Leonard Rosenman

Hudba Leonarda Rosenmana vie splynutím s filmovým obrazom dosiahnuť pozoruhodných výsledkov, avšak žiaden z jeho soundtrackov sa zrejme nikdy nestal tým prvým, po ktorom by poslucháč oboznamujúci sa s filmovou hudbou siahol. Jedným z najzaujímavejších aspektov modernistickej filmovej hudby (ktorej bol aj on autorom) je fakt, že filmoví diváci sú ochotní počúvať zvukovo surové, zdanlivo náhodne štruktúrované avantgardné skladby, ktoré by bez obrazu pravdepodobne nezniesli. Sám skladateľ bol raz svedkom toho, ako hudobne nevzdelaní ľudia po zhliadnutí filmu pozitívne hodnotili jeho disonantný hudobný sprievod. Keď im však nahrávku pustil samostatne, reagovali vlažne alebo vyložene odmietavo, čo len naznačuje, že podobnú hudbu, pokiaľ neobsahuje ľahko zapamätateľné melódie alebo rytmické prvky, diváci rýchlo zabúdajú. Milovníci ľúbivých a jednoduchých zapamätateľných melódií tak nebudú nikdy patriť do radov jeho fanúšikov.

Rodák z Brooklynu slúžil počas 2. svetovej vojny u letectva v Pacifiku. Následne získal bakalársky titul v odbore hudby na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Vo svojej tvorbe čerpal do značnej miery z diel skladateľov druhej viedenskej školy: Arnolda Schönberga (ktorý ho učil v Los Angeles), Antona Weberna a Albana Berga, od ktorých prebral bohatý harmonický jazyk, svieže chromatické akordy založené na kvartovej harmónii alebo využitie plynulého kontrapunktu k prepojeniu dlhých skladieb.

K filmovej hudbe ho priviedol legendárny rebel James Dean. V 50. rokoch minulého storočia musel americký filmový priemysel pod vplyvom rozmáhajúcich sa nových formátov reagovať na potreby mladého publika, ktoré však už neakceptovalo dovtedajšie konvencie hollywoodskej filmovej hudby. Dean, ako vychádzajúca hviezda a symbol mladej generácie, chodieval k Rosenmanovi na hodiny klavíra a sám ho doporučil režisérovi Eliovi Kazanovi na zloženie hudby ku kultovej adaptácii románu Johna Steinbecka NA VÝCHOD OD RAJA. Skladateľov sugestívne moderný a tonálne ťažko postihnuteľný orchestrálny štýl tu znepokojivo posilňuje zádumčivú, miestami klaustrofobickú náladu.

V nasledujúcom Deanovom filme REBEL BEZ PRÍČINY tému mladistvého vzdoru zdôrazňuje surový hudobný expresionizmus s chromatickými, občas až atonálnymi pasážami, ktoré dokonale vyjadrujú vnútorný nepokoj hlavného hrdinu. Bohaté skúsenosti s modernými kompozičnými technikami rozvinul vo filme THE COBWEB. Serialistickou, 12-tónovou kompozíciou chcel v príbehu odohrávajúcom sa v psychiatrickej liečebni zachytiť skryté neurózy, ktoré ovplyvňujú správanie sa postáv.

Pre sci-fi snímku FANTASTICKÁ CESTA skomponoval vôbec prvú čisto atonálnu kompozíciu. Istým spôsobom sa mu tiež dá prisúdiť prvenstvo v používaní etnickej hudby v amerických westernoch. V pseudowesterne MUŽ ZVANÝ KÔŇ znie hudba pozostávajúca z indiánskych perkusií, fláut a vokálov, čo bolo v rozpore s konvenciami žánru v hollywoodskej tradícii. Po úspechu Planéty opíc pracoval na jej pokračovaní DO VNÚTRA PLANÉTY OPÍC, kde po vzore Jerryho Goldsmitha zložil hudbu v podobnom modernistickom duchu obohatenú o paródiu liturgickej hudby. Obdobný štýl použil tiež v piatom filme série BITKA O PLANÉTU OPÍC.

Aj keď sa v tomto období jeho práca čoraz viac zameriava skôr na televízne projekty, 70. roky mu priniesli úspech a uznanie v podobe dvoch Oscarov za adaptovanú hudbu. Prvého získava v roku 1976 za okázalý opus Stanleyho Kubricka BARRY LYNDON, kde mal na žiadosť režiséra upraviť a dirigovať vybrané úryvky z barokových a klasicistických diel, napr. od Mozarta, Bacha alebo Vivaldiho. Ako však bolo u Kubricka zvykom, výslednú hudbu prispôsobil svojim potrebám, čo nahnevaný skladateľ považoval za režisérov diletantizmus a dokonca uvažoval, že cenu nakoniec odmietne. Nasledujúci rok bol odmenený znova za životopis folkového pesničkára Woodyho Guthrieho CESTA KU SLÁVE. Rosenman nielen prispôsobil Guthrieho melódie pre potreby filmu, ale zložil aj asi 20 minút vlastnej orchestrálnej hudby v odpovedajúcom štýle.

Na konci 70. rokov bol najatý na zloženie hudobného sprievodu pre animovanú (s ťažkosťami realizovanú) verziu PÁNA PRSTEŇOV. Jeho charakteristické sklony k ezoterike ho tu priviedli k zaradeniu fugových pasáží, v ktorých hlasy intonujú skladateľovo meno pospiatky. Atypické ozvučenie Stredozeme, ktoré mu vynieslo nomináciu na Zlatý glóbus viacej zdôrazňuje bezútešnú temnotu Tolkienovho diela a je v silnom rozpore s epickým a výrazovo melodicky bohatším soundtrackom Howarda Shorea pre neskoršiu trilógiu Petra Jacksona.

Dvoch nominácií na Oscara sa dočkal v 80. rokoch, tentoraz už za pôvodnú hudbu. Životopisná dráma CROSS CREEK má hudbu pre dva orchestre – jeden pre väčšie scény a druhý komornejší, určený do intímnejších pasáži. V pokračovaní putovania vesmírnej lode Enterprise STAR TREK IV: CESTA DOMOV sa síce nevyhol niekoľkým odkazom na predchádzajúce diely série, vo výsledku však vytvoril kompozíciu výrazne odlišnú od prác Jerryho Goldsmitha a Jamesa Hornera. Nechýbajú v nej triumfálne momenty, ale obsahuje aj veselú, takmer komicky pôsobiacu hudbu, ktorá najmä podľa skalných fanúšikov nemala žiadnu súvislosť so "svetom Star Treku".

Rosenmanova skladateľská činnosť sa uzatvára počiatkom 90. rokov. Jeho posledným výraznejším počinom je hudba k ROBOCOPOVI 2, ktorému sa paradoxne vyčítala absencia ústrednej témy Basila Poledourisa. V sedemdesiatke mu diagnostikovali degeneratívne ochorenie mozgu, s príznakmi podobnými Alzheimerovej chorobe a ďalšia tvorba tak ustúpila do úzadia. Počas svojho života sa dvakrát rozviedol (z prvého manželstva má tri deti), raz ovdovel a nakoniec sa znova oženil s manželkou, ktorá pri ňom ostala až do konca jeho života. Vo veku 83 rokov zomiera na zástavu srdca.

Leonarda Rosenmana je možné označiť za skladateľského outsidera, ktorý do Hollywoodu príliš nezapadol. Filmová hudba mu dávala skôr priestor k experimentovaniu, čo neskôr zúročoval vo svojich koncertných kompozíciách. Často urážal hollywoodskych mocných a označoval ich za hudobných ignorantov bez vkusu, čo prirodzene jeho prácu pre film ešte viacej obmedzovalo. Napriek tomu jeho tvorba číta viac než 100 titulov (väčšinu tvorí hudba k TV filmom a seriálovým epizódam) a pravidelné vydávanie jeho hudobných albumov svedčí o vplyve, ktorý mal na filmový priemysel.

Stanislav "curunir" Bystrian