diodoros

diodoros

Pavol G.

okres Ilava

5 bodů

Moje komentáře

<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
    • 18.10.2014  00:22

    Jednoduchý český romantický remake talianskeho filmu (ktorý som nevidel) tentoraz o jednom českom lúzerovi, čo sa snaží s pomocou svojich kamarátov a otca a 10 jeho desiatich pravidiel očariť jednu Slovenku, pričom sa mu do cesty behom pár dní postaví taká prehnaná hromada prekážok, že to už v takom rýchlom časovom slede ani nie je vtipné... Samozrejme, že tu ani kúsok reálnosti hľadať nemôžeme a nemá význam ju komentovať, ale hlavná humoristická vložka tiež nefunguje až tak, ako by sa na komédiu patrilo - pár vtipných scén tu pochopiteľne je (táborák, Sandokan...), ale ako celok to príliš z priemeru nevyčnieva a nezachraňujú to ani celkom príjemní herci, ani prostá kamera a už vôbec nie réžia a otravná dookola hrajúca patetická hudba.

    • 30.4.2014  15:24

    Slobodný muž je oklamaný, unesený a predaný do otroctva zo Severu na Juh bez toho, aby o tom niečo vedela jeho rodina... Toto spracovanie skutočného príbehu je veľmi realistické, kruté a presné zobrazenie otrokárstva v Amerike - od ponižovania, úchylného zneužívania, brutálnych trestov až po úmornú prácu. Herci sú výborní, kamera a výprava spolu s kostýmami dobové a atmosférické. Hudba je dobrá, ale je to iba recyklácia starších Zimmerovych skladieb (napr. Počiatok) a tým pádom stráca na originalite. Príbeh je natočený ako kronika otrokárstva - brutálne, surovo a chladne, emócie prídu prakticky až v závere, postavy sa tu dovtedy striedajú často bez hlbších vzťahov - ale to je realita, žiadne hollywoodske kecy o významných ľudoch, ktorí ovplyvnili celý náš život, ale obyčajný nezmyselný život otroka bez cieľa a budúcnosti - aj keď predsa len pár pekných (zamyslenie nad "právom" zaobchádzať s ľudskou bytosťou ako s vlastným majetkom) ale aj patetických myšlienok tu je (predpoveď zúčtovania a príchodu spravodlivosti). Na celkovej sile príbehu a hrôzach z rúk "civilizovaných" belochov, ktorými títo ľudia prešli ale niaky ten pátos alebo prebratá hudba nič neuberá.

    • 26.10.2013  23:34

    Jeden z "historických" filmov Ridleyho Scotta, tentoraz o Krištofovi Kolumbovi. Exteriéry sú vybrané vhodne, kamera a technické spracovanie sú na vysokej úrovni, Vangelisova hudba je výborná, herecké výkony ujdú - najväčšie miesto tu má Depardieu, ostatní herci sú skôr na pozadí. Film zobrazuje Kolumbove presviedčanie iba v skratke na začiatku, ide v ňom hlavne (ako vypovedá názov) o skolonizovanie a "scivilizovanie" nového kontinentu so všetkým, čo s tým súviselo - narušenie zabehnutého života a princípov domorodcov, choroby, útlak, chamtivosť, otroctvo, vyvražďovanie, domáce intrigy prenesené až za oceán... Hlavnou myšlienkou filmu je teda vypovedanie tohto posolstva, čo môže niekomu prísť ako zbytočne poučné a nudné a navyše to vyžaduje určité poznanie dobových pomerov - keď však divák o tomto období niečo vie, pozná Scottov štýl a je dostatočne trpezlivý, bude s filmom spokojný. Film Kolumba viac-menej idealizuje a zobrazuje ho ako typického neurodzeného nepochopeného génia, ktorému nejde o majetok, ale o objavovanie a súlad s domorodými kmeňmi a ktorý musí zápasiť s chamtivými šľachticmi doma aj v Novom Svete. Najväčším plusom je teda vizuál spojený s Vangelisovou hudbou, ktorý je skutočne dychberúci a film robí napohľad nádherným. Dej je oproti nemu iba jednoduchý a nevýrazný.

    • 19.8.2014  13:20

    SPOILERY: Zvláštny historicko-fantasy film o období veľkých zmätkov v Rusku na prelome 16. a 17. storočia, ktorý je sám tak trochu zmätok - nielen čo sa týka strihu a kamery plného flashbackov a všelijakých odbočiek, ale hlavne deja, ktorý sa síce tvári ako "kronika veľkej smuty", ale pritom tam po lesoch behá jednorožec a hlavný hrdina - nevoľník, ktorý od chvíle, keď ako malý chlapec videl kúpať sa s celou partiou nahotiniek samotnú ruskú cárovnú sa do nej nešťastne zamiloval a ktorému rodinu počas palácového prevratu zabili zlí katolícki Poliaci sa po smrti svojho pána - španielskeho žoldniera vydá zachrániť svoju vyvolenú (?) a celú Rus, pričom mu pomáha jeho verný tatársky priateľ a samotný žoldnier, ktorý sa v podobe ducha (ako v Hviezdnych vojnách) vracia a učí ho vo sne šermovať a v realite mu dáva nápady v boji proti Poliakom... keď do toho prirátame, že sa na konci skoro stal cárom, tak je celý dej na pousmiatie. Pochvalu si zaslúžia výborné kostýmy a rekvizity, dobová atmosféra v nefantazijných scénach, zaujímavý historický úvod, záverečné obliehanie a neskrývaná brutalita plná (polo)uťatých končatín a hláv, ktorá sa nebojí ukázať ako vtedy boj asi mohol vyzerať. Dĺžka je ale prehnaná, herecké výkony tak akurát, dej nevyvážený a chaotický, chvíľu realistický, chvíľu fantazijný a celkovo príliš neuveriteľný až nudný. Filmová symbolika mi väčšinou nevadí, ale opakovaných návratov toho jednorožca tu bolo až príliš a - spolu so scénami s duchom - veľmi podrývajú až zosmiešňujú tón filmu.

    • 18.5.2013  10:50

    Jeden z najvizuálnejších filmov, aké som kedy videl. Je to síce veľmi dlhé a miestami úspavné, ale stále zaujímavé a plné množstva filozofických myšlienok (z veľkej časti ovplyvnených Nietzschem, nedovolím si ale tvrdiť, že chápem, čo chcel Kubrick mnohými symbolmi a scénami povedať), hier s kamerou a perfektnej réžie, pričom po vzhliadnutí som zostal sedieť ako obarený. Efekty a masky sú (obzvlášť na rok vzniku) perfektné, nápad použiť klasickú hudbu na podfarbenie scén vo vesmíre je dnes už ikonický, no a samozrejme HAL 9000 a jeho hlas je dnes takisto nielen popkultúrnou ikonou ale tiež desivým varovaním. Film nechce diváka uchlácholiť a vyžaduje jeho zapojenie a premýšľanie nad tým, čo sa deje, čím samozrejme vzniká priestor na viacero rozborov. Hoci Kubrickov vlastný výklad filmu je až detinsky jednoduchý, čo však nepochybne a oprávnene (vzhľadom na osobnosť samotného Kubricka) vyvoláva podozrenie. Najlepšie je teda pokúsiť sa o vlastný náhľad. Pre fanúšikov sci-fi (a nielen ich) povinnosť.

    • 30.7.2008  14:53

    Moje hodnotenie je priamoúmerné historickej, realistickej, scenáristickej a myšlienkovej hodnote filmu. Ten je síce veľmi zábavný a obsahuje veľké množstvo mužných hlášiek, efektných spomaľovačiek a hromadu zapamätateľných scén, nič to však nemení na jeho prázdnosti. Pár hlášiek (ktoré scenáristi iba prebrali z komiksu a ten priamo z histórie...) sú možno epické, drsné a mačistické, ale nerobia film prelomovým. Samotné spracovanie filmu je zas až neznesiteľne zidealizované, postavy sú rozdelené na dobré a zlé, krásne a obludné, úplatné a verné (atď...), o historickej stránke tiež nemožno moc hovoriť - zostalo tu len pár mien a veľmi hrubý náčrt udalostí, pričom po realistickej stránke je film v mínusových číslach (nosorožec? slony? obludy? žiadna zbroj? stratégia?...). Niekto môže namietať, že film je surrealistická až artová výpoveď z pohľadu nespoľahlivého rozprávača o boji dobra so zlom, spravodlivosti proti barbarstvu a podobne, na celkovej prílišnej naivite príbehu to však nič nemení. 300 teda zostáva naivným, pseudohistorickým, akčným výplachom, pri ktorom sa môže človek síce dobre zabaviť a precítiť efektný emocionálny zážitok vyplývajúci z detinsky prostučkého vyobrazenia udalostí, o nejakom skutočnom, odvážnom, historickom - alebo nebodaj edukačnom - posolstve však nemožno hovoriť. Po prečítaní komiksu zostáva hodnotenie rovnaké. Hoci je film komiksovka a niektoré umelecké rozhodnutia, prvky a slabiny sú prebraté z neho, niektoré si filmári vymysleli sami - nosorožec, mutanti (satyr v Xerxovom háreme???), slabý príbeh odohrávajúci sa v rovnakom čase v Sparte atď... Fašistické podtóny (aj keď tu skôr "nadtóny"...) filmu (ochrana tradičných hodnôt malou skupinou kultúrne uvedomelých, statočných, fyzicky vypracovaných a 100%-ne heterosexuálnych borcov proti inváziám hôrd podradných tmavých sexuálnych degenerátov z Východu, ktorých do krajiny vpustili prehnité, zvrhlé, slabošské a skorumpované "liberálne" elity) sú tiež kapitola sama o sebe... (UPDATE 2020).

    • 10.9.2014  23:19

    Francúzsky experimentálny film o jednom humanistickom neandertálcovi, ktorému zlí Homo sapiens sapiens vyvraždia rodinu a tak sa vydá zo Sibíri až niekam na Balkán, kde by mali prežívať jeho poslední príbuzní. Cestu mu znepríjemňujú jednak ďalší zlí Homo sapiens sapiens a jednak záhadná choroba, ktorá (ako sa dozvedáme z jeho voice-overu) už skolila väčšinu jeho druhu, zároveň mu je ale spríjemňuje jedna dobrá Homo sapiens sapiens so svojou malou dcérou... Herci iba hrajú a tvária sa, na dialógy nedôjde (iba na vnútorné voice-overy hlavnej dvojice), masky a kostýmy ujdú (aj keď výzor hlavnej ženskej hrdinky príliš praveky nepôsobí), o realistickosti filmu možno diskutovať (súboj s ľadovým medveďom?, niekoľkotisíckilometrová cesta? navigácia skrze 20 rokov staré vzpomienky?) ako aj o jeho príbehu samotnom a celkovom spracovaní, ale treba uznať, že je to celkom zaujímavý počin/pokus o praveký príbeh s nejakým zamyslením do súčasnosti.

    • 21.5.2013  21:20

    "Keď ja, Aguirre, budem chcieť, aby vtáci padali mŕtvi zo stromov tak budú vtáci padať mŕtvi zo stromov. Som hnev Boží. Zem, po ktorej kráčam ma vidí a trasie sa." Perfektné vyjadrenie skutočného šialenstva. Tento film je druhý film Wernera Herzoga, ktorý som videl a nesie Herzogove charakteristické prvky - surrealistická atmosféra podtrhnutá magickou hypnotickou hudbou, veľké exteriéry a surovosť až naturalizmus. Dosť krutý film o dobýjaní Ameriky, hľadaní Eldorada a honbe za bohatstvom a mocou, ktorý už svojou témou naznačuje myšlienku filmu - nekonečnú chamtivosť vedúcu až k sebazničeniu. Klaus Kinski exceluje a dáva postave conquistadora Dona Lopeho de Aguirre vedúceho svoju výpravu až do cieľa všetkých chamtivcov skutočnú vierohodnosť.

    • 19.11.2008  18:08

    Samozrejme natočiť film o živote Alexandra Macedónskeho je trúfalé pre množstvo udalostí v jeho živote a pôsobení, veľkosť jeho bitiek a akcií a najmä pre kontroverznosť jeho postavy a doby, v ktorej žil. Oliver Stone, ktorý sa kontroverzným témam ale rozhodne nevyhýba sa toho zhostil a to vo veľkom - kostýmy, zbrane a kulisy sú výborné a monumentálne, boje sú chaotické, extrémne krvavé a scenár s príbehom sú rovnako kontroverzné ako Alexandrov život. Z hľadiska histórie ide o jeden z najpresnejších filmov vôbec, dej je vykladaný takmer dokumentaristicky (čo je v niektorých momentoch aj malá nevýhoda) a nebojí sa chúlostivých tém (bisexualita, alkoholizmus, megalománia) - problémom ale je, že dej aj celková myšlienka príbehu sú nevyvážené - na jednej strane ide o realistický a demýtizujúci pohľad na Alexandrov život, v ďalšom momente nastupuje veľká hudba podfarbujúca veľkolepý pátos a idealistické predstavy oslavujúce jeho konanie. Slabinou filmu je aj jeho veľká dĺžka, naťahovanosť a nie-nevyhnutný strih, kde dej po emočnej aj celkovej stránke zaujme až v druhej polovici (počnúc flashbackom po vražde Kleita) a po scéne výbornej spracovanej bitky v Indii, ktorá je vrcholnou scénou filmu. Záver už sa nesie sčasti historicky presne, ale zároveň aj s pár scenáristickými vyfabulovanými nápadmi a v konečnej pocte a mýtizácii Alexandra. Záverečný zostrih Olivera Stonea je rozšírením filmu o nové scény s tým, že niektoré scénky z pôvodného kinozostrihu sú naopak vyradené a čo je na ňom najviditeľnejšie je už úplne šialený strih, kde je dej kompletne rozkúskovaný a striedajú sa dejové línie zo "súčasnosti" a "minulosti" - zvyknúť sa na to dá, je to síce netradičné, ale nevyhnutné? Čo sa týka nových scén, tak tie sú celkom zaujímavé, niektoré sú bojové, niektoré homosexuálne, niektoré bližšie rozoberajú vzťahy a konanie postáv (tie sú samozrejme najzaujímavejšie). Oboje verzie sú na jednej strane kontroverzným spracovaním života veľmi kontroverzného človeka a na druhej strane poctou Alexandrovi Veľkom, ktoré stoja na strihu, ktorý si schválne najlepšie najemocionálnejšie časti filmu šetrí až do druhej polovice, ale napriek neduhom ide určite stále o kvalitný historický film - oboje verzie si zaslúžia silné 4*.

    • 13.8.2014  08:33

    Neskrývaná propaganda o udatnom mladom a spravodlivom ochrancovi ruskej zeme, ktorý sa nebál odmietnuť pripojenie k Zlatej horde a zároveň bojovať proti zlým nemeckým rytierom hádžucim deti v Pskove do ohňa ani ich zlému vodcovi - katolíckemu biskupovi so zakamuflovanou svastikou na čapici a všetkým zradcom Rusi, ktorí sa k nemu pripojili a ešte na záver požehnať mladej kňažnej pri výbere najudatnejšieho z jeho bojovníkov za muža... Dej jednoduchý priamočiary (boj proti Nemcom) s jednou vedľajšou líniou (dvaja bojovníci sa usilujú o tú istú dievčinu...), dobová atmosféra ujde, kostýmy sú zaujímavé (človek vidí, kde sa inšpirovali tvorcovia Barbara Conana), kulisy dostačujúce, hudba celkom dobrá (v teutonských scénach ale pôsobivá), davové scény na tú dobu obrovské a bitka na Čudskom jazere výborná. Síce natočená bez kvapky krvi a všetci komparzisti sa iba šľahajú papundeklovými zbraňami, ale aj tak je perfektne ozvučená a rovnako ako celý film aj majstrovsky natočená. Je to síce strašná propaganda (Čerkasov v hlavnej úlohe sa celý film tvári akoby zo sovietskeho plagátu vypadol) a skutočné historické udalosti tu boli výrazne upravené v prospech Rusov, ale aj tak je to výborne zrežírované a má to nezanedbateľnú umeleckú hodnotu (a človek aspoň vidí, koľko iných filmov sa týmto dielom inšpirovalo).

    • 13.8.2014  21:46

    Malý nízkorozpočtový filmík o filantropickom a humanistickom kniežati Alexandrovi brániacom ruskú zem a pravoslávnu vieru pred pohanskými Tatármi, zapredanými bojarmi a zlými katolíckymi papežencami na čele so Švédmi, proti ktorým vybojuje bitku, ktorá mu dá jeho slávny prídomok. Kým k nej ale dôjde tak treba 1,5 hodiny počkať, kým nevedomky zachráni veľmajstra Teutonov, ožení sa, snaží sa uniknúť otrave, rokuje s Mongolmi a rieši zradu vo vlastných(?) radách. Záverečná bitka pri Neve tvorí úplný záver, potom príde sek, krátky text oznamujúci o bitke na Čudskom jazere a koniec. Herecké výkony dostačujúce, hudba ujde, kulís je tu iba pár (na Novgorod je tu iba jeden počítačový záber, inak akoby sa všetko odohrávalo na pár chatách v lese a jednom "švédskom" hrade...), pochváliť ale treba výborné kostýmy, zbrane a dobovú atmosféru. Bitky (jedna potýčka na začiatku a záverečná pri Neve) sú viac-menej realistické, krvi sa filmári nebáli a hoci sa ich zúčastní dokopy asi 60 komparzistov sa na ne dá pozerať. Bolo to síce nízkorozpočtové, ale vidno, že filmári využili každý peniaz, čo mohli a to si zaslúži pochvalu.

    • 13.1.2012  20:54
    Apokalypsa (1979)
    *****

    Veľmi silný, depresívny, ťažký, temný, protivojnový, surový a filozofický film o najväčšom ľudskom šialenstve. Perfektná hudba Carmina Coppolu (ako aj ostatné cudzie skladby - skladba The End od The Doors sa sem dokonale hodí) iba zvýrazňuje surrealistickú atmosféru filmu a má obrovský vplyv na konečnom výsledku. Film, ktorý sa nebojí zobrazovať hrôzy a šialenstvá vojny a človeka samotného, ale naopak, berie to ako svoj hlavný cieľ. Veľmi významný film, ktorý vás nenechá len tak sedieť a nepremýšľať. Neviem čo k tomu ešte dodať. The horror... the horror... (Videná Redux verzia)

    • 7.1.2014  21:21

    Film, ktorý to celé "rozpohyboval". Prvý diel animovaného filmového Asterixa, ktorý oboznámil filmové plátno s dedinou odbojných Galov, ktorá sa odmieta poddať rímskej moci... a zvyšok poznáme. Možno to ešte animáciou a kvalitou nedosiahne na svojich nasledovníkov, ale svojim prepracovaným scenárom, hláškami a najmä scénkami (hlavne vražednou scénou s jahodami), ktoré sa nehrajú na žiadne vyššie posolstvo, ale jednoducho zabávajú, to stále prekonáva niektoré animované detinské komédie vznikajúce dodnes, takže svojich 5* si zaslúži.

    • 7.1.2014  21:14

    Animovaná klasika, ktorá pobaví aj po rokoch. Natočené podľa slávneho a vtipného komiksu síce s trochu rozšíreným a upraveným dejom, ale s typickou atmosférou, animáciou a samozrejme nezabudnuteľnými scénkami a hláškami, na ktorých stojí celý komiks aj filmová séria. Muzikálové party možno odpustiť, zábava ich vynahrádza dosť.

    • 7.1.2014  21:36

    Animovaný film kombinujúci dej dvoch Asterixovych komiksov - Veštca a Súboja náčelníkov. Časť s veštcom je temne atmosférická a zároveň vtipná (srandičky voči horoskopom a veštbám atď) a hýbe dejom, časť so šialeným druidom (podľa Súboja náčelníkov) je vyslovene komediálna a plná zábavných pokusných scénok, aby sa nakoniec obe časti spojili a dejovo vyústili v akčne-komediálny záver. Animácia je výborná, hudba ujde, ide ale ako vždy o scenár plný hlášok a zapamätateľných scén, ktorých je tu vzhľadom na druidove pokusy a veštcove veštby viac než dosť.

    • 20.9.2014  10:22
    Banderovci (TV film) (2010)
    *****

    Výborný český dokument, ktorý zobrazuje v skratke históriu banderovcov aj samotného Banderu - od medzivojnového obdobia až po roky po 2. sv. vojne a so zameraním na čo najväčší realizmus a neidealizáciu. Je tu veľa rozhovorov jednak s českými historikmi, jednak s preživšími ukrajinskými Čechmi a ďalšími pamätníkmi a jednak so samotnými banderovcami, ktorým sa podarilo utiecť a prežiť. Napriek ťažkej téme sa tvorcom podarilo podať viacstranný pohľad na ukrajinské národné problémy s tým, že necháva divákovi vybrať si vlastný názor a nepodsúva mu iba zjednodušenú a zidealizovanú verziu udalostí.

    • 26.10.2014  12:52

    Juhoslávska klasika podľa srbskej národnej povesti o statočnom bohatierovi zo 14. storočia Strachyňovi Banovičovi, ktorému banda zlých Turkov unesie ženu a on ju ide zachrániť... Rozpočet očividne vysoký nebol, komparz tvorí najviac 30 ľudí, kostýmy ujdú, hudba dobrá, herci sympatickí, násilie na tú dobu celkom odvážne (uťaté hlavy, vypichnuté oči, rozštvrtenie, narazenie na kôl...), bojových scén veľa nie je a sú malé, ale (možno aj vďaka tomu) sú realistické, ako sa len dalo - to platí aj pre celý film. Dej je síce naivný a zromantizovaný, stavia romantický príbeh o láske a odpustení do obdobia krutého stredoveku na Balkáne, ale zároveň je nepriamočiary, prepracovaný a určite zaujme.

    • 20.7.2014  19:50
    Barbar Conan (2011)
    **

    (Film som videl skôr ako originál z roku 1982) Typické príjemné akčné béčko na jedno pozretie so všetkým, čo k tomu patrí - množstvo počítačových efektov, uťatých hláv, hektolitrov krvi, zarastených divochov, mutantov, démonov, prehnaných akčných scén a brutality, veľkých rečí, fantasmagorických kostýmov, zbraní, kulís a rekvizít, slizkých padouchov a ich ešte slizkejších zmutovaných dcér, steroidových svalovcov a obnažených žien, ktoré sa tvári, že má aj nejaký príbeh o pomste a záchrane dobrých mierumilovných ľudí spod tyranie a ktoré neurazí ani nenadchne.

    • 20.7.2014  19:38
    Barbar Conan (1982)
    ****

    Kultový film s výbornou fantasy atmosférou, ošúchanými kostýmami, majstrovskou hudbou, drsnými válečníkmi, neskrývanou brutalitou a striekancami (až výbuchmi) krvi, Schwarzeneggrovým prízvukom (a výrazom), jalovými hereckými výkonmi (aký taký výkon tu podáva možno tak démonický James Earl Jones), zbytočne dlhými a naťahovanými zábermi (režisér chcel dať očividne scénam hĺbku, ktorú zaobstarávala hudba, ale predsa len - John Milius nie je Sergio Leone...), celkovou prehnanou dĺžkou a nekonečným kronikárskym voice-overom. Dej a príbeh dobré, hlavné postavy sympatické, niektoré dialógy zaujímavé, isté vloženie Nietzscheho filozofie zrejmé, bojové scény natočené kvalitne a scéna s hadom výborná. Napriek všetkému ale aj tak najlepšie svoju rolu zvládol Basil Poledouris a jeho hudobný vklad tvorí viac ako iba pozadie deja a bez neho by film prišiel o podstatnú časť svojho kúzla.

    • 5.9.2013  18:59
    Barry Lyndon (1975)
    *****

    Fiktívny príbeh o živote írskeho špekulanta zo schudobnenej rodiny. Mladý Redmond musí ujsť, keď v súboji zabije (?) soka v láske, po ceste ho okradnú a aby sa nejako uživil, musí vstúpiť do armády, čím sa dostane na kontinent a odkiaľ sa tiež snaží ujsť, ale je odhalený... a tak ďalej. Príbeh je skutočne zaujímavý a prepracovaný, plný zvratov, víťazstiev a pádov hlavnej postavy. Herci sú skvelí, kamera je perfektná, použitie pôvodného svetla namiesto umelého osvietenia skvelo podfarbuje atmosféru, hudba dokonale podfarbuje dej, dobové kostýmy, zbrane a make-up sú kvalitné a pomerne presné, povaha hlavného hrdinu je nejednoznačná, nie čiernobiela, jeho myšlienkové pochody navyše objasňuje voice-over, čím je všetko jeho konanie dostatočne vysvetlené. Kubrick natočil výbornú kostýmovú drámu o úspechoch a pádoch (hlavne vlastným pričinením) so zaujímavým dejom, kvalitným technickým spracovaním a zamyslením sa nad márnotratným a zdanlivo bezstarostným životom.

    • 19.12.2013  00:46
    Bathory (2008)
    ****

    Film je natočený typickým Jakubiskovým štýlom - snové, halucinogénne scény, naturalizmus a nahota. Plus k tomu výborná hudba (na naše pomery veľmi dobrá), skvelý vizuál - film hýri farbami a je veľmi kontrastný, hoci kvôli tomu niektoré scény vyzerajú trochu umelo. To sa týka aj kostýmov, ktoré vyzerajú síce umelo, ale na druhej strane sú prepracované detailne. Kamera a exteriéry sú výborné, tých pár bojových scén nebolo zas až tak hrozných - ak tam bolo niečo slabé alebo smiešne, tak tých niekoľko slabých CGI efektov (výstrely z diel, letiace šípy, výbuchy, oheň) a porovnávanie so starými a novými rozprávkami (alebo dokonca Troškom) nie je podľa mňa na mieste, keďže bojov je aj tak málo a dejovo na nich ani veľmi nezáleží (a na druhej strane, Jakubisko ukázal, že nevie točiť bojové scény už v toľko vychvaľovanej Tisícročnej včele). To sa týka technického spracovania. Po dejovej stránke Jakubisko nemal strach (a to najmä v našich končinách, kde sa všetky tie legendy a krvavé kúpele a všetko ostatné všeobecne berie aj prezentuje ako podložený fakt) natočiť film, ktorý Báthoryovú ukazuje z inej stránky a ponúka možnosť, že to celé bola iba politická intriga a manipulácia. Prítomnosť dvoch mníchov jasne kopíruje Meno ruže a je viac-menej nepotrebná, ale nie je ani vyslovene do očí bijúca (aj keď tie ich vynálezy tu nemajú čo robiť). Rozdelenie filmu na tri časti je zbytočné, dej to nijako extra nenapĺňa, ale ani to nie je nejaký škodca, preto to netreba brať veľmi vážne ani tomu prikladať veľkú váhu (ani kritiku). Herecké výkony hlavných predstaviteľov sú výborné, Anna Friel úlohu (cez všetky stavy a životné príhody hlavnej postavy) zvládla perfektne a ako hlavný ťahač filmu funguje výborne. Prítomnosť Caravaggia vo filme ma mierne desila, je tu však iba krátko a nemá ani vyslovene silný dopad na dej a malé režisérove fantazírovanie v tomto smere veľmi neškodí. Ak niekomu vadí hlavne nové vykreslenie Báthoryovej a upravovanie respektíve prekrúcanie histórie, tak si treba uvedomiť, že prakticky všetky dnes kultové "historické", "kostýmové", "bojové" filmy si históriu sami prikrášľujú a z hlavných postáv robia veľkých bojovníkov za vlasť, slobodu a podobne (hoci vieme, že to bolo inak), preto kritizovanie Bathory za to, že nenasleduje vžité legendy a zobrazuje inú možnosť vtedajšieho diania (aj keď nepravdepodobnú) a znovu otvára túto tému aspoň na zamyslenie sa nad rôznymi výkladmi histórie, nie je na mieste. Mne sa páči Jakubiskov štýl, jeho filozofické zamýšľania a úvahy aj jeho svojskosť a nepodriaďovanie sa konvenciám a vôľa ísť vlastnou premýšľavou cestou a po všetkých tých kritikách film dokonca prekonal moje očakávania. Nie je to Jakubiskov najlepší film, ale určite je významný, čo sa týka jeho megaprodukcie (na naše pomery), ako aj zaujímavého spracovania príbehu a emočného obsahu. Film neberiem ako historicky presnú fresku (o živote Báthoryovej sa dá vypovedať veľa protichodných tvrdení a pravdu sa aj zrejme nikdy nedozvieme), ale určite je to na naše pomery kvalitný film s premysleným dejom a jasne určenou myšlienkou o tom, ako ľahko môžu byť dejiny deformované víťazmi. Jakubisko si nato akurát vybral pomerne nešťastný príklad a spôsob výkladu, keď chcel tak strašne natočiť ten svoj vysnívaný "veľkofilm" v západnom štýle (so všetkými jeho neduhmi), ktorým samozrejme Bathory už len pri pohľade na ten smiešny rozpočet (v porovnaní so západnými produkciami) nie je. Každému sa páči niečo iné a Jakubiskov štýl nie je pre všetkých, to je celé.

    • 17.8.2014  12:00

    Napriek všetkej snahe o čo najrealistickejšie spracovanie tu trochu tej komiksovosti zostalo, ale to nevadí, keďže je to všetko vyvážené inteligentným scenárom (so zaujímavými úvahami o zločine a treste, pomste atď), výbornými hereckými výkonmi (väčšinou), skvelou hudbou Zimmera a Howarda, dynamickým strihom a kamerou (aj keď občas možno až príliš rýchlymi), zručne natočenými akčnými scénami a pritom stále priestorom na uvažovanie. Nie je veľa čo vytknúť, výborný úvod do trilógie.

    • 15.6.2013  12:06
    Ben Hur (1959)
    *****

    Film o jednoduchom židovskom šľachticovi Júdovi Ben Hurovi, ktorý sa poháda so svojím starým rímskym priateľom Messalom, ktorý po ňom chcel, aby zaprel svoj národ a pridal sa k okupantom, čím si ho znepriatelí a keď sa počas rímskeho sprievodu cez mesto stane blízko jeho domu nehoda, rímsky prefekt je zranený, Messala prípad ani nevyšetruje, ale pošle Hura na galeje a jeho matku a sestru zavrie do kobky. Po rokoch strávených na galejach sa Júdovi podarí získať slobodu, chce zistiť, čo sa stalo s jeho rodinou a vracia sa do Judey, kde opäť stretáva Messalu... Skutočne veľkolepý film s biblickým námetom (na pozadí hlavného deja sa odohráva príbeh Krista, ktorý do Júdovho života viackrát zasiahne), sympatickým hlavným hrdinom, mnohými veľmi dojemne spracovanými scénami (hlavne stretnutia s Kristom), rozobratou myšlienkou o nevyhnutnosti pomsty a jednou z najveľkolepejších scén (možno najveľkolepejšou scénou) v dejinách - pretekov vozov v hippodróme, ktorá svojím spracovaním a mohutnosťou aj dnes vyráža dych. A keď podotkneme, že bola natočená ešte v roku 1959, tak musíme priznať, že niečo také sa natočí iba raz za 100 rokov, a aj dnes by sa len málokto odvážil natočiť niečo, by sa len priblížilo veľkoleposti tejto scény (a to je v dnešnej ére počítačových efektov, čo povedať).

    • 17.4.2014  23:05

    Film natočený v taliansko-poľskej koprodukcii, s medzinárodným obsadením a v anglickom jazyku. Herecké výkony sú rozporuplné - niektoré vcelku ok, iné diskutabilné - hudba je priemerná a všetko ostatné už je vyslovene negatívne. Efekty nestoja za nič, kostýmy sú od ruky, dej je plný fiktívnych vedľajších príbehov až nakoniec zo samotnej bitky zostane iba pár krátkych scénok, ktoré aj tak nie sú nič moc. Vystupuje tu síce celkom dosť komparzistov, ale všetka potenciálna rozsiahlosť filmu sa stratí kvôli amatérskej práci s kamerou a najmä hrozným efektom, ktoré sú použité snáď v každom zábere a film kvôli ich nekvalite vyzerá strašne umelo až odporne. História je až trápne zjednodušená, politické pozadie je prakticky odignorované a celé dianie je zobrazené iba v medziach náboženských rozdielov medzi bojujúcimi stranami ako apokalyptický súboj dobrých katolíkov (katolícki Rakúšania aj protestantskí Nemci sú bezradní slabosi a bez pomoci katolíckych Poliakov by to nedali) proti zlým mohamedánom (hoci v realite boli kresťania a moslimovia členmi oboch armád). Myšlienka filmu je jasne a bez zábran vypovedaná hlavnou postavou (požehnaným mníchom-svätcom, ktorý všetkým pomáha a samozrejme koná zázraky) hneď dvakrát - ochrana tradičných kresťanských hodnôt, tradícií, viery v Krista a najmä Matičky Katolíckej Cirkvi samozrejme za glorifikácie a ospravedlnenia krížových výprav - "zabíjate síce iné ľudské bytosti, ale hlavne chránite vieru". To o zameraní filmu vraví za všetko. Vo filme síce dôjde na pár pacifistických rečí (opäť od svätého mnícha) o tom, že sme všetci rovnako ľudia, ale to je následne prebité ďalšími rečami o jedinej pravde jediného boha, ktorú musí nakoniec každý sám objaviť (podobnosť tohto svetonázoru s fundamentalistickým islamizmom zrejme tvorcom unikla). Všeobecný liberalizmus a pacifizmus je tak zobrazený iba ako slabošský ústupok voči prílevom moslimov (aj navonok "dobrí" zdomácnení moslimovia sú iba predvojom a keď príde na lámanie chleba, pripoja sa k "svojim") a zrada viery, Západu i boha. Šovinizmus filmu plynúci z myšlienky neustávajúceho islamského nebezpečenstva je tu koniec koncov "zabudovaný" už od začiatočného citátu... Film je teda jednoznačne cielený ako pokus o útok na liberálov a je určený pre hlboko veriacich tradicionalistov (až fašistov), ktorí s ním budú spokojní zrejme ako jediní. Všetci ostatní budú pravdepodobne sklamaní z primitívneho, šovinistického a béčkového spracovania tejto určite významnej udalosti plného otrasných efektov, zosekanej histórie (okrem iného tiež neobjektívne zahrávanie sa s počtami vojakov), slabých až trápnych bojových scén a viac-menej zbytočnej vaty okolo toho. (UPDATE 17/10/2020).

    • 8.3.2014  23:52
    Blade Runner (1982)
    *****

    Pôvodný americký kinozostrih je do detailu prepracovaným temným a depresívnym sci-fi filmom s dusivou nočnou daždivou atmosférou, výbornými hereckými výkonmi, perfektnou Vangelisovou hudbou, na tú dobu výborným technickým spracovaním a pár zaujímavými existenciálnymi filozofickými úvahami. To, čo zaostáva, sú dej a dialógy, ktoré sú až na pár výnimiek veľmi jednoduché a vyvíjajú sa povrchne, bez hlbšieho nasadenia, bez hlbšieho citového vloženia a miestami sú až nudné a uspávajúce. Fordov voice-over je trochu otravný, ale na druhej strane je to jediné vodítko do myslenia a konania postáv (hlavne Deckarda) a bez neho by veľa vecí zostalo nejasných a nelogických. Nejaké ďalšie vady tu samozrejme sú (náväznosť niektorých scén, vynútený happy-end...), ale ako celok ide o zaslúžený kultový sci-fi film s výbornou atmosférou a s akurát nedotiahnutým a príliš naťahovaným dejom. Režisérsky zostrih je určite kvalitnejší ako ten pôvodný. Jednou zmenou je voice-over, ktorý je celý preč, čo robí film nejasnejším a úvahovejším, s väčším priestorom pre rozmýšľanie diváka. Dej, postavy, hudba sú stále rovnaké, druhou zmenou je akurát otvorený záver, ktorý je ale určite zaujímavejší ako klasický hollywoodsky happy-end. Nový zostrih má určite bližšie k toľko ospevovanej ikone žánru sci-fi, za ktorú je toto dielo považované, ale až Konečný zostrih si zaslúži 5* a je bezkonkurenčne najlepšou verziou filmu. Je krvavejší, prestrihanejší, niektoré scény sú prepracované, iné sú nové, takisto aj dialógy a obsahuje niekoľko krátkych vetných vsuviek, ktoré trochu objasňujú dianie. Rovnako sú poupravené aj niektoré chyby v náväznosti, voice-over je definitívne preč a nejasný koniec je stále výborný, možno ešte silnejší ako v režisérskom zostrihu a celkové vyznenie temnej špinavej budúcnosti v štýle filmu noir je účinnejšie. Suma-sumárum - tento film nie je na jedno pozretie. Pri prvom sledovaní (Konečný zostrih) som bol znudený až ku spánku, ale nejako mi to nedalo a pozrel som si to ešte raz a to všetky verzie postupne, plus som si o filme čo-to prečítal. Film je dusivo a daždivo atmosférický, skvele do detailu prepracovaný s výbornou hudbou a dobrými hereckými výkonmi. Dialógy sú zaujímavé, dej sa vyvíja postupne a začne byť zaujímavý až niekde od polovice a vrcholí pamätihodným súbojom v starom sklade. To, čo robí tento film filozofickým je ale skôr samotné dianie ako dialógy - uvážlivé dianie o tom, čo robí človeka človekom, o snahe predĺžiť si život, o večnom duchovnom spore s "tvorcom", o ľudskej tvorivosti, ktorá nám môže prerásť cez hlavu, o tom, či to všetko vôbec dáva nejaký zmysel... Myšlienok je tu veľa, od spojitosti s René Descartom (hlavná postava sa volá Deckard, Pris počas filmu vysloví jeho najznámejší citát "Myslím, teda som."...) až po pomyselnú kristovskú obetu v závere (rozhovor s "otcom", klinec...). Zároveň je to zaujímavá vízia budúcnosti, na ktorej niečo zrejme bude - či už je to prienik Východu (či už jeho kultúry, firiem alebo náboženstva - mních spievajúci Hare Krišna je tu vyslovene vtlačený do zorného poľa...) alebo určité prvky policajného štátu (na každom rohu je policajt, + veta "Ak nie si policajt, nie si nikto"...). Na prvý pohľad sa to javí ako rozvláčna nuda, ale pri hlbšom pohľade detaily vyplávajú na povrch a človek si tento film nakoniec možno aj obľúbi (ako ja) - všetko, čo pre to treba urobiť je "myslieť".

    • 9.5.2014  23:54

    Môže to mať výbornú výpravu, južanskú atmosféru a perfektné herecké výkony, ale ak to má nikam nesmerujúci dej a iba pár telenovelových zvratov, tak to za viac ako priemerný film nemožno považovať. Starý manžel a otec záhadne zmizne, na rodinnú farmu sa k matke nahrnie celá rodina, otcovo zmiznutie sa tragicky vyrieši a všetci na čas zostanú spolu... Film o partii rozhádaných ženských (ich manželia stoja na kraji a občas niečo vypustia...), v ktorom sa premelie pár zaujímavých realistických myšlienok, aby ich nakoniec prevalcovali spomínané "nečakané" a "neuveriteľné" telenovelové zvraty a poslali ho do hlbín rádoby rodinných kroník... Ak niekoho baví sledovať dve hodiny rodinného fuckovania, hádok a samozrejme trošku toho princípu "každý s každým", tak by mal byť spokojný. Koho to nebaví, tomu tento film nič neprinesie a akurát sa bude čudovať, čo týmto chcel autor povedať.

    • 10.11.2013  20:46

    Perfektná ruská animovaná komédia s typickou ruskou atmosférou, výborným scenárom a hláškami, ktoré doplňujú jednoduchý rozprávkový dej o mladom bohatierovi, ktorý sa snaží získať naspäť zlato ukradnuté Tatármi z jeho dediny... Animácia je jednoduchá, lepšiu ani netreba, keďže film je založený na perfektných hláškach a parodických scénkach (vedie danie zlata do úschovy kniežaťu Kyjevskému). Nenásilná zábava pre mladších aj starších.

    • 19.9.2014  23:01

    Sovietsky film natočený iba pár mesiacov pred útokom nacistického Nemecka a vstupom ZSSR do 2. sv. vojny, ktorý hovorí o povstaní ukrajinských kozákov vedených Bogdanom Chmeľnickým proti zlej poľskej šľachte. Kostýmy sú na tú dobu výborné a presné, herci sú dostačujúci, film je natočený v ruštine, na bojové scény sa dá pozerať. Dej je spracovaný zaujímavo, približuje politické pozadie povstania, vystupuje tu viacero historických postáv a nie je vynechaný ani príbeh samotného Bogdana. Protipoľské a propagandistické vyznenie filmu o bratskom spojení ruského a ukrajinského národa filmu podráža nohy, rovnako mu nepomáhajú ani kvázy komické scény s pravoslávnym kňazom, ktoré sa spočiatku dajú prekúsnuť, ale keď sú tu naďalej a stále, tak skôr svojou nanútenou "vtipnosťou" vyšumievajú do prázdna a jednak škodia inak vážnemu deju. Napriek všetkému je to ale celkom podarený film, ktorý mi v niekoľkých momentoch pripomínal scény z neskorších filmov s podobnou tematikou (napr. kone preskakujúce delá z Potopy, valiaci sa jazdci z Ohňom a mečom alebo dobýjanie pevnosti z Tarasa Buľbu) - takmer to vyzerá, akoby sa tento film svojím spôsobom stal nejakou šablónou, vzorom, kde sa inšpirovali aj neskorší filmári.

    • 19.9.2014  23:46

    Ukrajinský idealistický pohľad na kozácke Chmeľnického povstanie proti Poliakom - máme tu dobrých a statočných kozákov, ktorých vedú spravodliví hajtmani proti zlým Poliakom, ktorých vedú zákerný intrigánsky kráľ Ján Kazimír a nevinných civilistov zabíjajúci úchylný šialenec Jeremiáš Wisniovecki (...). Spracovanie od kostýmov a rekvizít až po kameru je čisto televízne, herecké výkony sú teatrálne až trápne, (pseudo)romantická línia medzi Chmeľnickým a jeho ženou filmu skôr škodí a spomaľuje ho, bojov je tu síce dosť, ale zrejme kvôli malému rozpočtu sú natočené skôr smiešne (to sa týka poľských okrídlených husárov, ktorí tu bojujú peši?!?), zmätene a bez zmyslu a kde sa iba na seba vo vlnách do potyčiek valia komparzisti. Dej sa začína krátkym textovým úvodom, ktorý oboznamuje, ako sa povstanie vyvíjalo, potom prejde do obliehania Zbaraža a zvyšok filmu skáče z bojov do bojov, z intríg zákerných Poliakov do ďalších intríg a z udalostí do udalostí a nakoniec mierne uťato (a samozrejme nacionalisticky) končí a nakoniec toho divákovi okrem oného nacionalistického vyznenia veľa nepovie.

    • 1.8.2008  15:51
    Bořiči mýtů (TV pořad) (2003)
    *****

    Zaujímavý seriál zo stanice Discovery o týme fyzikov preverujúcich rôzne mýty, príbehy a zážitky, či už novodobé alebo historické. Hoci kvalita niektorých mýtov (niekedy skúšajú veci, ktoré môžu byť využiteľné v praxi alebo sú aspoň zaujímavé, inokedy úplné hlúposti slúžiace pre zábavu amerického diváka) a celkových častí niekedy kolíše, ide o jeden z najlepších seriálov tejto stanice.

<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11