Hees

Veľmi zvláštna druhá séria, lebo veľa udalostí bolo šitých horúcou ihlou a až nepredvídateľne sa menili ku koncu, dokonca si dovolím povedať neprirodzene. Často som sa mal pocit a nie len pri tejto druhej sérii, že Masamune-kun no Revenge ani nie je poriadnym háremovým anime, lebo dievčatá proste vyjadria city a potom sa stiahnu a viac či menej od nich už nemusíme nič zaujímavé očakávať. Pomyselný boj o Makabeho sa vôbec nekoná a je to úplne inak, vlastne je to súboj o to, kto viac pochopí svoje vlastné city a či ich vôbec má a prečo ich má. Hlavný záporný hrdina sa tiež úplne stiahne, ale z iných dôvodov. Absolútny koniec a čo sa v ňom deje v posledných dvoch dieloch by si zaslúžil tak štyri a kľudne by sme mohli dať preč výlet do Francúzka. Keď zabudnem na veľké množstvo týchto maličkostí a to, že hlavný hrdinovia, aj vedľajší si tam z toho robia dobrý deň ako sa rozchádzajú a dávajú dohromady tak Masamune-kun no Revenge - R má stále svoju kvalitu z prvej série. Masamune-kun no Revenge - R stále nie je vynikajúce romantické anime, ale občas sa mi zdalo to, že tvorcovia sa ani nesnažili spraviť veľa romantických chvíľ, ale to skôr hrať na tú minulosť čo sa stalo, keď boli všetci deťmi a pohrať sa takto s osudmi všetkých zainteresovaných osôb. Mne toto anime nejako sadlo do mojej chute napriek veľkému množstvu chýb, vždy sa mi páčila hudba aj v prvej aj druhej sérii a páčili sa mi aj všetky zainteresované charaktery. Za mňa sa tu veľa ženských charakterov trocha vymyká háremovkám, lebo ja som tu cítil, že každý charakter má svoju hĺbku a to špeciálne Koiwai a Fujinomiya. Adagaki len rešpektujem ako postavu a Makabe sa nejak vytratil v posledných dieloch ako rozhodný charakter a viac či menej začal len plniť nejakú rolu.

Toto anime, ktorého ústredná téma je vlastne pomsta ma trocha prekvapilo, hlavne preto, lebo všade má nízke hodnotenie a preto som si od tohto sľuboval niečo čo bude ťažko pozerateľné, ale opak je pravdou. Masamune-kun no Revenge má príliš veľa maličkých chýb a to napríklad to, že obyčajnému divákovi s priemerným IQ je jasné, že žiadna pomsta proste nikdy nebude, teda taká čo by Aki niečo spravila, ale ešte som nevidel druhú sériu možno budem prekvapený. Tak isto v príbehu máme stále dokola sa meniace nálady hlavnej hrdinky Adagaki Aki, ktorá ako keby raz sa červená a inokedy hlavného hrdinu Masamuneho úplne odpíše a ten nechápe čo sa deje a toto sa z môjho pohľadu deje úplne náhodne a nepáčilo sa mi to. Dobré romantické anime toto nie je ani zďaleka, teda nie také čo by som odporučil, keby sa niekto pýtal direktívne (priamo) len na romantické anime. Vymenovať by som mohol veľa maličkostí čo sa mi nepáčili, ale je tu veľa vecí, ktoré sa mi páčili. Prekvapila ma hudba, ktorá z nejakého dôvodu na podpriemerné anime z hľadiska hodnotení na iných portáloch je naozaj kvalitná a vlastne len pre ňu niektoré momenty v tomto počine fungovali. Prekvapili ma dobré postavy, ktoré vytvárali humor ako matka hlavného hrdinu Kinue, ktorá vyzerá mladšia ako on. Napríklad aj Yoshino je super charakter, teda shishou som chcel povedať, ktorý dozerá na hlavného hrdinu. Masamune zasa je veľmi dobrý charakter, lebo síce je to pekný vyšportovaný chlapec, ale zostali mu nejaké črty z toho ako keby bol neskúsený a nie tak populárny. Samozrejme tá časť z toho, že mu teraz pôjde celý jeho školský život len o pomstu a nenájde si preto žiadnu frajerku je hlúpa, ale je na nej postavené celé toto dielo. Fujinomiya je veľmi zaujímavý charakter ako vystrihnutý z absolútne iného anime, ale jej príbeh je naozaj kvalitný a jej zámery zaujímavé. Celkovo som prekvapený a spokojný napriek priemernosti som bol schopný pozerať viac dielov za sebou a tešiť sa na ďalší diel, tak z toho sa odvíja aj moje pozitívne hodnotenie.

Na nejakú školu prestúpi Shinohara a odrazu sa z neho stane vlastne ten najlepší žiak z celej školy, aj keď vlastne on nevie ani poriadne čo robí. Následne má zopár krát šťastie a potom vlastne už toľko šťastia odrazu ani nepotrebuje, lebo mu všetci začnú pomáhať. Dostane potom k dispozícii samozrejme úslužnú maidku (slúžtička), ktorá mu bude pomáhať a nesmie tam chýbať, aj nejaké to štipľavé korenie, ehm nemyslím, že to je ecchi (šteklivo sexi), proste hodíme tam červenajúcu sa tsundere (hrdinka čo často prestrelene v zlom reaguje, ale nakoniec má v sebe lásku). Liar Liar je klasické generické anime, ktoré je popravde absolútne bez nejakého esenciálneho nápadu, ktorý by stál za to, aby ste si to pozreli znova. Ešte aj vlastné pravidlá súťaženia na škole neskôr začne ako keby mierne ohýbať tak, aby to bolo celé o niečo akčnejšie a na súboje hrdinov už nadobro rezignuje. Na začiatku sú, ale súboje "mozgov" celkom fajn, problém pre diváka predstavuje výrazná neznalosť existujúcich schopností všetkých dostupných úrovní a bez tejto znalosti a znalosti, ako dobre všetko skombinovať to teda nemôže fungovať ako starý dobrý šach a proste divák chápe, že niekto len správne použil k sebe nejaké elementy a tým pádom vyhral. S No Game, No Life to má za mňa spoločné doslova nič, teda možno len pokus o chaotické rozprávanie príbehu, ale ani to tu nevyšlo (to je vlastne pochvala). Ak by ste toto chceli pozerať, tak len naozaj, ak máte chuť na nejaké anime, kde sú "akože" súboje mozgov v školskom prostredí, je tam maidka, hlavný hrdina je najprv trubiroh a potom génius ... ehm proste to nepozerajte takto vyzerá naozaj až príliš veľa iných anime, ale zas je to nudné presne na tri hviezdy, čiže hodnotením by som povedal zas, že to nie je prepadák za mňa.