Hees

Pripisovať nejakú špeciálnu rolu anime Mahou Shoujo ni Akogarete je zbytočné, berie si inšpiráciu z Madoky a robí to tak scestne ako sa len dá. Je to absolútne normálne, že sa mažú koncepty a prepisujú sa stále dejiny tým, že sa vydávajú anime, ktoré sú viac a viac na ceste byť totálne úchylné, pamätám si ako veľa bolo pred pár rokmi Shokugeki. Takže tu sa ide proste veľmi na hranu toho čo je ešte stále Ecchi kategória, ja by som povedal, že stále je, ale to je už tak blízko toho, aby nebolo, že viac to už asi nikdy nepôjde. Zopár veci tu bolo za mňa cez čiaru, ale nejako extra ma to nedokázalo rozhádzať. Najväčší problém zrejme bude, že sa mení "defaultná" (základná) hodnota toho čo bežný divák dokáže zniesť a mení sa treshold (prah, limit) toho, kde vôbec stojí za to nejako na to niekomu reagovať, že to je už fakt dosť prehnané. Presne preto tento počin šokuje svojich divákov, lebo to, že ho videlo viac ľudí, tak si ho chceli pozrieť, aj ľudia čo podobné veci nepozerajú a to ich proste rozhorčilo. Jednoduchý koncept Mahou Shoujo ni Akogarete boja dobra proti zlu nie je nijak špeciálny, Venalita možno niečo špeciálne vymýšľa, ale nie je to príbehovo nejako extra zaujímavé, proste sa bojuje hore dole a pri tom sa dejú veci. Čiže príbeh máme proste podpriemerný, jednoduchý a nesnažíme sa tu dosiahnuť vlastne nič extra. Budovanie sveta je tiež podpriemerné, jednoduché a snaha tu bola slabá dosiahnuť niečo viac. Postavy sú lepšie hlavne teda Sayo Minakami inak povedané Azul magická dievčina, tá jediná je naozaj zaujímavá z môjho pohľadu. Jedna dobrá postava na celé dielo je naozaj málo, bolo by ich treba viac, aby som uznal, že tu máme aj niečo kvalitné. By ma ešte zaujímalo či Utena je referencia na Shoujo Kakumei Utena (na Utena Tenjou) anime, ale nebojte sa hlavná hrdinka je normálna generická hrdinka, ale má svoje chúťky.  Utena (hlavná hrdinka) sa vôbec nijak nevyvíja napriek tomu, že dostala novú moc, celú dobu zostáva rovnaká a vlastne v istý moment objaví čím je a to je všetko, čo sa stane s hlavnou hrdinkou za trinásť dielov. Čo sa týka SM tématiky, nič extra tu nie je možno pár scénok, ale je to fakt absolútna slabota, to, že má niekto bičík neznamená, že anime je o tom. Čo sa týka iných vecí, ja osobne si myslím, že zopár scénok už bolo cez čiaru a explicitne sa to zhoršovalo, čím sme sa viac blížili koncu tohto diela.

Druhá séria je o značný kus lepšia ako tá prvá a predstavuje to, ako by mali vzťahovo milostné anime mladších predstaviteľov vyzerať. Samozrejme Boku no Kokoro no Yabai Yatsu, je tak trocha ako mužská Popoluška, vo veľa aspektoch, ale aspoň prináša dôležitý element toho, že mužský protagonista Kyoutarou cíti, že si musí nejakým spôsobom zaslúžiť ženskú protagonistku Annu, on to cíti tak, že musí robiť odvážne kroky, aby vôbec sa mohol o ňu uchádzať a to aj napriek tomu, že sa musí často prekonať. Z jeho strany je to teda taký boj a nebojuje s nikým iným ako sám so sebou o to, aby si mohol Annu zaslúžiť a tento neprestávajúci boj so sebou samým nie vždy vyhráva. Tu je vidieť takú disproporcionalitu (rozdielnosť), medzi tým, ako sa musia chovať v podobných anime ženy a ako sa musia chovať muži. S Kyoutarom mám menší problém v tom, že sme veľmi minimálne zahliadli to akým bol predtým, áno dostali sme nejaké pohľady do minulosti, ale mňa osobne to zaujíma ešte viac. Druhá séria je rozhodne na vrchole romantických anime, to ako si dvaja hrdinovia medzi sebou vymieňali pohľady, rôzne poznámky, ktorými sa "oťukávali" to je proste vynikajúce a hlavne som mal pocit, že nikdy nestagnujeme, že ich láska je stále väčšia a spolu stavajú dom, tak ako sa má od základov (imaginárny dom ich lásky stavaný tehličku po tehličke). Zaujímavá a veľmi v kontraste dnešnej doby, je aj rozdielnosť výšky hlavných hrdinov, lebo Anna má o 14 cm viac, ale zas nie som si istý či po celú dobu, lebo Kyoutarou trocha podrástol. Vlastne to nie je jediný rozdiel, ktorý pripravuje tú skúšku toho, či sa podarí im spolu si niečo začať, Anna Yamada je totiž modelka, ale našťastie "modelkovské maniere" teda moc nemá. V reálnom svete je teda malá šanca, že by takýto pár vôbec vznikol, preto je to teda zaujímavá "mužská Popoluška" a mňa mrzí, že sa potom nepracovalo ešte viac s tým, ako hlavný hrdina bojoval sám so sebou, vo svojej hlave, že nie je pre Annu dosť dobrý, ale nevadí to nie je nejaký veľký problém pre mňa to brať ako to bolo. Tretia séria podľa mňa keby má byť nemá byť o čom, jedine ak by sa pridali značné problémy, Kyoutarou by bol ešte viac "nadržaný" ako bol v druhej sérii, alebo by hlavných hrdinov niečo rozdelilo. Čo sa týka romantického žánru, bez toho, aby sme brali do úvahy, že toto je aj komédia (smiať sa budete, ale nie chytať za "brucho") tak táto druhá séria (len druhá) je v podstate vrcholom vo svojej konkurencii, aj animačne, hudobne by som nepovedal, lebo sú romantické anime, kde si hudbu zapamätáte, alebo budete aj vyhľadávať, ale zas tu hudba vynikajúco dokresľovala atmosféru.

Sasaki to Pii-chan je kombináciou rôznych už videných anime, alebo dokonca rôznych žánrov. Ono by to vôbec nevadilo, ak by toto dielo bolo vo všetkom aspoň lepšie ako priemerné, ale nedeje sa to. Tak teda dostaneme niečo, kde máme vlastne dva svety a do žánru isekai to patrí zvláštne, hlavne z dôvodu, že hlavný hrdina môže cestovať medzi dvoma svetmi hore dole. Musím povedať, že do žánru komédia to patrí len a len preto, lebo to kombinuje absurdnosti rôznych žánrov, inak sa skoro vôbec smiať nebudete. Zaujímavé je to ako často sa striedalo u mňa, že ktorý svet ma bavil viac, čo je horšie niekedy som chcel, aby proste hlavný hrdina už, v tom jednom zostal. Pre dobrodružné anime si môžete pozrieť čokoľvek, čo sa týka maho shoujo si môžete pozrieť Madoku, ak chcete obchodovanie tak Spice And Wolf a takto by som mohol pokračovať ďalej, ale samozrejme toto nie je najhorší počin na svete, ale rýchlo zabudnete, že ste to vôbec pozerali. Chcem pripomenúť, že hlavný hrdina má 39, ale správa sa na 60 a vyzerá na skoro 50. Sasaki je veľmi dospelý a má vynikajúce chovanie a ku každému je férový. Dá sa povedať, že Sasaki proste toto všetko robí, z dôvodu ako Denji v Chainsaw Man, teda on sa chce len baviť a užívať si život, problémom je, že Sasaki je skôr premýšľavý charakter a preto sa mu nehodí robiť niečo len pre to, aby si viac život užíval a interakcie medzi všetkými zvláda len diplomaticky, bez akéhokoľvek zanietenia. Všetky vedľajšie charaktery nemajú žiadnu hĺbku, občas to vyzerá, že je zaujímavá Hoshizaki, ale vlastne Pii-chan je lepší ako všetci ľudia, tak je náročné si niekoho obľúbiť, ale čo aspoň to nie je isekai s OP hlavným charakterom, teda ehm ak nepočítame vtáčika, ten je teda riadne OP (takže je to zas isekai s OP charakterom či nie? :D). V riadnej porcii dielov anime som mal pocit, že tomu chýba proste nejaká ucelenosť, smer a niekedy som pociťoval, že je tu príliš veľký chaos a tak som dokonca prekvapený, že bude druhá séria.

S ničím čo v tomto anime je sa poriadne nepracuje a preto síce najprv nadchne, ale rýchlo omrzí. Keby ste chceli niečo o triedu lepšie, tak tu mám jeden návrh Kanojo ga Koushaku-tei ni Itta Riyuu. Ale späť k tomuto dielu, ide síce o to, že hlavná hrdinka prežíva nejaký ten život znova a znova, pracuje sa s tým minimálne, skôr k začiatku tohto diela, neskôr je to absolútne zbytočný prvok a funguje len na to, aby poznala osoby, s ktorými sa potom neskôr baví a vedela s nimi interagovať. Neskôr dokonca svojim chovaním ani nešokuje, aj keď všetko vie a všetkému sa rozumie a to je vlastne ešte ako tak prijateľné, lebo, veď to je "time travel". Takže nakoniec je to všetko o nej, že ako sa zobudí a tam sa bude venovať tomuto a potom skúsi zas niečo iné a baví sa s ľuďmi z minulého života. Síce na pozadí funguje istá premisa prevýchovy Arnolda. ale ona ho nijak neprevychováva, ona ho sa snaží okúzliť svojim umom a niekedy jemne prekabátiť. Čo sa týka romantiky, tak je medzi hlavnými hrdinami absolútne priemerná a dôvodov je nespočetne veľa. Najzakladanejší dôvod je, že my vlastne nie len, že skoro vôbec nič nevieme, čo sa dialo s Arnoldom v minulom živote a prečo sa zachoval ako sa zachoval, ale vlastne pôsobí hlavný mužský hrdina ako prázdna schránka. Áno má mužský hrdina Arnold určite dozaista svoj šarm, ale chová sa nepredvídateľne a stále inak, každý diel absolútne inak a to preto, lebo sme nenazreli do jeho hlavy a to aj preto, lebo jediné čo ho charakterizuje je krvilačnosť a že má slabosť pre Rishe, ale pre ňu má slabosť, len preto, lebo vypadla z okna to je všetko. S dobrými charaktermi sa tu nepracuje, s dobrými charaktermi sa tu urobí to čo s Theodorom, proste sa s nimi pohrá ako s túlavou mačkou a o pár dielov je to mačka domáca. Postavy sú naozaj pekne graficky znázornené a aj prostredie, bohužiaľ máme tu veľa zbytočných statických záberov, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Možno by ma nejaká druhá séria, kde by sa lepšie pracovalo s xyz vecami presvedčila viac.

Solo Leveling je sólo jedného charakteru Jin-Wooa, ostatní sú len do počtu, aby proste bolo krovie pre nášho hlavného hrdinu. Iné postavy, ich motívy, ich osobnosti, sa budujú minimálne, alebo vôbec, ešte občas som zachytil nejaký zámer s Joo-Hee, ale potom sa stalo niečo, že vlastne načo sa s ňou príbeh zaoberal. Či to je dobré, alebo zlé, že príbeh je zameraný na jednu osobu to neviem. Zároveň potom dostávame absolútne zbytočné zábery z toho čo sa deje vo svete, ktorým som nie všetkým rozumel, prichádzali len ako ozvláštnenie zaujímavého príbehu hlavného hrdinu. Áno je dobré, že máme nejaký obraz o tom čo sa deje, aj mimo záberu hlavného hrdinu, lebo zrejme sa do toho všetkého nejak zapojí v druhej sérii, ale tu to občas nudilo a boli to proste, len zábery na veci čo sa diali bez nejakého dôležitého vyústenia. Jin-Woo je dobrý hlavný hrdina, tá jeho zmena je uveriteľná, len a len z dôvodu, že aj predtým nebol nejaký zbabelec a keď sa jeho sila zvyšuje, zvyšuje sa aj jeho sebavedomie a zároveň sú badateľné, aj výčitky toho akou cestou sa dal a to hlavne v posledných epizódach anime. Áno výčitky toho, že sa dal cestou, kde už nemá návratu sú trocha skryté, nie sú povedané na priamo, ale sú tam zábery, kde to vyzerá, že hovorí jeho vnútro a samozrejme, aj preto tam bola umne pridaná postava Kang Taeshika. Smrť postáv je absolútne bežná vec v Solo Leveling a na žiadnej z postáv mi v podstate nezáležalo, príbeh je stavaný tak, že Vám záleží len na hlavnom hrdinovi, ešte možno tak na jeho sestre a matke. Herné "veci", obrazovky, questy, inventár, vyskakujúce obrazovky sú naozaj zábavné, aj keď nevieme prečo sa to deje a hlavne niekedy nevieme ani ako na tom hlavný hrdina je, aj keď mu naskáče päťdesiat levelov, netušíme kam sa vlastne posunul, lebo občas sú čísla a štatistiky, ktoré má klamlivé, hlavne z dôvodu, že my vôbec netušíme aké sú štatistiky iných postáv v anime a to sa možno nikdy nedozvieme. Ja tu samozrejme nachádzam len týchto zopár neduhov a znie to ako keby ma anime nebavilo, opak je pravdou a moje hodnotenie tomu zodpovedá. Animačne to na vrchole v konkurencii nie je a hudobne tiež nie, ale je to v konkurencii podobných bojových anime by som povedal dobrý nadpriemer. Koniec sa mi dosť nepáčil, ale keď to bolo úplne na konci a nevyhovovalo mi to, neviem ako sa s tým bude pracovať v druhej sérii rozhodol som sa nemeniť hodnotenie, len na základe toho, že anime vo mne zanechalo pachuť tým koncom.

Musím povedať, že Mato Seihei no Slave ma jemne bavilo, ale absolútne niekde inde, ako by malo a ako bol plán, lebo tu bol plán na nejakú ľahkú erotiku a tá bola slabá a potom plán bdsm a to bolo ešte slabšie, lebo v tomto nebolo nič, absolútne nič čo by stálo za spomenutie, len to, že akože pobozkal ruku slečne a boli reťaze, to je všetko. Teda bol taký plán vôbec?  Ja musím povedať, že toto anime je rozhodne vo všetkom ostatnom oveľa, oveľa lepšie a tieto veci si teda mohlo odpustiť a skúsiť na to ísť inak. Svet je vybudovaný dobre (LORE), postavy sú kvalitné, súboje sú zábavné, interakcie medzi postavami sú dosť dobré. Áno animačne to nezvláda konkurovať terajšej tvorbe, ale od tohto by som to ani moc nečakal. Hlavný hrdina Yuuki nie je vôbec nejaký blbec a niektoré charaktery umne konkurujú Kyouke, napríklad taká Shushu. Trocha bezduchá sa mi zdala Himari, ale zas vynahrádzalo sa to pomocou Tenky. Hárem anime to zrejme bude, ale je tam veľa diskutabilných vecí, lebo Yuuki vlastne ten čo sa stará o ich "internát" či ubytovňu a ani neviem či Yuuki bol hanblivý, alebo nebol, on bol tak v strede všetkého a okolo neho sa všetko proste dialo, ako keby nemal často svoj názor. Páčilo sa mi to, že na konci dokázali vybudovať zápletku tak, že existuje viac strán, ktoré môžu mať svoje vlastné záujmy a bojovať proti sebe, to sa dá dobre využiť v prípadnej ďalšej sérii.

Anime s hernou tematikou je naozaj veľa a niekedy dokonca beží viac súbežne, príkladom je Ore dake Level Up na Ken. Shangri-La Frontier ma bavilo, ale nedokázalo sa to odlíšiť od veľkého množstva rovnakých počinov, aj keď možno sa snažilo najviac priblíž hráčom hier a vlastne toto anime to aj dokázalo. Lenže priblížiť neznamená, že to je to najlepšie pre bežného diváka. Áno tá herná atmosféra bola výborne vystihnutá, postupne sme si prechádzali rôzne herné mechaniky, vyrábali sme zbrane, PVE, PVP súboje boli na dennom poriadku, boli tu rôzny spojenci atď. Len tomu chýba napätie a strach, veľa nasledovníkov SAO prenieslo dobrodruhov do nového sveta a v ňom mohli zomrieť. Tu napätie a strach z toho, že by sa niečo stalo hrdinom tohto počinu neexistuje. Možno mohli skúsiť spraviť nejaký hybrid, že napríklad, by sa im automaticky vymazala postava, keď by umreli, to by sa mi páčilo, lebo strata postavy, je reálne bolestivá napríklad v Path of Exile v hardcore lige. Tak keď som sa o postavy vôbec nebál, zároveň som ani nevidel cieľ nášho hlavného hrdinu menom Sunraku, cieľ proste bol, len si zahrať nejakú inú ako trash hru a to bolo wau, že sa vlastne on hrá niečo iné, ale bohužiaľ mne to pripadalo absolútne normálne. Uvítal by som viac priestoru pre Rei Saiga, ona vlastne bola len taká fanúšička toho hlavného hrdinu a nič iné. Čo ma potešilo Sunraku, je doslova lepší bežný hráč, nie nejaký super OP (veľmi silný) hráč, alebo sa nezdalo ani to, že by jeho postava v hre bola nejaká super silná a všetko si musel krvopotne vybojovať. Profilovanie jeho spojencov bolo tiež dosť zaujímavé, mal spojencov čo mali každý svoj úplne iný cieľ a to si cením, že to takto bolo vymyslené a vyobrazené. Animačne tomu nie je čo vytknúť a tiež súbojovo, tie súboje sú presne také ako by som si predstavoval v podstate, v niečom čo si berie hlavný zdroj herný svet možno nejaké MMORPG hry a podobne. A ešte spomeniem, že tie iné hry kam chodil hlavný hrdina a dokonca tam robil veci, ktoré boli pre príbeh absolútne zbytočné ma nezaujímali a naopak táto hra, v ktorej bol bola zaujímavá, ALE niektoré veci mi nedávali zmysel, lebo neboli absolútne vysvetlené, proste sa niečo dialo a vo väčšine prípadov sa to hlavnému hrdinovi dialo úplne inak, ako bolo predpokladané, ale nepovedalo sa prečo, ale nad týmto nelámem palicu, ja dúfam, že to nejak vysvetlia, prečo práve on zažil tie špeciálne veci inak ako väčšina hráčov tej hry.

Ragna Crimson je skoro všetkými aspektami ako anime z roku 1995, áno kvalita animácie je určite lepšia a aj Ragna Crimson je rozhodne "pohyblivejšie", teda nie je to také statické ako staršie anime, ale inak som mal fakt pocit ako keby pozerám niečo veľmi staré. Je to naozaj ako trocha lepší Helck, lebo aj tam som mal pocit, že už už ma to poteší a naozaj ma to bavilo a nakoniec to neprekročilo svoj vlastný tieň. Tak isto ako Helck má výborné postavy, tak isto aj Ragna Crimson má naozaj neskutočne dobré postavy, s vynikajúcim "pozadím", teda ehm ja fakt teraz myslím, že sú tam vynikajúce charaktery a majú zaujímavú minulosť. Vynikajúce postavy nie vždy stačia na chaotické anime, kde zámery postáv sú prvoplánové a často sú tu, aj taktické chyby jednej či druhej strany, kde chvíľku hovoria jedno a potom robia iné. Paradoxne mi pripadal Ragna ako najmenej rozvitá postava z tých dôležitých postáv, jeho zámery pramenili len z toho čo sa vlastne už stalo a pôsobilo to často nepresvedčivo. U Crimsona neviem ani zhodnotiť o čo mu poriadne ide a prečo, jediné čo viem, že spraví čokoľvek, aby dosiahol svoj cieľ. Bohužiaľ chémia medzi hlavnými postavami Crimsonom a Ragnom vôbec nefungovala, jeden vypočítavec proti jednému čo má prvoplánové zámery, nefungovali spolu tak, ako by som si prial. Najlepšia postava (MVP) rozhodne Starlia, absolútne vtipné zobrazenie toho ako vidí Ragnu. Starlia musím povedať, že potom neskôr už sama ťahala kvalitu hore svojou len obyčajnou prítomnosťou a vynahradila nefungujúcu "chémiu" medzi hlavnými postavami tým, že mala charakterovú hĺbku, aj lepšie interakcie s hlavným hrdinom. Problémom pre mňa boli veľmi zvláštne prechody medzi jednotlivými svetmi, ale dalo sa to zvládnuť. Čo sa týka súbojov je to priemer a dá sa na to pozerať, čo sa týka záporných hrdinov, aj keď ich zámery neboli dostatočne vysvetlené, by som povedal dokonca jemný nadpriemer. Aj keď vlastne povedať, kto je väčší "záporák" medzi Crimsonom a Ultimatiou bolo niekedy naozaj náročné a Voltekamui bol naozaj "cool".

Veľmi sladké vzťahové anime, kde Yuki, ktorá nepočuje a používa posunky prežíva svoju idylku toho, že všetko sa dá bez problémov zvládnuť. Ja som si vždy myslel, že odčítať z pier môže vedieť len ten človek čo predtým niekedy vedel hovoriť, ale zrejme som nemal pravdu? Čo môžete čakať od Yubisaki to Renren? Je to príjemné romantické anime s dvoma postavami, ktoré si prejavujú náklonnosť rôznym spôsobom. Itsuomi je ako keby ten dospelejší z dvojice čo vyzerá ako keby bol veľmi skúsený štyridsať ročný muž, ktorého nič nerozhádže a všetko robí na počkanie s presnosťou na milimeter. Itsuomi nemá problém urobiť čokoľvek. alebo sa opýtať čokoľvek a dobre vychádza s širokou masou ľudí, je to taký muž, ktorého chce mať každý za kamaráta (ale as nie za najlepšieho, lebo by sa venoval príliš veľa ľudom). Yuki je hanblivá devätnásť (19) ročná školáčka, ktorá vidí vo svojom mužovi ideálneho partnera, červená sa od rána do večera, už len pri náznaku interakcie s druhým pohlavím a následne sa zabúda pri červenaní pozerať na tvár partnera tak mu nedokáže odčítavať z pier. Ak by sme sa snažili z rovnice vybrať Yuki a nebrať ju do úvahy, lebo sa správa ako pätnásť ročná, ide naozaj o veľmi dospelé dielo, charaktery tu riešia veci na priamo a to čo v iných dielach, ktoré nie sú tak dospelé sa rieši dvadsať dielov tak tu približne plus mínus dva. Vedľajšie charaktery sú vynikajúce, napríklad chlapec Oushi, ktorý je ultra ochranársky, ale k tomu treba pripočítať ešte aj to, že sa chová často detinsky a nezvláda svoje chovanie. Chovanie mení až následne, keď sa začne niečo diať (nespoilerujem). Shin je asi najlepšia vedľajšia postava a niekedy prekonáva, aj hlavné postavy. Shin totiž prežíva určité problémy a musí sa s nimi v čase vyrovnať, ale nie je to vôbec jednoduché, hlavne ísť vo svojom živote ďalej a napredovať či si niekoho nájsť. Kto má náladu na veľmi dospelé, vzťahové, ľahko stráviteľné, romantické, príjemné, s dobrými hlavnými a vedľajšími charaktermi anime, tak asi bude na správnom mieste, ale nečakajte od toho, že sa tu bude diať niečo zlé, všetko sa tu rieši zotrvačnosťou a nie dramaticky.

Dostali sme v podobe Kusuriya no Hitorigoto vynikajúce anime, ktoré postupne buduje príbeh a postupne prináša viac informácii o postavách, ktoré sa Vám môžu často zdať ako zlé, ale potom časom dostaneme viac a viac vysvetlené príbehy jednotlivých postáv a častokrát zmeníme názor. Treba povedať, že Kusuriya no Hitorigoto v Sousou no Frieren nemá nejakú extra konkurenciu (zamýšľam sa, lebo oboje vyšlo v rovnakú sezónu), lebo toto je úplne iný druh anime, ale samozrejme môže byť v tieni Frieren, čo si teda nemyslím, že je. Kusuriya no Hitorigoto má viac rôznych vrstiev, hlavne sú tu nejaké záhady, ktoré nakoniec tvoria niečo väčšie, potom tu máme príbeh Maomao a nakoniec nejakú tú zaujímavú až zvláštnu romantiku. Maomao je vynikajúca postava, nie je to "popoluška" akú sme dostali v Watashi no Shiawase na Kekkon (tiež výborné tohtoročné anime teda vlastne 2023). Maomao je postava, ktorá sa zaujíma o len o úzky počet vecí a vlastne tým jediným sa dá podplatiť, áno hovorím o liečivých, alebo jedovatých bylinkách (alebo rôznych iných prípravkoch). Hlavná hrdinka je zároveň, aj veľmi inteligentná postava, ktorá vynikajúco odhaduje situácie, informácie a tak isto chce sa držať v úzadí, aby sa jej nič nestalo a to je tiež spojené s jej pôvodom a že proste nechce vyčnievať z davu. Čo sa týka vtipných situácii je ich málo, ale sú výborné, lebo sú zabezpečené vlastne tým, že hlavná hrdinka si vôbec neuvedomuje svoje správanie a to, že hlavný hrdina Jinshi, bude proste žiarliť. Gaoshun (pobočník Jinshiho) potom vlastne krúti hlavou a Maomao si vôbec neuvedomuje čo sa vlastne deje. Na začiatku to vyzerá, že príbeh bude vsádzať na nejaké epizódy a tie bude hlavná hrdinka riešiť ala Sherlock Holmes, aj napriek tomu, že ona vždy vyzradí všetkým len toľko koľko je treba, aby jej dali pokoj, alebo aby jej dali odmenu v podobe nejakých byliniek v čom má do istej miery obsesiu, lebo sa jej páčia najmä jedy a to ako na nich myslí je vskutku nevídané v anime (v anime, ktoré sa berú vážne). Nakoniec zisťujeme, že príbeh je tak ucelený ako len môže byť a že sme dostali komplexný viac vrstevný príbeh, ktorý sa postupne budoval a dostaneme aj veľkú porciu informácii z minulosti hrdinov, aj keď nie všetkých a pre to asi bola ohlásená druhá séria. Lakan je vynikajúca vedľajšia postava, ktorá nám vlastne ukazuje, že existujú ľudia čo majú zaujímavé zmýšľanie, ale za svoj nedostatok empatie až tak nemôžu a u Lakana je toto komplexný problém, ktorý by som musel rozoberať naozaj podrobne, lebo zdá sa, že venuje dosť pozornosti len úzkemu počtu ľudí a ostatní sú pre neho obyčajné figúrky. Čo sa týka kvality hudby a animácie anime je vzhľadom na svoj žáner na maximálnej úrovni, aj keď samozrejme nečakajte nejak veľa akcie, toto je dielo čo si buduje príbeh, svet, postavy v komornom štýle. Čo treba zvýrazniť je to, že treba pozorne pozerať, lebo zdanlivo zbytočné postavy, alebo zdanlivo nedôležité udalosti, sú nakoniec všetky veľmi podstatné pre príbeh a všetko do seba postupne zapadá a skladá sa nám nádherný puzzle jednotlivých udalostí.