Hees

Pripisovať nejakú špeciálnu rolu anime Mahou Shoujo ni Akogarete je zbytočné, berie si inšpiráciu z Madoky a robí to tak scestne ako sa len dá. Je to absolútne normálne, že sa mažú koncepty a prepisujú sa stále dejiny tým, že sa vydávajú anime, ktoré sú viac a viac na ceste byť totálne úchylné, pamätám si ako veľa bolo pred pár rokmi Shokugeki. Takže tu sa ide proste veľmi na hranu toho čo je ešte stále Ecchi kategória, ja by som povedal, že stále je, ale to je už tak blízko toho, aby nebolo, že viac to už asi nikdy nepôjde. Zopár veci tu bolo za mňa cez čiaru, ale nejako extra ma to nedokázalo rozhádzať. Najväčší problém zrejme bude, že sa mení "defaultná" (základná) hodnota toho čo bežný divák dokáže zniesť a mení sa treshold (prah, limit) toho, kde vôbec stojí za to nejako na to niekomu reagovať, že to je už fakt dosť prehnané. Presne preto tento počin šokuje svojich divákov, lebo to, že ho videlo viac ľudí, tak si ho chceli pozrieť, aj ľudia čo podobné veci nepozerajú a to ich proste rozhorčilo. Jednoduchý koncept Mahou Shoujo ni Akogarete boja dobra proti zlu nie je nijak špeciálny, Venalita možno niečo špeciálne vymýšľa, ale nie je to príbehovo nejako extra zaujímavé, proste sa bojuje hore dole a pri tom sa dejú veci. Čiže príbeh máme proste podpriemerný, jednoduchý a nesnažíme sa tu dosiahnuť vlastne nič extra. Budovanie sveta je tiež podpriemerné, jednoduché a snaha tu bola slabá dosiahnuť niečo viac. Postavy sú lepšie hlavne teda Sayo Minakami inak povedané Azul magická dievčina, tá jediná je naozaj zaujímavá z môjho pohľadu. Jedna dobrá postava na celé dielo je naozaj málo, bolo by ich treba viac, aby som uznal, že tu máme aj niečo kvalitné. By ma ešte zaujímalo či Utena je referencia na Shoujo Kakumei Utena (na Utena Tenjou) anime, ale nebojte sa hlavná hrdinka je normálna generická hrdinka, ale má svoje chúťky.  Utena (hlavná hrdinka) sa vôbec nijak nevyvíja napriek tomu, že dostala novú moc, celú dobu zostáva rovnaká a vlastne v istý moment objaví čím je a to je všetko, čo sa stane s hlavnou hrdinkou za trinásť dielov. Čo sa týka SM tématiky, nič extra tu nie je možno pár scénok, ale je to fakt absolútna slabota, to, že má niekto bičík neznamená, že anime je o tom. Čo sa týka iných vecí, ja osobne si myslím, že zopár scénok už bolo cez čiaru a explicitne sa to zhoršovalo, čím sme sa viac blížili koncu tohto diela.

Druhá séria je o značný kus lepšia ako tá prvá a predstavuje to, ako by mali vzťahovo milostné anime mladších predstaviteľov vyzerať. Samozrejme Boku no Kokoro no Yabai Yatsu, je tak trocha ako mužská Popoluška, vo veľa aspektoch, ale aspoň prináša dôležitý element toho, že mužský protagonista Kyoutarou cíti, že si musí nejakým spôsobom zaslúžiť ženskú protagonistku Annu, on to cíti tak, že musí robiť odvážne kroky, aby vôbec sa mohol o ňu uchádzať a to aj napriek tomu, že sa musí často prekonať. Z jeho strany je to teda taký boj a nebojuje s nikým iným ako sám so sebou o to, aby si mohol Annu zaslúžiť a tento neprestávajúci boj so sebou samým nie vždy vyhráva. Tu je vidieť takú disproporcionalitu (rozdielnosť), medzi tým, ako sa musia chovať v podobných anime ženy a ako sa musia chovať muži. S Kyoutarom mám menší problém v tom, že sme veľmi minimálne zahliadli to akým bol predtým, áno dostali sme nejaké pohľady do minulosti, ale mňa osobne to zaujíma ešte viac. Druhá séria je rozhodne na vrchole romantických anime, to ako si dvaja hrdinovia medzi sebou vymieňali pohľady, rôzne poznámky, ktorými sa "oťukávali" to je proste vynikajúce a hlavne som mal pocit, že nikdy nestagnujeme, že ich láska je stále väčšia a spolu stavajú dom, tak ako sa má od základov (imaginárny dom ich lásky stavaný tehličku po tehličke). Zaujímavá a veľmi v kontraste dnešnej doby, je aj rozdielnosť výšky hlavných hrdinov, lebo Anna má o 14 cm viac, ale zas nie som si istý či po celú dobu, lebo Kyoutarou trocha podrástol. Vlastne to nie je jediný rozdiel, ktorý pripravuje tú skúšku toho, či sa podarí im spolu si niečo začať, Anna Yamada je totiž modelka, ale našťastie "modelkovské maniere" teda moc nemá. V reálnom svete je teda malá šanca, že by takýto pár vôbec vznikol, preto je to teda zaujímavá "mužská Popoluška" a mňa mrzí, že sa potom nepracovalo ešte viac s tým, ako hlavný hrdina bojoval sám so sebou, vo svojej hlave, že nie je pre Annu dosť dobrý, ale nevadí to nie je nejaký veľký problém pre mňa to brať ako to bolo. Tretia séria podľa mňa keby má byť nemá byť o čom, jedine ak by sa pridali značné problémy, Kyoutarou by bol ešte viac "nadržaný" ako bol v druhej sérii, alebo by hlavných hrdinov niečo rozdelilo. Čo sa týka romantického žánru, bez toho, aby sme brali do úvahy, že toto je aj komédia (smiať sa budete, ale nie chytať za "brucho") tak táto druhá séria (len druhá) je v podstate vrcholom vo svojej konkurencii, aj animačne, hudobne by som nepovedal, lebo sú romantické anime, kde si hudbu zapamätáte, alebo budete aj vyhľadávať, ale zas tu hudba vynikajúco dokresľovala atmosféru.

Sasaki to Pii-chan je kombináciou rôznych už videných anime, alebo dokonca rôznych žánrov. Ono by to vôbec nevadilo, ak by toto dielo bolo vo všetkom aspoň lepšie ako priemerné, ale nedeje sa to. Tak teda dostaneme niečo, kde máme vlastne dva svety a do žánru isekai to patrí zvláštne, hlavne z dôvodu, že hlavný hrdina môže cestovať medzi dvoma svetmi hore dole. Musím povedať, že do žánru komédia to patrí len a len preto, lebo to kombinuje absurdnosti rôznych žánrov, inak sa skoro vôbec smiať nebudete. Zaujímavé je to ako často sa striedalo u mňa, že ktorý svet ma bavil viac, čo je horšie niekedy som chcel, aby proste hlavný hrdina už, v tom jednom zostal. Pre dobrodružné anime si môžete pozrieť čokoľvek, čo sa týka maho shoujo si môžete pozrieť Madoku, ak chcete obchodovanie tak Spice And Wolf a takto by som mohol pokračovať ďalej, ale samozrejme toto nie je najhorší počin na svete, ale rýchlo zabudnete, že ste to vôbec pozerali. Chcem pripomenúť, že hlavný hrdina má 39, ale správa sa na 60 a vyzerá na skoro 50. Sasaki je veľmi dospelý a má vynikajúce chovanie a ku každému je férový. Dá sa povedať, že Sasaki proste toto všetko robí, z dôvodu ako Denji v Chainsaw Man, teda on sa chce len baviť a užívať si život, problémom je, že Sasaki je skôr premýšľavý charakter a preto sa mu nehodí robiť niečo len pre to, aby si viac život užíval a interakcie medzi všetkými zvláda len diplomaticky, bez akéhokoľvek zanietenia. Všetky vedľajšie charaktery nemajú žiadnu hĺbku, občas to vyzerá, že je zaujímavá Hoshizaki, ale vlastne Pii-chan je lepší ako všetci ľudia, tak je náročné si niekoho obľúbiť, ale čo aspoň to nie je isekai s OP hlavným charakterom, teda ehm ak nepočítame vtáčika, ten je teda riadne OP (takže je to zas isekai s OP charakterom či nie? :D). V riadnej porcii dielov anime som mal pocit, že tomu chýba proste nejaká ucelenosť, smer a niekedy som pociťoval, že je tu príliš veľký chaos a tak som dokonca prekvapený, že bude druhá séria.