Heda Melicherová

Heda Melicherová sa narodila 20. mája 1932. Jej prvou filmovou príležitosťou bol prvý celofarebný slovenský film Rodná zem, v ktorom stvárnila hlavnú ženskú hrdinku Veronku. Záverečný tanec Hedy Melicherovej a jej filmového ženícha bol zaradený publicistkou Elenou Akácsovou medzi najlepšie tanečné scény sveta, a to popri takých filmoch ako West Side Story, Grék Zorba či Horúčka sobotňajšej noci. Oným hereckým aj tanečným partnerom v Rodnej zemi bol Martin Ťapák, ktorý Hedu neskôr, už ako režisér, obsadil do svojho filmového debutu Balada o Vojtovej Maríne. Aj v ňom stvárnila hlavnú ženskú rolu, Marínu.

Je príznačné, že v oboch svojich významných rolách sa predstavila aj prostredníctvom tanca. Od šestnástich rokoch bola totiž tanečníčkou SĽUK-u. Jej účinkovanie v tomto tanečnom telese jej síce prinieslo pár rodinných komplikácií (jej otec napr. vyhlásil, že kým Heda tancuje, nemá dcéru – s jej životnou dráhou sa zmieril až vtedy, keď skončila štúdium na VŠMU), ale aj lásku. Heda bola krátko vydatá za Júliusa Antalíka, ich vzťah však definovala ako také "kamarátske manželstvo". Neskôr, keď Július natáčal film Živý bič, zaplietol sa s herečkou Emíliou Vašáryovou, ktorá v ňom stvárňovala hlavnú rolu. Heda nechcela stáť manželovi a o desať rokov mladšej a omnoho populárnejšej Emílii v ceste, preto súhlasila s rozvodom, dokonca sa nechala počuť, že „keby som bola chlapom, tiež si vyberiem radšej Milku, než seba“. Neskôr však stroskotal aj Emíliin a Júliusov vzťah.

Heda sa neskôr zamestnala v TV ako dramaturgička. Podieľala sa na výrobe mnohých dokumentov a túto prácu vraj mala veľmi rada. V rámci filmu sa objavila už len v ďalšom Ťapákovom TV filme Vianočné oblátky. Dodnes sa venuje tancu, aj keď už nie aktívne – v SĽUK-u sa stará o archív súboru.

Marina111