Hees

V poslednej dobe veľmi klasický koncept anime, podceňovaného hrdinu, o ktorom si všetci myslia, že je slabý, ale v skutočnosti je oveľa silnejší a často aj najsilnejší. Inak toto je vlastne to isté ako Mashle s tým, že Tsue to Tsurugi no Wistoria vôbec nie je vtipné, ale berie sa po väčšinu času vážne (nie že by Mashle bolo vtipné, ale sa o to snaží hehe). Napriek tomu, že je to generické a obyčajné anime, ktorých je naozaj v tejto dobe veľa stále to má svoje nezameniteľné výhody. Môžeme v prvom rade spomenúť, že toto nie je iseakai (prenesený, alebo reinkarnovaný do iného sveta) a to je v tejto dobe vlastne niekedy dokonca plusom. Absolútne najväčšou prednosťou tohto anime v konkurencii iných šónenov je to ako kvalitná tu je animácia, alebo keď pôjdeme do detailov nie je tu najlepšia animácia tohto roku, ale pohyb, pohybové sekvencie a pohyb hlavného hrdinu Willa je vynikajúci. Možno sa to zdá ako hlúposť, ale moderné anime na tomto často šetria, používajú barličky a skratky tak, aby ušetrili čo najviac na animácii pohybu a súbojov a tu sa rozhodne na tomto absolútne nešetrilo a dostaneme kvalitu, ktorá výrazne prevyšuje svoju konkurenciu v rovnakom žánri. Príbeh ako vytrhnutý z Harryho Pottera je veľmi obyčajný a nemá nejaké kvality, o ktorých by sa dalo dlho rozprávať, je to v skratke absolútne základný príbeh, s jednoduchou motiváciou hrdinov Willa, Siona, alebo napríklad aj Wignalla. Zas treba povedať, že aj keď som to sto krát a raz už videl, napriek tomu svižnosť rozprávania, motivácia hrdinov, budovanie sveta, všetko do seba zapadalo tak, že toto je vo svojej konkurencii zbytočných, rovnakých, generických šónenov určite vysoký nadpriemer. Will je za mňa dosť nezaujímavý hrdina a jediné čo ma zaujíma je to čo sa deje okolo neho, jeho samotný charakter, je bohužiaľ o tom, ja som proste dobráčisko, spravím čo treba, bojujem za správnu vec, o mňa sa nestarajte ja všetko zvládnem a hlavne je okolo neho taká aura, že všetci sú do neho nejakým spôsobom zamilovaný, či už sú to mužské charaktery, ktoré ho začnú rešpektovať, alebo ženské charaktery, ktoré s ním chcú ísť na rande, teda ehm dokonca aj mužské charaktery, teda aspoň jeden s ním chce ísť možno aj viac ako na rande. Takže Will ma nezaujíma vôbec ako charakter, ale skôr čo sa bude diať okolo neho čo sa o ňom dozvieme, alebo či dokonca nebude o neho nejaký súboj za to, aký vynikajúci to bude bojovník. Ak musíme spomenúť nejaký zaujímavejší charakter tak možno profesor Workner, alebo Rosti, ale ani tieto charaktery, nie sú nejaká veľká sláva. Všetky nedostatky, ktoré tu máme, hlavne tým, že to je až príliš obyčajné a jednoduché sú vyvážené tým, že všetko do seba zapadá tak ako má a vyzerá to dobre, v obrovskej konkurencii, ktorá je chrlená anime priemyslom, je toto rozhodne nadpriemer. Osobne sa teším na ďalšiu sériu, lebo táto bola zábavná, obyčajná, ale zábavná.

Masterpiece a o maličký kúsok lepšie ako prvá séria. Táto séria by sa dala pomenovať herecká, keď v predošlej sme sa venovali idolkám v tejto druhej konkrétne hercom. Zo začiatku to vyzerá na nejaký "šónen" súboj v herectve, že sa budú porovnávať výkony a diváci dostanú stále niečo lepšie od každého hrdinu, predstaviteľa anime, ale nakoniec tomu tak vôbec nie je. Dostávame niečo nádherné, hru emócii na javisku, cítime jednotlivé rozdiely medzi hraním jednotlivých postáv a tak isto nám ani nevadí, že tých hercov máme viac, každý z nich je neuveriteľne nezameniteľne unikátny, aj keď je pravda, že som si musel zvyknúť na to kto je kto po tom čo si dali na seba kostýmy, ale dosť rýchlo som to pochopil kto je kto. Aqua je tak neuveriteľne komplexná osobnosť, že by dokázal sám ťahať celé anime k nadpriemernosti, jeho schopnosť pozdvihnúť ostatných a pomôcť im bez toho, aby si to niekedy všimli je neuveriteľná a divák často potom má problémy s tým, že vlastne nikto mu nie je za to ani vďačný a Aqua to robí opakovane a často. Jediný kto si to možno občas všimne je Akane, tá v tejto sérii dostane priestor sa rozvinúť do postavy, ktorá najviac premýšľa v pozadí, ešte viac ako Aqua a občas to vyzerá, že ona je dokonca nejaký nebezpečný "zloduch" a jej naozajstné zámery sú vždy v prospech hlavného hrdinu, ale Akane podľa mňa ak to bude treba dokáže potopiť všetkých ostatných a to napríklad aj Ruby. "Ženský súboj" o to kto bude priateľkou Hoshina (Aqua) v tejto sérii vyhráva Akane a to možno preto, lebo je premyslenejšia a Kana ide na to až príliš okato a priamočiaro. Jediné potrebné hluché miesto, ktoré dostaneme v celej tejto druhej sérii je rande (nebudem spoilerovať). Ak by sme to mali rozdeliť do nejakých fáz, tak máme tu skúšanie na predstavenie, pomoc, ktorú poskytne Aqua, predstavenie samotné, rande a nakoniec obrovské odhalenia nových skutočností na konci. Tieto obrovské odhalenia z toho si nič nerobte, ono to Oshi no Ko dávkuje približne stále rovnako. Animačne je druhá séria nádherná, emócie na obrazovke a každý pohyb jednotlivých hercov má nejaký zmysel a som rád, že dostaneme širokú "paletu hercov" lepších, horších, tak aby sme videli medzi nimi nejaký kontrast. Čo sa týka Ruby stane sa v tejto sérii vedľajšou postavou až na ten koniec, ten koniec je extrémny a plný emócii neuveriteľne diváka navnaďuje na tretiu sériu tak, aby sa jej nevedel dočkať a niektoré časti divákov asi začnú čítať mangu. Mne osobne sa až tak nepozdáva to čo sa deje s Ruby na konci, nie je stavaná na niečo také a Aqua je na to oveľa lepšie stavaný ako charakter, nehovoriac o tom, že počas tejto sérii sa tu udejú veci, kedy ešte viac pochopíme jeho charakter a viac sa vžijeme celkovo do tejto postavy a začneme mať radšej Akane pre jej nesebeckosť v tom ako pomáha, ale jej pomáhanie má aj svoje zlé úskalia (zlé skutočnosti, kontúry). Nepozdáva sa mi to aj preto, lebo Aqua roky vlastne Ruby chránil pred všetkým a teraz by sa to malo zmeniť, ale zas ja absolútne rešpektujem to čo sa stalo v druhej sérii a v každom prípade si myslím, že toto je masterpiece, čo to znamená ako hodnotenie? Tu máme síce päť hviezd na csfd, ale v skutočnosti na MAL mám len zopár anime, ktoré majú maximálne hodnotenie a druhá séria Oshi no Ko k nim patrí (prvá dostala o jeden bodík, hviezdu menej, ale rovnaké hodnotenie päť hviezd na csfd). Som zvedavý či Kana neskôr nájde nejakú lepšiu taktiku ako si získať hlavného hrdinu, lebo táto priamočiara taktika ala ja niečo chcem daj mi to úplne na hlavného hrdinu nefunguje tak ako by mala, preto som mal dokonca niekedy pocit, že Aqua a Kana sú si vzdialenejší ako predtým, napriek tomu, že v druhej sérii mali medzi sebou vynikajúce interakcie (vynikajúce poznávacie scény). Neviem sa dočkať na pokračovanie.

Kto má chuť na priamočiare, príbehom jednoduché anime s prvkami vojenskej taktiky tak toto Vás bude veľmi tešiť. Príbeh je naozaj jednoduchý, ktorý vlastne spojuje neutíchajúci súboj dobra proti zlu, kde vlastne si priblížime súboj o moc jednotlivých klanov (myslím, že za niektoré klany môžete hrať napríklad v hre Shogun 2). Toto anime má podľa mňa hlavne šťastie v tom, že jeho kvalita je neskutočne vysoká po animačnej stránke, charaktery sú dobré, premyslené a zároveň má anime naozaj veľmi dobré tempo. Tempom myslím, že nikdy nedostaneme nejaký zdržujúci diel, nikdy sa nedeje nič, čo by vyzeralo ako menej dôležité. Armády, ktoré sa stretnú proti sebe sú menšie, lepšie sa s nimi pohybuje a taktizuje. Nige Jouzu no Wakagimi má teda zábavné prvky v tom, že môžete lepšie pochopiť vojenskú techniku a taktiku tej doby a vynikajúco nejaké veci, aj počas odohrávajúceho deja vysvetľuje, pohybmi armád a tiež tým ako výborne sa niektoré charaktery zamýšľajú. Tieto vynikajúce prvky tohto diela sú občas striedané nezmyselnými situáciami a veľmi "zvláštnym" humorom, niečo sa buď zopakuje desať krát, aby bolo akože vtipnejšie, alebo sa snažia dostať vtip či humor do situácie, kedy je to naozaj nežiadúce, ale popravde som tomu neprikladal nejakú veľkú dôležitosť, aby sa mi Nige Jouzu no Wakagimi zhnusilo. Prekvapili ma vynikajúci záporní hrdinovia svojou kvalitou (nie úplne všetci). Sadamune je fakt vynikajúcim príkladom dobrého záporného hrdinu, alebo strašidelný Takauji. Shinto kňaz Yorishige Suwa zase pripomína hrdinov podobných ako bol Vash the Stampede v starom Trigun anime, proste tento hrdina nevie byť nikdy nejak vážny. S kladných hrdinov zaujme Genba, lebo o ňom sme dostali aj nejak viac informácii, verím, že sa dozvieme viac o členoch Tokiyukiho skupiny nepolapiteľných bojovníkov. Mňa teda toto bavilo hlavne svojou svižnosťou, dobre sa to pozeralo, tešil som sa na každý ďalší diel, ale som to "nehltal" tak ako zhltnem niečo ešte o kúsok kvalitnejšie. V každom prípade sa teším na druhú sériu, vyzerá to tak, že sa môžeme spoločne tešiť, že nebude dlho trvať kedy si ju budeme môcť pozrieť.

Pripisovať nejakú špeciálnu rolu anime Mahou Shoujo ni Akogarete je zbytočné, berie si inšpiráciu z Madoky a robí to tak scestne ako sa len dá. Je to absolútne normálne, že sa mažú koncepty a prepisujú sa stále dejiny tým, že sa vydávajú anime, ktoré sú viac a viac na ceste byť totálne úchylné, pamätám si ako veľa bolo pred pár rokmi Shokugeki. Takže tu sa ide proste veľmi na hranu toho čo je ešte stále Ecchi kategória, ja by som povedal, že stále je, ale to je už tak blízko toho, aby nebolo, že viac to už asi nikdy nepôjde. Zopár veci tu bolo za mňa cez čiaru, ale nejako extra ma to nedokázalo rozhádzať. Najväčší problém zrejme bude, že sa mení "defaultná" (základná) hodnota toho čo bežný divák dokáže zniesť a mení sa treshold (prah, limit) toho, kde vôbec stojí za to nejako na to niekomu reagovať, že to je už fakt dosť prehnané. Presne preto tento počin šokuje svojich divákov, lebo to, že ho videlo viac ľudí, tak si ho chceli pozrieť, aj ľudia čo podobné veci nepozerajú a to ich proste rozhorčilo. Jednoduchý koncept Mahou Shoujo ni Akogarete boja dobra proti zlu nie je nijak špeciálny, Venalita možno niečo špeciálne vymýšľa, ale nie je to príbehovo nejako extra zaujímavé, proste sa bojuje hore dole a pri tom sa dejú veci. Čiže príbeh máme proste podpriemerný, jednoduchý a nesnažíme sa tu dosiahnuť vlastne nič extra. Budovanie sveta je tiež podpriemerné, jednoduché a snaha tu bola slabá dosiahnuť niečo viac. Postavy sú lepšie hlavne teda Sayo Minakami inak povedané Azul magická dievčina, tá jediná je naozaj zaujímavá z môjho pohľadu. Jedna dobrá postava na celé dielo je naozaj málo, bolo by ich treba viac, aby som uznal, že tu máme aj niečo kvalitné. By ma ešte zaujímalo či Utena je referencia na Shoujo Kakumei Utena (na Utena Tenjou) anime, ale nebojte sa hlavná hrdinka je normálna generická hrdinka, ale má svoje chúťky.  Utena (hlavná hrdinka) sa vôbec nijak nevyvíja napriek tomu, že dostala novú moc, celú dobu zostáva rovnaká a vlastne v istý moment objaví čím je a to je všetko, čo sa stane s hlavnou hrdinkou za trinásť dielov. Čo sa týka SM tématiky, nič extra tu nie je možno pár scénok, ale je to fakt absolútna slabota, to, že má niekto bičík neznamená, že anime je o tom. Čo sa týka iných vecí, ja osobne si myslím, že zopár scénok už bolo cez čiaru a explicitne sa to zhoršovalo, čím sme sa viac blížili koncu tohto diela.

V tretej sérii sa v podstate nič nestane, áno užijeme si viac stretnutí, viac politiky, viac budovania, viac diskutovania a áno Slime bol vždy hlavne o tom, ale neužijeme si tu žiadne dôsledky nejakých rozhodnutí je to len budovanie bez cieľu, bez výsledku a toto divákom bude chýbať. Slime nikdy nebol o súbojoch, ale tie ktoré sú tu sú doslova zbytočné, nezáživné a nemajú žiadne dôsledky. Keby toto bol jeden veľký filler (diely, ktoré nie sú podľa mangy) v podstate by sa nič zlé nestalo. Po prvej a druhej sérii, ktorým som dal vyššie hodnotenie (štyri hviezdy) som sa rozhodol túto pokarhať zníženým hodnotením aj preto, lebo kvalita ide dole dlhodobo. Ak by ste chceli niečo veľmi podobné ako Slime a máte chuť na niečo fakt dobré tak tento rok sme dostali druhú sériu Tsuki ga Michibiku Isekai Douchuu, bohužiaľ tam sa musíte prehrýzť cez horšiu prvú sériu, ale na tomto som si uvedomil v porovnaní s tretou sériou Slima, že keby tomu dám toľko ako prvej a druhej sérii, tak by som to robil sentimentálne a z dôvodu toho, že ako ma bavili predošlé dve série a ako ma baví Slime celkovo, lebo celkovo ma stále baví dostatočne na tie štyri hviezdy a niekedy aj viac. Neberte ma v zlom, budovateľské anime ako toto je naozaj zábavné, bohužiaľ mi nevidíme intrigy tej druhej strany, ak áno tá druhá strana je proste slabá, nič sa v tom svete nedeje čo by išlo proti hlavnému hrdinovi a ten si veselo buduje ďalej, má stále viac kamarátov a stále viac silnejších kamarátov, len kamaráti majú svoje vlastné záujmy, svojich vlastných území a tu sa to takmer vôbec nedeje, jedine kráľ Dwargonu niečo naznačoval, že by sa také niečo mohlo stať a to je málo. V strede sme dostali tiež nejaké malé vyvrcholenie, ale doslova to celé bolo nejakým spôsobom nedorozumenie, nič sa tým nevyriešilo a mňa začalo hnevať to, že Rimuru si buduje a vo svete sa doslova nič, ale absolútne nič významné neudialo, len na "oko", len sa to zdá, že získal proste väčšiu politickú moc tým ako tu Rimuru pracoval, ale hmatateľné to nie je, len si to diváci myslia. Práca s postavami je rovnako dobrá, aj keď mi pripadá, že v trojke niektoré postavy boli jemne "plochejšie" (pozor nie veľkosť pŕs, to by viac vadilo haha, ok nevadilo, vtipkujem v zátvorke!), plochejším myslím ich chovanie a osobnosť sa mi zdá nedostatočne rozvinutá ako v minulých sériách, ale je to zrejme spôsobené enormným množstvom nových rôznych charakterov a nejako extra veľmi to nevadí. Pozerateľné to je, dobré to je, ale nie dosť dobré, aby som to pochválil, lebo sa tu nič za veľa dielov nestalo, ale nuda to zas nebola a ak bola tak možno pár dielov (dva, tri).

Jigokuraku je vynikajúce anime o tom nie je pochýb a vo svojej konkurencii niekedy jedno z najlepších napríklad v animácii štúdio MAPPA zvládne takéto anime bezproblémovo, alebo opening je naozaj úžasný a melodický čo mňa naozaj málokedy nejaký opening uchváti. Môj jediný problém je v tom, že ma to úplne chytilo a zaujalo až v posledných troch dieloch a až vtedy som dostal neuveriteľnú chuť pozerať ďalej. Podľa mňa je to aj dĺžkou anime, kde pri takýchto výborných anime, kde sa buduje nový svet a veľa nových charakterov sa dostáva do príbehu je trinásť dielov málo na obľúbenie si postáv. Možno je to špeciálne u shounen akčných bojových anime, kde asi treba viac času ako u nejakého romantického kúsku, aby si človek obľúbil postavy. Podľa mňa hlavne preto sa v minulosti robili tieto bojové série trocha dlhšie, ale samozrejme nie je to pravidlom a môj názor je, že z tohto dôvodu som si ja nevybudoval dostatočný vzťah na nejaké postavy a obľúbil som si vlastne len Sagiri a Gabimarua. Gabimaru je výborný chladnokrvný hrdina, ktorému v poslednej dobe prenikajú do jeho rozhodovania viac a viac emócie a to je fakt vynikajúce. Zatiaľ čo Sagiri je v mnohom podceňovaná a vlastne trpí s určitosťou nedostatkom sebadôvery a niekedy u športovcov a myslím si aj u bojovníkov je sebadôvera naozaj veľmi dôležitá. Príbeh a rozprávanie príbehu mi až tak nevyhovovali, občas sme sa totiž zaoberali postavami, ktoré ma nezaujímali, lebo som chcel vedieť viac o tom čo sa vlastne deje na ostrove. Vynahradenie prichádza v posledných dieloch, kde je tento počin v skutku na plné hodnotenie (posledné štyri diely). V posledných dieloch som dostal to čo som potreboval, začali sa totiž vysvetľovať záhady na ostrove na ktorom sa hrdinovia nachádzali a tu sa vyskytla ďalšia malá chybička, odrazu všetci všetko vedeli a všetci začali nadobúdať nové schopnosti a chápať všetko okolo seba ako funguje tajomná sila a toto tiež pripisujem menšiemu množstvu dielov. V každom prípade je svet v Jigokuraku vytvorený neuveriteľne dobre, aj ostrov, aj schopnosti hrdinov a záporní hrdinovia sú tiež úžasní. Druhá séria bude pre mňa rozhodne očakávaná a po tejto sérii čakám, že bude pre mňa omnoho lepšia.

Jednoduché, nekonfliktné, vtipné, romantické anime, kde funguje chémia medzi dvoma hlavnými hrdinami. Tu keby sa zastavíme tak je vlastne spokojnosť, bohužiaľ pre mňa toto má veľmi veľa rôznych nedostatkov. To čo je pre mňa mínusom pre niekoho môže byť plusom, takže to neberte až príliš vážne, ale hlavne prvé diely sú tak útržkovité, tak veľmi postrihané, rôzne situácie, ktoré za sebou nasledujú a niekedy ani úplne nenadväzujú, že mi to niekedy pripadalo, že pozerám počas jedného dielu štyri epizódy a zakaždým sa nejak rýchlo skončili. Tento neduh toho strihu, alebo rôznych scénok, ktoré nie vždy na seba nejak nadväzovali mi toto dielo sprvu jemne znechutil, ale výrazne sa to zlepšovalo každým ďalším dielom. Giji Harem má veľmi rýchly ťah na bránku, vo svojej podstate môžeme povedať, že to je dokonca ukončené anime za dvanásť dielov sa v ňom stane toho veľa a ako vtipné rýchlo plynúce anime rozhodne obstojí, takže ak hľadáte oddychovku a zároveň niečo vtipné toto by Vám mohlo vyhovovať. Romantika je výborná, ale zabezpečuje ju len Rin, ako keby ona jediná chápala, že majú obaja len nejakú krátku dobu, aby niečo spolu mali, aby využili čo najlepšie čas a u Eijiho to vyzerá ako keby jemu to bolo jedno a chce sa len zasmiať, keď vidí Rin ako hrá rôzne jej iterácie osobnosti (rôzne osobnosti), nejaká chladná osobnosť, drzá cundere a podobne, je to síce zaujímavé a vlastne len toto jedno odlišuje toto konkrétne anime od iných romantických lepších anime, ktoré kladú na romantické situácie väčší dôraz. Keby sa to nejak viac prejavovalo, že by Rin toto nejak zaujímavo využívala, alebo Eiji by toto nejak zaujímavo viac vyžadoval, bolo by to naozaj zábavné, ale tento aspekt (táto časť) zábavy má klesajúcu tendenciu, stále máme menej tých vtipných situácii, kedy Rin hrá nejakú osobnosť svojim hereckým umením a tak teda, kde sa výrazne zlepšuje zážitok diváka v iných veciach zábava trocha klesá. Čo je najzaujímavejšie, Rin a Eiji sa dostanú do veľkého množstva situácii, kde obaja vedia už dávno čo jeden k druhému cítia, ale hrajú sa, že nevedia a to teda rozhodne vedia, aj čo ten druhý cíti. Toto za mňa ani nie je spoiler, lebo tam sa to stane vlastne skoro v každom diely presne tá istá situácia. Bohužiaľ pre to za mňa síce romantika funguje, aj chémia medzi postavami funguje, ale Eiji nerobí takmer nič, aby získal niekoho čo si povedzme jasne je o niečo lepšia partia ako on sám (viem, že to možno niekoho urazí), aj keď pravda, že on na sebe potom nejako viac pracuje a podobne, len tam to sú všetko tak skrátené veci, že ani neviem či ma to nakoniec bavilo tie posledné diely. Ak chcete komediálne rýchle anime, s prvkami romantiky, kde budete mať rýchlejší zážitok a nie, že budete pozerať päťdesiat dielov s tým, že sa nič nestane tak toto môže byť pre Vás, ale neočakávajte žiadne problémy hlavnej dvojice a zároveň vôbec nečakajte nejaké kvalitné vedľajšie charaktery, tie v tomto diele vôbec nie sú, len také, ktoré sú použité ako krovie a nemajú žiadnu dôležitosť.

Keby sa ma niekto spýtal či má pozerať pôvodnú verziu Ookami to Koushinryou, alebo túto novšiu povedal by som mu pozri si túto novú. Keby sa ma niekto spýtal či ten kto videl pôvodnú verziu si má pozrieť novšiu povedal by som možno a vysvetlíme si prečo. Keby sa ma niekto spýtal či treba vidieť túto novšiu, aj keď ste videli pôvodnú odpovedal by som, podľa toho či chcete aj pokračovanie príbehu, lebo tu v posledných dieloch dostanete niečo čo ste ešte nevideli a zároveň máme doslova hneď po skončení prvej sezóny ohlásenú druhú, takže sa naozaj máme na čo tešiť. Pridaná hodnota teda je naozaj len a len v tom, že dostanete viac a môžete sa tešiť na pokračovanie. Malo to naozaj zmysel? Za mňa rozhodne nemalo, pôvodná staršia séria sa dá pozrieť aj v tomto roku a dosahuje dostatočné kvality, aby svojich divákov vynikajúco zabavila, animácia je tam dostatočná a keďže je to obchodné, cestovateľské, podpichovačné a romantické anime, tak tu by som povedal, že tomu bude aj o päťdesiat rokov. Zas treba povedať ďalšiu vec, proste sa to stalo a treba to akceptovať, komu je jedno a nepozerá sa na nejaké štatistiky, nech si pozrie posledných šesť dielov tohto počinu a môže pokračovať ďalšou sériou. Vrabce síce čvrlikali do mojich uší, že táto adaptácia je presnejšia, čo si ja pamätám pôvodné anime z roku 2008 tak rozdiely sú naozaj minimálne. Pamätám si to naozaj dobre, lebo verziu z roku 2008 som videl pred troma rokmi a tak teda nie je to zas tak úplne dávno na porovnanie. Jediné čo som si myslel, že bolo horšie v tejto novšej verzii bola animácia Holo, ale nakoniec som si to porovnal ešte raz a rozdiely sú minimálne a nie je to také hrozné ako sa mi zdalo na prvý pohľad, stále sa mi asi páči trocha viac tá staršia verzia vlčice. Naopak tu sa mi zdalo lepšie provokovanie (a podpichovanie) Holo, lepšia o maličký kúsok bola chémia medzi hrdinami, ale toto je maximálne subjektívny pocit oddelený pár rokmi. Napriek tomu, že som pozeral presne to isté čo predtým, bavil som sa približne rovnako ak nie viac a to je čo povedať, lebo nie vždy je zábava pozerať na vyše deväťdesiat percent to isté. Keby sa ma niekto pýtal na hodnotenie tu v csfd meradle, obe aj staršia, aj novšia verzia si zaslúžia štyri hviezdy a za mňa je o maličký kúsok lepšia táto, snažil som sa tak isto o to, aby ma neovplyvňovalo to, že som vlastne pozeral to isté. Tak a môžeme sa tešiť na ďalšiu sériu Spice and Wolf, dúfajme, že budúci rok.

Vynikajúce prekvapenie a za mňa najlepšie anime, čo som zatiaľ videl z tejto sezóny (Jar 2024). Karasu wa Aruji wo Erabanai má v sebe všetko čo potrebujete, intrigy, napätie, záhady, nový svet čo treba objavovať, komplikované vzťahy, súboj o postavenie, súboj o moc, politiku medzi štyrmi rôznymi rodmi a zaujímavé nevypočítateľné situácie. Podľa mňa sa toto bude páčiť aj ženám pre charizmatického pravého Kin'u, teda mám pocit, že takto si predstavujú ženy ideálneho partnera, silný, nebojácny, naoko bez citov, ale vo vnútri myslí na každého, aj keď pracuje často v pozadí, aby nikto nevedel presne čo sa vlastne deje. Celé dielo by som rozdelil do niekoľkých častí, prvá časť je spoznávanie Wakamiya s Yukiyom, následne výber budúcej manželky a následne taký jemne detektívny príbeh s opicami. Núdza o zaujímavé situácie nie v tom strede, kde si hlavný hrdina vyberá manželku, ani tam vôbec nechýba nejaké napätie, alebo záhady. Nehovoriac o tom, že táto celá pasáž je nakoniec veľmi veľmi prekvapujúca. Posledná časť pripadá trocha mimo, tých celkových intríg a toho súboja o "trón", ale zas sa tam dozvieme omnoho viac o svete, o tom ako zrejme všetko funguje a dozvieme sa, že Yatagarasu (zrejme to je odvodené od mýtickej vrany v Shinto mytológii, čo je v podstate boh v tomto náboženstve), nie sú osamotení v tomto svete. Trocha mi je ľúto Yukiyu, vyzeral na začiatku veľmi silne a myslel som si, že to bude vyzerať celé trocha inak, ale zrejme on ešte vyrastie v niekoho neohrozeného. Takéto premyslené svety, ktoré majú v sebe určitú politiku a boj o moc ma vždy bavia a tu je to celé vynikajúco prepletené rôznymi intrigami a hlavne tým, že náš "vladár" je naozaj svojrázny. Celkovo ma zaujal aj svet, v ktorom sa odohráva anime, postupne som dostával malé kúsočky puzzle, aby sa predo mnou predostrel úžasný svet, ktorý má svoje zaujímavé pravidlá a divák začína cítiť, že ten svet sa pomaly, ale iste rozpadáva, že sa tam niečo deje a nikto v tom svete to čo sa deje nerešpektuje a v podstate ten svet veľmi zvláštne putuje do záhuby. Ja som vlastne celkovo ani nepochopil vzťah dvoch hlavných hrdinov, bol veľmi zvláštny, náš pravý "vladár" vždy nejak "zahodil" Yukiyu, alebo ho niekam hodil, aby ho naučil "plávať" a potom, keď to vyzeralo, že všetko stráca význam prišiel a pomáhal mu, fakt veľmi zvláštne a preto si myslím, že toto bude jedno z najlepších anime, pre ženy tento rok (mám taký pocit). Animačne ma to fakt zaujalo, nie je to zas to najlepšie tento rok, ale má to svoju atmosféru, nikto tu nepredvádza nejaké úžasné súboje, ale všetko je nádherne rozpohybované. Sledoval som aj hodnotenia a zdá sa, že si to nachádzalo čoraz viac divákov, tak dúfam, že toto anime dostane pokračovanie, lebo pre mňa bolo naozaj prekvapujúco kvalitné a zatiaľ tento rok by som ho určite zaradil do top päť (čo je zo štyridsiatich videných celkom dobrý výsledok). Ak Vás baví premyslený svet, plný intríg, plný záhad, plný odhalení, je tu tiež veľa rôznych premyslených charakterov, tak toto by mohlo byť pre Vás.

Toto veľa ľudí nebude baviť, lebo je to veľmi komorné, niekedy nudné a časté zábery na nejakú časť obydlia, bez toho, aby sme sa pozerali do tváre jednotlivým hrdinom, tomu dodávajú ešte viac taký veľmi zvláštny rozmer. Zároveň je to netradičné anime o novovzniknutej rodine, kde zhodou okolností sa ocitnú v jednej domácnosti dievča a chlapec v podobnom veku a majú sa naučiť byť nie len rodinou, ale aj vyrovnať sa s pocitmi, ktoré nimi oboma lomcujú. Prvé diely sú dosť nudné, kým si divák zvykne na danú tému a kým si zvykne na obrovsky, naozaj obrovsky pomaly rozprávaný príbeh. Ak toto všetko prekonáte dostanete niečo čo má hĺbku a veľmi málo sa to bude podobať na niečo čo ste videli, lebo tu rozhodujú pocity. Neskoršími dielmi sa Gimai Seikatsu stále zlepšuje a čím vidíte viac tým chcete viac, problém je ten, že nedostanete za to žiadnu odmenu, dostanete presne to ako funguje život, "horkosladký" príbeh, plus niekedy dostanete nelogické chovanie Ayase, čo ako chápem, že je žena a jej pohnútky sú v tomto diele často vysvetľované, ale ona proste robí veci random (náhodne), podľa mňa ako si jej hlava hodí kockou v nejakej Dungeons & Dragons doskovej hre. Potom sa tam objavujú nejaké postavy odrazu, ako tá pani profesorka, ale to sa dá nejak zvládnuť. Asamura je naopak nejaké NPC (charakter v hre, ktorý sa nedá hrať), vždy džentlmen, nikdy nemá žiadne sexuálne chute a vlastne chová sa ako keby chcel pre všetkých len to dobré a na seba vôbec nemyslí, v tomto prípade mi takýto charakter nevadil, lebo išlo o to, že keby je tam akýkoľvek iný charakter, tá rýchlosť príbehu by nemohla byť taká pomalá, nekorešpondovalo by to potom s mužským charakterom v príbehu. Dvojica má medzi sebou za mňa nejakú chémiu, sú síce protiklady, ale také, ktoré jeden druhému dokážu do života niečo priniesť. Čo sa týka posledného dielu, bol naozaj neočakávaný, skončil sa tak ako sa má skončiť niečo takéto a preto hovorím, človek nedostane žiadnu odmenu za sledovanie tohto počinu, ale zas pripomína to dosť reálny život. Teda ehm keby bol Asamura menej džentlmen tak tam mal tri ženy len pre seba. Ďalšie charaktery moc nezaujmú. Ešte čo môžem povedať a je to naozaj vtipné a búchal som si po hlave bolo to, že SPOILER Ayase žiarlila v nesprávnom diely SPOILER. Ono toto všetko znie ako, že ma to nebavilo, ale užil som si tú pomalú rýchlosť rozprávania a najviac tie medailóniky s pocitmi Ayase, kde som odrazu chápal všetky jej pocity a neuveriteľne ma to potešilo, že to takto spracovali.