Dale

Nikdy som nepochopil, čo môže byť zábavne na chlapoch v ženských kostýmoch, ktorí otvárajú ústa na nejakú pesničku. Pritom mi nevadia tí chlapi v kostýmoch, ale to otváranie úst. Ale zdá sa, že niekomu sa to páči, preto to niekto aj robí. Každopádne, tak ako ma neberie takáto show, nebral ma príliš ani tento film. Pár momentov bolo fajn, ale celkovo som sa pomerne dosť nudil a nepomohli ani výborné herecké výkony ústrednej trojice.

Po pol hodine som mal chuť to vypnúť, taký som bol znudený prázdnymi rečami o ničom, no postupne začali byť dialógy zaujímavejšie a celkom ma to začalo baviť. Na Spikea Lee nič extra, ale už sa mu podarili aj horšie filmy.

Rozjazd je v pohode a medzi Spencerom a Irene funguje dobrá chémia. Potom ale príde nudná časť, keď sa Tracy dostane na výcvik pilotov a celý čas sa tvári, akoby bol v komédii, s veľkým úsmevom na tvári a film sa tu úplne zastaví. Príliš sa to ale nerozbehne ani v Pacifiku, kde sa to javilo na dobrú konfrontáciu, keď si Johnson začne s Irene. No nič zaujímavé sa nedeje ani tu a ten 18-ročný vekový rozdiel je neprehliadnuteľný, Irene vyzerá ako Johnsonova matka, absolútne spolu neladia ako pár. Myšlienku tomu všetkému dá až príhovor Lionela Barrymorea, no ani ten to už nedokáže zachrániť. A záverečná akcia pôsobí trošku smiešne a bola úplne zbytočná. Ďalší z tých priemerných vojnových filmov točených počas WW2, ktoré mali nabudiť odvahu u mladíkov vstupujúcich do armády, aj keď videl som už aj viac propagandistické. Tento je ešte celkom v pohode.

Kvalita thrilleru sa pozná podľa kvality záporáka. Nie žeby Katherine nebola presvedčivá mrcha, dokonca sa zo začiatku zdá, že jej postava má solídny plán, no už vtedy je Tessa hrozne predvídateľná, lebo ste podobnú pizdu videli v stovke iných B-čkových thrillerov, že to fakt pripomína telenovelu, ako tu je často zmieňované. A ako sa blíži koniec, je to čoraz horšie a zistíte, že ten záporák stojí za starú belú, ako aj celý film. Horko-ťažko dve hviezdy.

Veľká pocta Kráľovi v tak trochu netradičnom životopisnom filme, ale od Luhrmanna sa nič tradičné ani čakať nedá. Manažér v podaní Hanksa pôsobí skôr ako karikatúra, než ako reálna postava, až sa mi nechce veriť, že tento človek fakt žil a manažoval kariéru (ale vlastne celý život) Elvisa. Veľmi sa mi páčilo, ako Luhrmann do tohto filmu zakomponoval černošskú hudbu, ktorá sa strieda s Elvisovými hitmi, ako hlavný vplyv a dôvod, pre ktorý sa vlastne dal na spev. Austin Butler mi zo začiatku príliš nesedel, ani podobou ani výrazom, ale časom sa mi začal na Elvisa podobať čoraz viac a zvládol to výborne. Naozaj špičkový životopis, ktorému k dokonalosti chýba veľmi málo.

Tak takéto filmy ma dokážu emočne rozsekať. Silná téma ľudskej zloby a netolerancie a čo môže spôsobiť. Takýchto filmov by sa malo točiť viac.

Som rád, že u nás sa nestavajú domy s dutými stenami :-) Priemerný hororík, ktorý pred záverom prichystá malé prekvapenie, ktoré je ale príliš priehľadné, než aby ste mu aspoň na chvíľu skočili na lep. Ale takéto domové horory mám rád a keď začujem doma nejaký podozrivý zvuk, tak si možno na tento film aj spomeniem. Pri rozhodovaní o 2 a 3 hviezdach rozhodol záver, ktorý nie je v tomto žánri úplne typický a potešil.

Námet - spraviť z ľudí poslušných a chovajúcich sa presne podľa niekoho predstáv - bude asi vždy aktuálny a lákavý pre filmárov. No po Stpefordských paničkách už to predsa nie je také originálne. Ale príbeh je v poriadku, horšie je to so spracovaním. Prvá polovica je dosť nudná, sledujeme bežný internátny život študentky. No ani v tej druhej, napínavejšej, to napätie nefunguje tak ako by malo.

Road movie nikdy nemajú nejaký strhujúci dej, ale mňa toto putovanie manželskej dvojice celkom bavilo. Nechýbajú zaujímavé vedľajšie postavičky, u ktorých sa cestou zastavia, no hlavnými ťahúňmi sú skvelí Dreyfuss a Davis. Vďaka nim som sa ani na chvíľu nenudil.

Už na prvý pohľad ide o slabú TV kriminálku, ale vďaka sympatickej Sherry Stringfield a ešte celkom obstojnej Virginii Madsen sa na to dá pozerať. Žiaľ, rozuzlenie celého prípadu je zúfalé a trápne.