Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Drama
  • Krimi

Recenze (591)

plakát

Přicházejí v noci (2017) 

Rozporuplné hodnotenia a dvojaké prijatie filmu zapríčinené zavádzajúcim marketingom. Na rovnakú chybu doplatila kedysi Shyamalanova Village. Ľudia sa tešia na úplne niečo iné, ako nakoniec dostanú. Avšak odhliadnuc od trailerovej kampane a očakávaní, It comes at night je veľmi dobrá indie depka. Minimalistický snímok s pár postavami a jedným psom, ktorý nám ukazuje svet, kde vypukla epidémia a ľudia sú takmer okamžite po nakazení mŕtvi. Postavy sa s týmto faktom musia vyrovnať a urobiť všetko pre to, aby sa nenakazili aj oni samotní. Tu nastáva atmosféra strachu z neznámeho, paranoje, ako sa choroba prenáša, kto už je nakazený a podobne. Herecké výkony slušné, človek im verí ten pocit nedôvery. Všetkému kraľuje Joel Edgerton ako otec rodiny. Nesledujte trailery a pripravte sa na slušnú postapo psycho depku a budete naozaj spokojní.

plakát

Ghostland (2018) 

Tak to s pánom Laugierom ide pomaly dole kopcom. Jeho Martyrs sú jednou z najlepších hororových a psycho depiek. Podobný pocit ako práve Mučeníci zažijete málokedy. Tall Man už nedosahoval kvalít Martyrs, ale stále to bol skvelý film, meniaci žánre ako chameleón a doručil veľmi zaujímavý zážitok. Incident in a Ghostland sa snaží o niečo podobné, ako Martyrs a Tall Man. Zmena žánrov, striedanie realít, psychický a fyzický teror na dvoch hlavných hrdinkách. Ale nič z toho nie je na takej úrovni, ako u spomínaných snímkov. Po zhliadnutí zistíte, že ste dostali priemerný, ničím neprekvapujúci, ba dokonca banálny horor s jasným vyústením. Pritom boli miesta, kedy si divák myslí, že je možno všetko inak a režisér ho len vodí za nos. Ale nie je tomu tak. Verím, že Laugierovi nedošli nápady a nabudúce nám naservíruje niečo z jeho pôvodného menu.

plakát

Delirium (2018) 

Delírium, to je asi pocit, ktorý som mal počas sledovania tohto filmu a hlavne tesne po ňom. Veľmi nudný, klišovitý a ničím nezaujímavý ,,horor", ktorý obsahuje toľko dávno videných scén, až som si myslel, že pozerám kompiláciu záberov všetkých priemerných hororov posledných rokov. Ľakačky nemajú žiadny efekt, príbeh je totálna hlúposť, záver neklimatický a herecké výkony ťažký priemer až podpriemer. Nie je žiadny dôvod vidieť tento film, aj keď sa na ňom pracovalo tak dlho a boli pod ním podpísané zvučné mená. Dve hviezdy s prížmúreným okom.

plakát

Insidious: Poslední klíč (2018) 

Tri hviezdy skôr zo súcitu, pretože mám veľmi rád prvé dva diely, aj keď tu máme okrem pár postáv úplné iné obsadenie. Zhliadnuté v plnom kine a okrem celkom slušne sa tváriaceho úvodu a vtipnej dvojice, ktorá sprevádza Elise, film nemá takmer čo ponúknuť. Ľakačky takmer s nulovým efektom, hlavný záporák je totálne odfláknutý, príbeh plný toho najklasickejšieho klišé. Séria sa totálne vyčerpala, varí z vody a pre jej vlastné dobro by mala skončiť, prinajhoršom si vziať na pár rokov voľno, prizvať talentovanejších scenáristov, alebo produkčné zastrešenie Jamesa Wana. Už teraz prešľapuje na mieste ako Paranormal Activity, Saw a podobne. Snáď rovnako nedopadne aj Wanov Conjuring.

plakát

Pomsta (2017) 

Nechápem prehnaný hype okolo tohto snímku. Variácia na klasický rape revenge flick s vyššou kamerovou a zvukovou value, kedy forma totálne víťazí nad obsahom. O zápletke filmu sa netreba rozpisovať, tá je stokrát obohraná. Trojica mužov vs mladá krásna slečna. A od začiatku vieme, kto bude víťazom. Ono to naozaj vyzerá ako light verzia Tarantina, snaží sa to byť niektorými obrazmi a metaforami až s filozofickým presahom, ale to je rovnako veľkohubé, ako Aronofského Matka. Klasiky ako Last house on the left, I spit on your grave sú oveľa lepšie, zábavnejšie a uveriteľnejšie. Rozhodne to nie je také brutálne, ako mnohí opisujú a väčšina gore scén je oproti spomínaným klasikám ,,miernejšia". Na jedno pozretie neurazí, ale naozaj nič viac.

plakát

Lesní rituál (2017) 

The Ritual je ukážkou toho, že ,,televízny" horor sa posunul za posledné roky na úplne novú úroveň. Máme tu príbeh štvorice mužov, ktorý sa vydajú uctiť si pamiatku svojho priateľa do miest ďaleko vzdialených od civilizácie. Okolnosti ich zavedú do temného lesa a potom nastane to pravé peklo. Už skoré minúty a scéna v chate (asi to najlepšie z celého filmu) mi dali spomenúť na nervydrásajúce momenty zo sledovania Blair Witch (v kine v nejakých 11tich rokoch). Práve atmosféra a pocit bezmocnosti je tým najlepším, čo som mal možnosť v rámci hororovej produkcie vidieť za posledný rok. Rafe Spalla som mal rád už od epizódy White Christmas z Black Mirror a tu je rozhodne najzaujímavejšou a najlepšie zahranou postavou. Koniec ukázal trochu viac, ako musel, ale aj tak v rámci atmosferického hororu vysoký nadpriemer.

plakát

Victor Crowley (2017) 

Milujem sériu Hatchet. Prvý diel je podľa mňa jedným z najlepších gore hororov celkovo. Druhý diel je síce už prevarené opakovanie toho istého mustru, avšak s oveľa viac kreatívnymi scénami likvidovania hereckého osadenstva. Tretí diel je najslabším dielom dielom ,,trilógie", ale stále celkom fajn B-čko. Victor Crowley, neoficiálne pokračovanie Hatchet série už ani nie je klasickým B-čkom, zmizli takmer všetky produkčné hodnoty prechádzajúcich dielov. Snaha o aspoň aký taký príbeh je dávno preč. Máme tu stále nezničiteľného Victora, ktorému sa do hľadáčika dostane partia totálne vyšinutých stroskotancov leteckej havárie. No a masaker môže začať. Síce ma to bavilo menej, ako ktorýkoľvek predchádzajúci diel, stále sa to dá v pohode dopozerať, niektoré mordy sú neskutočne vtipné, celkovo sa film berie s veľkým nadhľadom a tvorcovia vedia, že točia blbosť, ale aspoň zábavnú a poriadne krvavú blbosť. Pripomínalo mi to slabšie diely Piatku trinásteho, kedy sa tvorcovia snažili natočiť len kompiláciu čo najoriginálnejších, ale až vtipne nerealistických gore scén. Priemer- kto má rád podobné ,,blbé" filmy, nebude sklamaný.

plakát

Terrifier (2017) 

Terrifier sa snaží vďaka svojej brutalite, ktorá však dosahuje maximálne priemernej úrovne, dostať na výslnie B-čkovej gore produkcie. Teda skôr C-čkovej, lebo B-čko je napríklad všetko od Roba Zombieho, na ktorého som si pri sledovaní často spomenul, a aj napriek tomu, že to nie je môj obľúbený tvorca a jeho filmy idú mimo môj vkus, bavil som sa pri nich viac, ako pri Terrifierovi. Pritom začiatok je celkom fajn, postava klauna vyzerá naozaj hrozivo a divák je namlsaný, že dostane dávku brutalitu na nevinných obetiach. O to smutnejšie je, že väčšina scén je aj na pomery low budget hororu príliš amatérska a ani najlákavejšia scéna prepílenia nie je zvládnutá extra dobre (kde sa to hrabe na scéne ,,rozdvojenia" z Bone Tomahawk). Ku koncu už takmer nesledovateľný sled primitívnych akcií hrdinov zaklincovaný trápnym ,,twistom". Viac zábavný mi v rámci gore festu prišiel posledný diel The Hatchet série (Victor Crowley), ktorý je síce najslabším zo všetkých dielov, ale stále lepší ako Terrifier.

plakát

Čarodějnice (2015) 

Dlho sa mi nestalo, aby som mal pri sledovaní hororu naozaj nepríjemný pocit. Pocit strachu z toho, čo nevidíme, ale vieme, že tam niekde blízko je. Čarodejnica je presne ten typ filmu, ktorý nemôže uspokojiť všetkých a rozdelí publikum na dva tábory. Som rád, že patrím do toho prvého, ktorého film upútal od prvých minút. Pomalý nástup hrôzy, vďaka nekompromisnej atmosfére náboženského fanatizmu a strachu z nepoznaného, vygradovaný až do extrému. Surovosť a naturalizmus doby zachytená v príbehu rodiny vyhnanej z osady, ktorá zažíva to skutočné peklo na zemi. Herecké výkony maximálne presvedčivé, najmä mladučká Anya Taylor-Joy a jej postava, ktorá sa zrejme ako jediná správa racionálne a práve preto sa k nej všetci ostatní správajú tak hostilne. Niekoľkokrát som si pri sledovaní spomenul na Shyamalanovu Village, ale tá je oproti the Witch ešte romantickou verziou tej ,,doby". Nebyť doslovného záveru, ktorý nesedí k celému predchádzajúcemu dianiu, kedy bolo zlo abstraktné a divák si nemohol byť istý, čo je reálne a čo je paranoja. Stále však vysoký nadpriemer súčasnej hororovej produkcie.

plakát

Nepříčetná (2018) 

Stevena Soderbergha a jeho režijný štýl mám veľmi rád. Už v jeho predošlých filmoch ukázal, že k réžii pristupuje inak, ako jeho kolegovia. Jeho až mrazivo realistický, osobný prístup, nám dáva pocit, že sme s postavami v jednej miestnosti. Tentokrát si strihol aj úlohu kameramana, celý film je natočený na Iphone, preto máme pocit, že sledujeme found footage, akurát narozdiel od väčšiny FF, teraz nebudeme mať bolesti hlavy, závrate ani nič podobné. Všetko je prehľadné, žiadne zbytočné trasenie kamerou pre ,,navodenie" atmosféry. Hlavná postava predvádza veľmi slušný výkon, jej psychologické rozpoloženie je uveriteľné. Joshua Leonard je tu naozaj desivý, od prvého momentu z neho ide neskutočne nepríjemný, creepy pocit, čo sa postupom času stupňuje a divák sa vciťuje do hlavnej hrdinky v tomto nerovnom súboji medzi psychicky nestabilnou Sawyer (typické ženské meno :D) a neskutočne posadnutým a vynaliezavým stalkerom, ktorý sa nezastaví pred ničím, aby získal srdce svojej ,,vyvolenej". Zároveň poteší aj linka so zdravotnými poisťovňami, liečebnými zariadeniami a poistnými podvodmi, ktoré sa tu odohrávajú. Nebyť niektorých logických lapsov, ktoré si každý pri sledovaní snímku všimne, menej doslovné a očakávané zakončenie, mohlo to byť za plný počet. Posledná scéna je však mrazivo depresívna, niektorých démonov sa človek nikdy nedokáže zbaviť. P.S. Poteší cameo jedného veľmi známeho herca- aj keď len na pár sekúnd.

Ovládací panel
10 bodů