náhodne, ale pevne zakomponované v deji. Film Hudba sŕdc mal veľký úspech i v Nemecku. Berlínska spoločnosť Titanic Film ho synchronizovala. Beda Heller potom film predal do viacerých štátov - Bulharska, Maďarska, Juhoslávie a Poľska. Filmové libreto Q. E. Kujala ešte toho istého roku spracoval autor dievčenských a ľúbostných románov Josef Roden na rozsiahlu románovú fresku, ktorá týždenne vychádzala v časopise 'Pražský ilustrovaný zpravodaj'. Z filmu sa väčšia časť fotografií upotrebila na ilustrácie, čo ešte viac prispelo k jeho i mojej popularite najmä na českom a slovenskom vidieku. Ešte počas premietania filmu v Nemecku dostal som ponuku od Titanic Filmu hrať v nemeckom filme. Radi by boli nakrútili film s námetom, ktorý by sa odohrával na Slovensku s viacerými slovenskými hercami. Tatry urobili na nich veľký dojem, tobôž keď som im rozprával o iných horstvách na Slovensku. Nakoniec z filmovania zišlo pre vnútornú reorganizáciu spoločnosti..." (Šuplík)
Skladatel
| Dokumentární | |
|---|---|
| 1933 |
Zem spieva |
Štefan Hoza spieva slovenské piesne |
|
Herec
| Filmy | |
|---|---|
| 1975 |
Prechádzky operou: Rigoletto (TV film) |
Čtrnáctý v řadě (TV film) |
|
| 1960 |
Na pochode sa vždy nespieva |
| 1934 |
Hudba srdcí |
Polská krev |
|
| Dokumentární | |
|---|---|
| 1964 |
Život je vábny (TV film) |
Host
| Pořady | |
|---|---|
| 1966 |
So slovenskou tanečnou hudbou |
| 1964 |
Staré ale jaré |