Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Džúsannin no šikaku (1963) 

Partia trinástich samurajov dostane za úlohu odstrániť nehodného šógunovho brata, ktorého správanie sa vymyká medziam. Tri štvrtiny filmu tvorí oboznámenie sa s "prípadom" a plánovanie útoku spojené s viacerými taktickými neúspechmi a zvyšok filmu zobrazuje samotný dlhotrvajúci útok. Dej je síce jednoduchý, ale nie vyslovene priamočiary (postavy na oboch stranách premýšľajú a musia plány stále meniť až kým to konečne nevyjde), herci sú výborní, scenár plný zaujímavých dialógov - pátosu a idealizácie tu veľa nie je, namiesto toho je tu pomerne verné zobrazenie úlohy a postavenia samurajov, či už ide o teoretické úvahy o cti alebo priamu praktickú službu, kde niet miesta na vlastný názor, ale iba na neobmedzenú (psiu) poslušnosť pánovi. Záverečný útok uvádzaný jednou poriadne napínavou scénou na moste je natočený z väčšej časti kvalitne (je tu pár prepálených detailov a nepodarených kúskov, ale ako celok je scéna dobre zvládnutá), aj keď "náhodných" podobností s Kurosawovými Siedmimi samurajmi je tu celkom dosť (na poslednú chvíľu pribratý samuraj-vidiečan, opevnenie dediny, plánovanie...), ale to sa dá odpustiť. Toto je film vyslovene pre fanúšikov samurajských filmov spred 70-tych rokov, ktorí už nejaké tie chybičky a rozvláčnosť deja dokážu odpustiť.

plakát

Napoleon (2012) (seriál) 

Desaťdielny francúzsky dokument o Napoleonovi zaberajúci celý jeho život od narodenia na Korzike až po smrť na Svätej Helene. Informačná stránka je vyčerpávajúca, je tu všetko čo súvisí s Napoleonom a týmto obdobím - najviac priestoru dostávajú samozrejme bitky a zahraničná politika, vnútroštátna organizácia Francúzska je skôr na okraji. Prehľadnosť dopĺňajú mapy bojov, Davidove obrazy a bojové sekvencie, ktoré sú ale skôr slabinou, lebo sú celé spracované počítačovo (údajne od herných firiem SEGA a The Creative Assembly) a celému dokumentu mierne uberajú na vážnosti. Rovnako je slabinou aj počítačové stvárnenie dvoch rozprávačov - ministra Talleyranda a napoleonovho vojaka Coigneta - ich komentáre sú síce zaujímavé, ale ich počítačové prevedenie nie. To isté platí aj pre tzv. Zápisky Ministra polície Fouchého, kde sú (veľmi) v skratke priblížené jednotlivé historické postavy a ich úloha počas tohto obdobia a na záver sú opečiatkované nejakým zhrnutím. Či už autorom išlo o nejakú dejovú vsuvku alebo tým mysleli niečo iné, sú to dosť výrazné slabiny, na ktoré si treba zvyknúť a ktoré môžu diváka odradiť. Ja osobne som ale spokojný, dokument je obsiahly a je tu takmer všetko, čo o Napoleonovi možno s istotou vypovedať - pochopiteľne z francúzskeho obdivného pohľadu, ktorý je najviac viditeľný v poslednom dieli.

plakát

Potopa (1974) 

Najlepší film z Hoffmanovej historickej trilógie podľa diel Henryka Sienkiewicza - oproti predchodcovi (Pan Wolodyjovski) je tu menej prebytočnej romantiky a oproti nástupcovi (Ohňom a mečom) je tu menej srandičiek. Film je spracovaný technicky aj dejovo brilantne, či už ide o kostýmy, zbrane, bojové scény a súboje alebo zákulisné politické intrigy a špekulácie po vpáde Švédov do Poľska. Hoci je tu pár komickejších aj romantických scénok, je film vážnou drámou s veľmi prešpikovaným dejom a je určite verným zobrazením vtedajších pomerov. Herecké výkony sú výborné, Olbrychski sa hlavnej úlohy zhostil perfektne. Film je dĺžkovo veľmi rozsiahly (okolo 4 hodiny a 45 minút, aj keď niektoré údaje hovoria, že je ešte o polhodinu dlhší), existuje teda aj verzia rozdelená na 2 diely (ktorú som videl ja) - prvý je zameraný hlavne na úvod a politické pletky a druhý zobrazuje hlavné boje so Švédmi a hoci je dĺžka vyčerpávajúca, neustále sa tu niečo deje a človek sa nenudí. V rámci historických filmov ide určite o jeden z najlepších, či už po dejovej, monumentálnej (nástup švédskej armády je jedna z najepickejších scén vôbec) alebo kostýmovej stránke - tento film je zároveň prehliadkou dobových kostýmov aj vtedajšieho vedenia vojny.

plakát

Teorie velkého třesku (2007) (seriál) 

Bez debaty najlepší komediálny sitkom súčasnosti, o ktorom budeme ešte pár rokov počuť. Námet o partii nerdov a ich živote (práci, vzťahoch a koníčkoch) si udržuje vtipnosť aj po 7 sériách a to jednak vďaka výborným scenáristom, ale zároveň aj kvôli samotným hlavným postavám, ktoré sú výborne napísané a ešte lepšie zahrané, čím tvoria dostatočný základ úspechu a pochopiteľne aj jeho ďalšieho žmýkania. To všetko spojené s odkazmi a paródiami na kultové (nielen) sci-fi filmy, seriály a komiksy zároveň vytvára podnet a lákadlo pre ostatných fanúšikov týchto žánrov, aby tento seriál okúsili. Herci sú výborní, scenár prepracovaný, prostredie skvelé a príbehy komediálne-reálne, vďaka čomu si tento seriál svoj úspech aj obľubu určite zaslúži.

plakát

Futurama (1999) (seriál) 

Seriál od tvorcu Simpsonovcov až na úspech a úroveň autorových predošlých "detí" síce nedosahuje, ale aj tak to nič nemení na fakte, že je to jeden z najpremyslenejších a najzábavnejších animovaných a vôbec seriálov dneška. Každá postava má vlastný charakter, každá má vlastný komediálny náboj a každá zaručene pobaví. Animácia je výborná, hudba príjemná a scenár plný skvelých futuristických nových nápadov, ktoré vytvárajú jednotný príbeh (udalosti aj postavy sa v priebehu deja vyvíjajú a menia). Paródie a odkazy na ikonické prvky filmovej a americkej kultúry potešia aj pobavia.

plakát

Dr. House (2004) (seriál) 

Seriál so sympatickými hercami, ktorých vedie najcharizmatickejší šialený génius Hugh Laurie, v príbehu o asociálnom doktorovi, ktorý si musí vždy presadiť svoju vôľu, či už je správna alebo nie. Každý diel je dramatickou hrou o život pacienta podfarbenou vzťahmi medzi doktormi, určitým stupňom komickosti a hľadaním "ľudskosti" v navonok neľudsky hrubom, ale pritom slabom nepriznanom narkomanovi a cynickom samotárovi, ktorý musí všetkých od seba odohnať, aby zistil, že ich vlastne svojím spôsobom potrebuje... Rozpoltený charakter hlavnej postavy je tak scenáristicky vycibrený, výborne zahraný a vytvorený, že dokázal vydržať 8 sérií (spolu s charaktermi ostatných postáv samozrejme, ale treba priznať, že hlavný ťahač je pochopiteľne Hugh Laurie). Posledné diely už síce boli slabšie, ale dojem z prvých realistických príbehov, nevyliečiteľných diagnóz a doktorov, ktorí sa ich snažia riešiť spolu so svojimi vlastnými problémami je nezmazateľný.

plakát

M*A*S*H (1972) (seriál) 

Perfektný seriál stopujúci osudy vojenských doktorov počas vojny v Kórei so všetkým, čo k tomu patrí. Herecké výkony sú výborné, hudba legendárna a príbehy geniálne komicko-dramatické so všeobecným protivojnovým posolstvom. Seriál sa držal veľmi dlho (11 sérií) a pritom vôbec nestratil svoju kvalitu, čo je obdivuhodné (platí tu skôr obrátená tendencia - prvé diely boli najslabšie, ale postupne ich kvalita rástla). Protivojnové posolstvo má čo povedať aj dnes, kritika veľkých mocností a ich vojnovej mašinérie a najmä humanistický prístup ku všetkým okolo (či už je to "nepriateľ" alebo "náš", spolu s nastolenou otázkou, kto, prečo a či to vôbec je nepriateľ alebo iba ďalší obyčajný človek) svoje miesto budú potrebovať vždy. Výborný seriál, ktorý na pozadí výborných komediálnych hlášok sprostredkúva významné pacifistické posolstvo.

plakát

Blade Runner (1982) 

Pôvodný americký kinozostrih je do detailu prepracovaným temným a depresívnym sci-fi filmom s dusivou nočnou daždivou atmosférou, výbornými hereckými výkonmi, perfektnou Vangelisovou hudbou, na tú dobu výborným technickým spracovaním a pár zaujímavými existenciálnymi filozofickými úvahami. To, čo zaostáva, sú dej a dialógy, ktoré sú až na pár výnimiek veľmi jednoduché a vyvíjajú sa povrchne, bez hlbšieho nasadenia, bez hlbšieho citového vloženia a miestami sú až nudné a uspávajúce. Fordov voice-over je trochu otravný, ale na druhej strane je to jediné vodítko do myslenia a konania postáv (hlavne Deckarda) a bez neho by veľa vecí zostalo nejasných a nelogických. Nejaké ďalšie vady tu samozrejme sú (náväznosť niektorých scén, vynútený happy-end...), ale ako celok ide o zaslúžený kultový sci-fi film s výbornou atmosférou a s akurát nedotiahnutým a príliš naťahovaným dejom. Režisérsky zostrih je určite kvalitnejší ako ten pôvodný. Jednou zmenou je voice-over, ktorý je celý preč, čo robí film nejasnejším a úvahovejším, s väčším priestorom pre rozmýšľanie diváka. Dej, postavy, hudba sú stále rovnaké, druhou zmenou je akurát otvorený záver, ktorý je ale určite zaujímavejší ako klasický hollywoodsky happy-end. Nový zostrih má určite bližšie k toľko ospevovanej ikone žánru sci-fi, za ktorú je toto dielo považované, ale až Konečný zostrih si zaslúži 5* a je bezkonkurenčne najlepšou verziou filmu. Je krvavejší, prestrihanejší, niektoré scény sú prepracované, iné sú nové, takisto aj dialógy a obsahuje niekoľko krátkych vetných vsuviek, ktoré trochu objasňujú dianie. Rovnako sú poupravené aj niektoré chyby v náväznosti, voice-over je definitívne preč a nejasný koniec je stále výborný, možno ešte silnejší ako v režisérskom zostrihu a celkové vyznenie temnej špinavej budúcnosti v štýle filmu noir je účinnejšie. Suma-sumárum - tento film nie je na jedno pozretie. Pri prvom sledovaní (Konečný zostrih) som bol znudený až ku spánku, ale nejako mi to nedalo a pozrel som si to ešte raz a to všetky verzie postupne, plus som si o filme čo-to prečítal. Film je dusivo a daždivo atmosférický, skvele do detailu prepracovaný s výbornou hudbou a dobrými hereckými výkonmi. Dialógy sú zaujímavé, dej sa vyvíja postupne a začne byť zaujímavý až niekde od polovice a vrcholí pamätihodným súbojom v starom sklade. To, čo robí tento film filozofickým je ale skôr samotné dianie ako dialógy - uvážlivé dianie o tom, čo robí človeka človekom, o snahe predĺžiť si život, o večnom duchovnom spore s "tvorcom", o ľudskej tvorivosti, ktorá nám môže prerásť cez hlavu, o tom, či to všetko vôbec dáva nejaký zmysel... Myšlienok je tu veľa, od spojitosti s René Descartom (hlavná postava sa volá Deckard, Pris počas filmu vysloví jeho najznámejší citát "Myslím, teda som."...) až po pomyselnú kristovskú obetu v závere (rozhovor s "otcom", klinec...). Zároveň je to zaujímavá vízia budúcnosti, na ktorej niečo zrejme bude - či už je to prienik Východu (či už jeho kultúry, firiem alebo náboženstva - mních spievajúci Hare Krišna je tu vyslovene vtlačený do zorného poľa...) alebo určité prvky policajného štátu (na každom rohu je policajt, + veta "Ak nie si policajt, nie si nikto"...). Na prvý pohľad sa to javí ako rozvláčna nuda, ale pri hlbšom pohľade detaily vyplávajú na povrch a človek si tento film nakoniec možno aj obľúbi (ako ja) - všetko, čo pre to treba urobiť je "myslieť".

plakát

Ježíš Nazaretský (1977) (TV film) 

Rozsiahla filmové spracovanie Ježišovho života, až na menšie odchýlky verné Biblii. Herecké obsadenie tvorilo viacero známych tvárí vo vedľajších úlohách, ale aj herecké výkony ostatných menej známych predstaviteľov v hlavných rolách sú výborné - na čele je samozrejme večne očný kontakt udržujúci Robert Powell, ktorý sa úlohy zhostil výborne. Hudba je veľkolepá a výborne sa počúva, aj keď miestami je až príliš monumentálna a v 1-2 scénach by sa viac hodil skôr vážnejší a komornejší motív. Kostýmy, kulisy a celková atmosféra starovekej Judey sú výborné a rovnako dobre je zobrazené aj politické pozadie tohto obdobia (zelóti, židovskí povstalci...) a takisto aj rozbor a "život" niektorých postáv (Peter, Judáš), ktoré tak nie sú iba figúrky v deji, ale ich zmýšľanie a konanie má svoj zmysel a je odôvodnené. Jediná slabina je prílišný dôraz na veľkoleposť a až prílišná prepálenosť niektorých scén, ako aj bližšie nerozobratie samotného charakteru Krista (ktorý tu iba cituje state z Biblie), tieto nedostatky ale možno kľudne odpustiť a radšej vnímať perfektnú Zeffirelliho réžiu, ktorej sa podarilo tento príbeh spracovať kvalitne a s vlastným zamyslením, nápadmi a názormi. (UPDATE 11. 5. 2021).

plakát

Já, Claudius (1976) (seriál) 

Výborný seriál podľa románov Roberta Gravesa, ktorého genialita nestarne ani po rokoch. Seriál natočený v divadelnom štýle za minimálny rozpočet, v niekoľkých kulisách, s jednoduchými kostýmami, s hudbou iba v úvodnej znelke, záverečných titulkoch a niekoľkými fanfárami a hudobníkmi v rámci deja, bez bojových scén a iba s niekoľkými krátkymi "akčnejšími" momentmi, zato ale s majstrovsky prepracovaným scenárom, výbornou minimalistickou kamerou a najmä charakterovými hercami, ktorí sa rôl zhostili so cťou a dali im realistický rozmer. Histórie sa seriál drží verne a až na pár menších detailov a nepresností ide o perfektnú kroniku počiatku rímskeho cisárstva a pomerov vo vládnom paláci aj v celej ríši - zaberá udalosti približne 70 rokov vlády juliovsko-claudiovskej dynastie so všetkým, čo s tým súvisí - intrigy, travičstvo, prevraty, vraždy, perverznosť a brutalita starovekých pomerov za vlády cisárov Augusta, Tiberia, Caligulu a Claudia. Samozrejme sa krvavosť a erotika v tomto seriáli s dnešnou tvorbou nedá porovnať, v tej dobe to v televízii ale určite bola vec nevídaná. Dokonalý a pútavý seriál, ktorému fajnšmeker nemá čo vytknúť a ktorého slabšie technické spracovanie je na plnej čiare prebité geniálnym scenárom a majstrovskými hereckými výkonmi.