MoiJe

Najzaujímavejšie na filme je, že okrem príjemneho hlasu Jima pri štarte nepočujeme a nevidíme nikoho okrem našich 3+1 astronautov. Dokonca aj pri zriedkavej komunikácii so Zemou počujeme len ich stranu konverzácie. Inak dej je skôr dráma, okrem pár súhier náhod, ktoré ohrozujú ich prežitie, no nehrajú sa na akčňák, je to naozaj len o zádumčivosti a tichej konverzácii. Vesmír pekný.

Predvídateľné od začiatku do konca. Ale pre nedostatok lepších možností ešte ďalej pozriem, či vymyslia niečo zaujímavé.

V prvej sezóne nám ponúkli tri samostatné príbehy v rôznych érach a s herečkami, ktorých mená sme poznali a s ktorých postavami sme si mohli vytvoriť vzťah. Zrazu tu v druhej nám ponúkajú jediný príbeh, a aj ten je o milej šedej domácej puťke a o trophy-wife z najzákladnejšej šablóny. Naviac s herečkami, ktoré sme síce už videli inde, ale ktorých mená z hlavy neviem. Sú dobré a do svojich rolí sa hodia, ale... som proste veľmi sklamaná, že už nám ponúkajú len lacnejšie herečky ako lacnejšie postavy v jedinom telenovelnom príbehu.

Poetické. Hrajúce na city.

Žiadna logika, len zpatlaný (neoriginálny) nápad.

Epizódy sú zdá sa čím ďalej tým pesimistickejšie.

Užila som si to. Nesnažila som sa veľmi hádať, čo a prečo, sledovala som drobky len prostredníctvom Liz, navyše som sa vyhla akýmkoľvek spoilerom, a tak aj napätie fungovalo na mňa až nezvykle po celú dobu.

Už viac divadelné než seriálové. Na mňa opäť pridlhé.

Asi moja chyba, no čakala som, že sa stretnú postavy, nie len vyhladení herci, ktorí budú všetko chváliť v akejsi polo-talkshaw. Nič proti nim nemám, ale nepotrebujem pozerať na ich pracovnú reunion, je to nuda.

Keď sa Tom roznežnie, prenesie sa časť aj na diváka.