diodoros

diodoros

Pavol G.

okres Ilava

5 bodů

Moje komentáře

    • 2.1.2014  17:52

    Film nadväzujúci na seriál, príbeh nie je podľa mangy, ale je pôvodný - Kenšin sa stretáva s mužom, ktorému počas revolúcie zabil priateľa a ktorý sa sám chystá pomstiť vláde a vykonať prevrat. Kenšin v rámci svojej filozofie o nezabíjaní sa rozhodne zabrániť krviprelievaniu... Animácia je výborná, veľké množstvo krvi nečakané, ale viac-menej realistické a dotvárajúce vizuálnu aj emocionálnu stránku filmu. Tých emócií tu ale predsa len bolo až príliš - nakoniec sledovať celú partiu, ako spoločne plačú a do toho hrá smutná hudba pôsobí až mierne telenovelovo. Hudba je jednoduchá a film podfarbuje príjemne, hoci je bez výraznejších pasáží a v niektorých scénach príde nadbytočná alebo prehnane srdcervúca. Film ubehne ako voda, je viac-menej krátky, objavenie známych postáv poteší, a tak aj nehappyendový záver. Príjemný film, ktorý kazí spomenutá prehnaná emocionálnosť a ktorý by mohol byť lepší, keby tvorcovia lepšie rozpracovali hlavnú myšlienku filmu o osudoch rodín a blízkych po revolúcii a vojnách, ktoré patrili k ére Meidži.

    • 1.1.2014  22:10

    Po zoznámení so 4-dielnou minisériou (Cuiokuhen) a po prečítaní výbornej mangy som neodolal lákadlu a pozrel aj celý tento seriál. Oproti výbornej mange sú dojmy zo seriálu rozpačité. Píše to sem každý, ale napíšem to aj ja - prvých 27 dielov tvorí 17 častí natočených podľa mangy a 10 fillerov, ktoré s mangou nemajú nič spoločné, iba niekoľko dielov na seba nadväzuje, hlavný dej ale neovplyvňujú, sú vložené medzi diely podľa mangy a ďalej v seriáli o nich nie je ani zmienka. Tých 17 dielov podľa mangy tvorí hlavný dej, zozačiatku predstavujú hlavné postavy a po predstavení aj niekoľko ich spoločných príbehov. Oproti mange sú ale oveľa odľahčenejšie, menej krvavé, komediálnejšie, bez atmosféry a plné detinských vtipov, z ktorých možno 2 sú na pousmiatie. Atmosféra je tu takmer žiadna, za čo vo veľkej miere môže hudba, ktorá je príjemná, odľahčená, pohodová a vôbec nevytvára neistú atmosféru (napr. v súbojoch), ale hneď je jasné, že sa všetko skončí happyendom, animácia je jednoduchá a niektoré diely sú oproti mange aj upravené (viac alebo menej) a sú menej krvavejšie (pre potreby televízie). Počnúc temnou 28. časťou (príchod Saitóa Hadžime) sa to ale zmení a až do 62. časti nie sú žiadne fillery, ale neustále na seba nadväzujúci dej a jeden príbeh - okolnosti ohľadom povstania Šišia Makota. Hudba sa zlepší a konečne vytvára nejakú atmosféru, dej je vážnejší a krutejší, objavia sa nové postavy s výborne spracovanou minulosťou, srandičky ustúpia (aj keď ich tu pár je - sú ale kvalitnejšie) a tieto diely sú jednoznačne najlepšia časť celého seriálu - úplným vrcholom sú súboje v sídle Šišia Makota. Nasledujúce diely od 63. po 95. nie sú založené na mange, ale iba na nápadoch tvorcov a sú mixom fillerov a niekoľkých "minisérií". Najprv ide pár fillerov o jednej časti (jeden z nich je vážny príbeh, potom nasledujú zase retardované srandičky), po ktorých nasleduje prvá "miniséria" o kresťanoch v Japonsku (67.-76. diel). Riešia sa tu osudy krutého prenasledovania kresťanov šógunátom, ich pretrvanie a následný pokus o povstanie a samostatnosť. Tieto diely mne osobne prišli zaujímavé, majú nejakú myšlienku a posolstvo a ku Kenšinovmu životu a jeho filozofii o dosiahnutí mieru bez zabíjania sa hodia. Potom nasleduje zase niekoľko fillerov o jednej časti (zase srandičky) a krátky príbeh o starom služobníkovi šógunátu (79.-82. diel), ktoré sa venujú témam osudu bývalých šógunových vazalov a ich prebíjaniu životom v biede po revolúcii. Potom už nasleduje pád - začne to dobrodružnými indiana-jonesovskými dielmi o nemeckých Čiernych rytieroch, ich hľadaní niakeho elixíru života a o tom, ako s jeho pomocou chcú ovládnuť svet (83.-88. diel)... Tieto diely ma výrazne nezaujali ani ich námet (príbehy o ovládnutí sveta mnou nijako výrazne nehýbu...), nemajú nijakú hlbšiu myšlienku a sú vyslovene iba dobrodružné. Nasleduje jeden filler a posledná "miniséria" (90.-94. diel), ktorá seriál úplne zabila a zhodila ho do fantazijných čarodejníckych odpadových dier - namiesto klasických súperov a súbojov nastupuje mágia, kúzla a Feng-šuej... Tento záver série nemožno okomentovať, jednoducho ide o vyslovené sklamanie. Posledný 95. diel je pohodový a bez výrazného deja, ide o nostalgické rozlúčenie sa s hlavnými (tokijskými) postavami. Slabinou seriálu sú jednoznačne už spomenuté "komediálne" fillery, ktoré sú slabinou každého japonského seriálu, ako aj niektoré až fantasy prvky, či už niektoré "šermiarske techniky", prehnané postavy (napr. obor Fudži), alebo schopnosti niektorých postáv (napr. šermiarska energia ki, ktorá pôsobí na veci vo svojom okolí...), ale niektoré prvky už boli takto zobrazené v mange, čiže je to skôr neduh predlohy - to ale neplatí pre to fengšuejovské čarodejníctvo a mágiu v posledných dieloch, ktoré sú úplne od veci. Silnými stránkami príbehu je ale výborný námet a príbeh o pokání, nezabíjaní, odpustení, myšlienke mieru a pomoci ostatným, hľadania vlastnej cesty z tieňov temnej minulosti, ktorý rieši známe otázky zločinu a trestu - aj keď je samozrejme a nevyhnutne vcelku naivný. Výborná je aj hudba, ktorá sa po prvých slabých dieloch výborne rozbehne a perfektne tvaruje atmosféru. Spomenuté slabiny však tento seriál držia od plného hodnotenia, všetky jeho silné prvky ale seriál vyzdvihujú na vyššiu úroveň ako väčšina ostatných bezduchých tupostí, ktoré v tejto krajine dodnes vznikajú a vďaka nim okrem zábavy tento seriál ponúka aj miesto na zamyslenie sa.

    • 19.12.2013  00:46
    Bathory (2008)
    ****

    Film je natočený typickým Jakubiskovým štýlom - snové, halucinogénne scény, naturalizmus a nahota. Plus k tomu výborná hudba (na naše pomery veľmi dobrá), skvelý vizuál - film hýri farbami a je veľmi kontrastný, hoci kvôli tomu niektoré scény vyzerajú trochu umelo. To sa týka aj kostýmov, ktoré vyzerajú síce umelo, ale na druhej strane sú prepracované detailne. Kamera a exteriéry sú výborné, tých pár bojových scén nebolo zas až tak hrozných - ak tam bolo niečo slabé alebo smiešne, tak tých niekoľko slabých CGI efektov (výstrely z diel, letiace šípy, výbuchy, oheň) a porovnávanie so starými a novými rozprávkami (alebo dokonca Troškom) nie je podľa mňa na mieste, keďže bojov je aj tak málo a dejovo na nich ani veľmi nezáleží (a na druhej strane, Jakubisko ukázal, že nevie točiť bojové scény už v toľko vychvaľovanej Tisícročnej včele). To sa týka technického spracovania. Po dejovej stránke Jakubisko nemal strach (a to najmä v našich končinách, kde sa všetky tie legendy a krvavé kúpele a všetko ostatné všeobecne berie aj prezentuje ako podložený fakt) natočiť film, ktorý Báthoryovú ukazuje z inej stránky a ponúka možnosť, že to celé bola iba politická intriga a manipulácia. Prítomnosť dvoch mníchov jasne kopíruje Meno ruže a je viac-menej nepotrebná, ale nie je ani vyslovene do očí bijúca (aj keď tie ich vynálezy tu nemajú čo robiť). Rozdelenie filmu na tri časti je zbytočné, dej to nijako extra nenapĺňa, ale ani to nie je nejaký škodca, preto to netreba brať veľmi vážne ani tomu prikladať veľkú váhu (ani kritiku). Herecké výkony hlavných predstaviteľov sú výborné, Anna Friel úlohu (cez všetky stavy a životné príhody hlavnej postavy) zvládla perfektne a ako hlavný ťahač filmu funguje výborne. Prítomnosť Caravaggia vo filme ma mierne desila, je tu však iba krátko a nemá ani vyslovene silný dopad na dej a malé režisérove fantazírovanie v tomto smere veľmi neškodí. Ak niekomu vadí hlavne nové vykreslenie Báthoryovej a upravovanie respektíve prekrúcanie histórie, tak si treba uvedomiť, že prakticky všetky dnes kultové "historické", "kostýmové", "bojové" filmy si históriu sami prikrášľujú a z hlavných postáv robia veľkých bojovníkov za vlasť, slobodu a podobne (hoci vieme, že to bolo inak), preto kritizovanie Bathory za to, že nenasleduje vžité legendy a zobrazuje inú možnosť vtedajšieho diania (aj keď nepravdepodobnú) a znovu otvára túto tému aspoň na zamyslenie sa nad rôznymi výkladmi histórie, nie je na mieste. Mne sa páči Jakubiskov štýl, jeho filozofické zamýšľania a úvahy aj jeho svojskosť a nepodriaďovanie sa konvenciám a vôľa ísť vlastnou premýšľavou cestou a po všetkých tých kritikách film dokonca prekonal moje očakávania. Nie je to Jakubiskov najlepší film, ale určite je významný, čo sa týka jeho megaprodukcie (na naše pomery), ako aj zaujímavého spracovania príbehu a emočného obsahu. Film neberiem ako historicky presnú fresku (o živote Báthoryovej sa dá vypovedať veľa protichodných tvrdení a pravdu sa aj zrejme nikdy nedozvieme), ale určite je to na naše pomery kvalitný film s premysleným dejom a jasne určenou myšlienkou o tom, ako ľahko môžu byť dejiny deformované víťazmi. Jakubisko si nato akurát vybral pomerne nešťastný príklad a spôsob výkladu, keď chcel tak strašne natočiť ten svoj vysnívaný "veľkofilm" v západnom štýle (so všetkými jeho neduhmi), ktorým samozrejme Bathory už len pri pohľade na ten smiešny rozpočet (v porovnaní so západnými produkciami) nie je. Každému sa páči niečo iné a Jakubiskov štýl nie je pre všetkých, to je celé.

    • 1.9.2013  23:36

    Po prečítaní komiksu a druhom vzhliadnutí zvyšujem na 4*. Úvodná titulková sekvencia je výborná, atmosféra sedí, hudba je vybratá rozumne, efekty sú postačujúce. S komiksom sa to však nedá porovnávať - dej je nevyhnutne skrátený, na viacerých miestach pozmenený, čo sa reality týka je komix reálnejší, nie sú tam žiadne scénky typu chlap namaskovaný ako sova a jeho parťáčka v pätnásťcentimetrových podpätkoch bez ujmy zmlátia 20 väzňov a ešte sa na seba usmejú (...), niektoré miesta si udržali kvalitu iné nie... Najlepšia je prvá polovica (bez váhania 5*), dej však postupne začne ochabovať až do záveru. Na vine je herectvo - všetky časti filmu s Rorschachom sú perfektné, jeho postava je zahratá najlepšie, má najviac priestoru a celkovo je najzaujímavejšia. Keď však nie je centrom deja, nastupujú ostatné postavy, ktoré nie sú tak dobre zvládnuté a dej začne spomaľovať (v komikse naopak sú všetky postavy vykreslené dostatočne, vo filme samozrejme nie je čas...). Aj tak ide o netradičnú komiksovku, ktorá sa svojou brutalitou, politickým vyznením, zaujímavými postavami, netradičným príbehom a zhýralosťou veľmi odlišuje od ostatných komiksových spracovaní, za čo sa oplatí ju vidieť. Na komiks to samozrejme nemá, ten zachádza ešte ďalej. (Videná verzia Ultimate Cut)

    • 1.9.2013  23:25

    Animácia pochmúrna a kvalitná, príbeh temný a zaujímavý. Príbeh o námorníkovi, ktorý ako jediný prežije útok Čiernej lode, ocitá sa sám na pustom ostrove a rozhodne sa vydať naspäť a varovať svoje domovské mesto. Po ceste však začne prepadať paranoji a príbeh sa začne uberať iným smerom až dospeje k netradičnému a nevyhnutnému koncu... Dĺžkovo je to síce celkom krátke, brutalitou, atmosférou a silou príbehu to však stačí.

    • 17.6.2013  19:27

    Odvysielaný oficiálny pilot seriálu Star Trek. Kvalitatívne ho možno porovnať s neodvysielaným pilotom, efekty, kulisy a dekorácie zostali samozrejme na rovnakej úrovni, opäť je tu zaujímavý dej - otázka sústredenia priveľkej moci v rukách jediného človeka, etická otázka zabitia priateľa pre záchranu väčšiny a podobne. Žiadnu veľkú akciu ani efekty nemožno vzhľadom na dátum vzniku očakávať, napriek tomu ide o celkom slušne a viac-menej inteligentne strávený čas.

    • 16.6.2013  01:35

    80-minútová vyvražďovačka, ktorá vám ubehne ako voda. Film, ktorý bez niakeho posolstva, ktorý sa na nič nehrá - Janko a Marienka jednoducho zažili traumu z čarodejníc a teraz sa nechávajú zamestnať ako profesionálni lovci čarodejníc, aby sa mohli pomstiť ako sa patrí. Celkom kvalitné efekty, hektolitre krvi, kopy utrhnutých končatín a vnútorností, raz za čas niaka hláška a jednoduchý a priamočiary dej z tohto filmu robia klasickú zábavnú hovadinu na morbídne uvoľnenie pre starších.

    • 16.6.2013  01:28
    Star Trek: Klec (TV film) (1965)
    ****

    Neodvysielaný pilot známeho seriálu Star Trek. Zaujímavý príbeh o zajatí kapitána Pikea a jeho skúmaní telepatickými mimozemšťanmi, rozoberajúcimi povahové vlastnosti človeka, zatiaľ, čo sa ho jeho podriadení snažia zachrániť. Klasické kulisy zo 60. rokov, okaté interiéry, umelohmotné skaly a pod., celkovo dnes už zastarané efekty môžu pôsobiť smiešne, film je však pozerateľný a celkom zaujímavý.

    • 12.3.2013  22:58

    Na stredoeurópske pomery veľmi dobrý film. Kvalitné kostýmy, zbrane, herci a naozaj výborná hudba, film ale oslabujú komediálne srandičky a romantické scény, ktoré sa na viaceré miesta nehodia a kvôli ktorým je film miestami nevyvážený - v jednej scéne nabodávajú kozákov na koly, v ďalšej vešajú Židov a v ďalšej je veselá tancovačka alebo trápne akcie pána Zaglobu (hlavne počas záverečného obliehania). Napriek tomu je ale film veľmi kvalitná historicko-dramatická freska o vojnových peripetiách na Ukrajine, ktorá má aj dnes čo povedať a oproti iným filmom, najmä ruskému Tarasovi Buľbovi a ukrajinskému Bohdanovi Chmeľnickému je aj neporovnateľne inteligentnejšia, objektívnejšia, historicky presnejšia a celkovo o niekoľko stupňov lepšia. K trojhodinovému filmu vznikla aj seriálová rozšírená verzia, ktorá objasňuje niektoré diery v deji a možno ju len odporučiť.

    • 27.11.2012  21:09

    Určite najkomiksovejší diel z trilógie, kde prvá anarchisticko-psychologická polovica so sociálnymi dialógmi o priepasti medzi bohatými a chudobnými, ktoré zmetie blížiaca sa revolúcia padá na akčnej druhej polovici vrcholiacej záverom s jedným z najväčších narušení filmového času v dejinách filmu... Herecké výkony ako vždy výborné (väčšinou), Zimmerova hudba jednak zložená zo zrecyklovaných skladieb z predchádzajúcich dvoch dielov a jednak z nových pridaných melódií pre nové postavy (najlepšie je Banove anarchistické skandovanie), zvratov je tu viac než dosť, veľkoleposť je miestami vhodná, miestami naivná a americká. Najrozporuplnejší diel z Nolanovej trilógie a zrejme aj najslabší - Nolan nasadil Temným rytierom latku tak vysoko, že ju sám nedokázal prekonať, pričom pri pokuse prekonať ju nakoniec stavil viac na samotnú epickosť a komiksovosť, čím spadol ešte pod Batmana začína. 4,5*

    • 20.2.2010  19:42
    Proti všem (1956)
    ****

    Spracovanie je výborné, keby trochu privriem oči za to, v ktorom roku to bolo natočené tak je to na 5* - hlavne za bitku o Vítkov, ktorá je z celej trilógie natočená najkvalitnejšie, kvalitu tohto snímku však po technickej stránke znižujú hlavne kreslené scenérie, ktorých je tu dosť a po dejovej stránke citeľná "straníckosť" a poplatnosť (čiže úprava histórie) vtedajšiemu komunistickému vedeniu. Napriek tomu, čo sa spracovania týka - kostýmov, davových scén, bitiek a celkovej monumentálnosti si film tie 4* určite zaslúži.

    • 28.3.2009  19:50

    Zaujímavá animácia, výborný temný a mierne krvavý dej. Na Supermana veľmi zvyknutý nie som, skôr sa mu vyhýbam, tento animák bol ale celkom kvalitný a to aj tým, že nejde o vyslovene detskú zábavu, ale o film s niekoľkými drsnejšími scénami. Kvalitný temný animovaný film, pre fanúšikov určite povinnosť, pre nezasvätených zaujímavosť.

    • 19.11.2008  18:08

    Samozrejme natočiť film o živote Alexandra Macedónskeho je trúfalé pre množstvo udalostí v jeho živote a pôsobení, veľkosť jeho bitiek a akcií a najmä pre kontroverznosť jeho postavy a doby, v ktorej žil. Oliver Stone, ktorý sa kontroverzným témam ale rozhodne nevyhýba sa toho zhostil a to vo veľkom - kostýmy, zbrane a kulisy sú výborné a monumentálne, boje sú chaotické, extrémne krvavé a scenár s príbehom sú rovnako kontroverzné ako Alexandrov život. Z hľadiska histórie ide o jeden z najpresnejších filmov vôbec, dej je vykladaný takmer dokumentaristicky (čo je v niektorých momentoch aj malá nevýhoda) a nebojí sa chúlostivých tém (bisexualita, alkoholizmus, megalománia) - problémom ale je, že dej aj celková myšlienka príbehu sú nevyvážené - na jednej strane ide o realistický a demýtizujúci pohľad na Alexandrov život, v ďalšom momente nastupuje veľká hudba podfarbujúca veľkolepý pátos a idealistické predstavy oslavujúce jeho konanie. Slabinou filmu je aj jeho veľká dĺžka, naťahovanosť a nie-nevyhnutný strih, kde dej po emočnej aj celkovej stránke zaujme až v druhej polovici (počnúc flashbackom po vražde Kleita) a po scéne výbornej spracovanej bitky v Indii, ktorá je vrcholnou scénou filmu. Záver už sa nesie sčasti historicky presne, ale zároveň aj s pár scenáristickými vyfabulovanými nápadmi a v konečnej pocte a mýtizácii Alexandra. Záverečný zostrih Olivera Stonea je rozšírením filmu o nové scény s tým, že niektoré scénky z pôvodného kinozostrihu sú naopak vyradené a čo je na ňom najviditeľnejšie je už úplne šialený strih, kde je dej kompletne rozkúskovaný a striedajú sa dejové línie zo "súčasnosti" a "minulosti" - zvyknúť sa na to dá, je to síce netradičné, ale nevyhnutné? Čo sa týka nových scén, tak tie sú celkom zaujímavé, niektoré sú bojové, niektoré homosexuálne, niektoré bližšie rozoberajú vzťahy a konanie postáv (tie sú samozrejme najzaujímavejšie). Oboje verzie sú na jednej strane kontroverzným spracovaním života veľmi kontroverzného človeka a na druhej strane poctou Alexandrovi Veľkom, ktoré stoja na strihu, ktorý si schválne najlepšie najemocionálnejšie časti filmu šetrí až do druhej polovice, ale napriek neduhom ide určite stále o kvalitný historický film - oboje verzie si zaslúžia silné 4*.

    • 17.11.2008  19:24

    Výborná ruská animovaná komédia s pomerne svojskou a jednoduchou animáciou, ale zase s perfektnými hláškami a viacerými podarenými scénami. Jednoduchý dej o mladíkovi, ktorý sa s pomocou ostrieľaného bohatiera snaží poraziť draka, aby mu knieža Kyjevské dalo svoju dcéru je vyslovene komediálny a založený na množstve komediálnych scénok a pobaví mladšiu aj staršiu generáciu,

    • 1.8.2008  16:05

    Tento film som pozerával od malička a už vtedy sa mi to páčilo. Drak spravený kvalitne, kostýmy tiež, pekná hudba, bitky na rozprávku veľmi dobre (občas až kruto a krvavo) spracované a emocionálny koniec.

    • 31.7.2008  21:58

    Celkom kvalitné pokračovanie a s dobrou hudbou.

    • 30.7.2008  14:59

    Určite slabšie ako jednotka, ale aj tak stále kvalitné pokračovanie. Napriek všetkým logickým nezmyslom, ktorých je tu ešte viac ako v jednotke a sú očividnejšie a napriek nereálnosti a občasnej prehnanosti. Kvalitou filmu zostáva vlastný smer - film nie je iba pokračovaním prvej časti, ide svojou vlastnou temnou cestou, väčšina hlavných scén sa odohráva v noci, je akčnejší ako jeho predchodca, pričom nestráca atmosféru a napätie. Silnou stránkou je aj hudba, ktorá nerecykluje skladby z prvého filmu (hlavná melódia je až v závere), ale je kompletne nová a rovnako kvalitná a perfektne podfarbuje atmosféru. Napriek všetkým kritikám ide o dôstojné pokračovanie dnes už kultového prvého dielu, ktoré akurát možno nie je pre všetkých.

    • 30.1.2015  16:25

    Veľmi zvláštna bondovka, veľmi zvláštna úvodná pieseň, veľmi zvláštna (až komiksová) zlodušská dvojka. Ospravedlňujem sa, že som akciu v Zlatom oku nazval nereálnou až smiešnou - oproti tomuto to fakt nie je nič. Je tu aj pár dobrých nápadov a scén (automobilová naháňačka a súboj na ľade), ale všetky sú prebité neuveriteľnými prehnanosťami a blbosťami, ktoré sú také nereálne až sa ony sami z diváka smejú, nie naopak - skok zadný z útesu, súboj s lasermi, únik pred (a na) CGI cunami, útek vo vrtuľníku z lietadla... Brosnan a stará partia sú ako vždy dobrý, Halle Berry ako akčný doplnok je tiež dobrá ("Read this, bitch."), ale celkovo sa človek neubráni dojmu, že toto je ešte väčšie sci-fi ako Moonraker - aj keď skôr v zápornom význame a asi(?) neplánovane smiešne.

    • 20.11.2014  21:37

    Herecky debutujúci Lazenby to po charizmatickom Connerym mal určite ťažké a neprekvapí, že jeho výkon nedobehol, ale aj keby nebolo Conneryho, tak možno povedať, že sa úlohy dobre nezhostil a veľa šarmu ani energie postave nedodal, čo je u Bonda určite problém. Okrem neho je ale problémom aj scenár a dej, ktoré sú oproti predchodcovi trochu nelogické, prvá romantická polhodina je únavná, po zmene prostredia na švajčiarske hory sa už dej našťastie rozbehne, ale pred záverom zase upadne do sladkej línie, z ktorej ho našťastie (a trochu paradoxne) zachráni prvý viac-menej tragický záver série. Výprava je výborná, hudba ako vždy dobrá, ale aj tak film padá na chaotickom a neprehľadnom strihu v akčných scénach. Oproti Conneryovkám je to jasný pokles dolu po všetkých stránkach a nie je sa čomu diviť, že Lazenby to hneď po filme s Bondom zabalil (našťastie...).

    • 19.10.2014  17:19
    Dr. No (1962)
    ***

    Prvá bondovka to zobrala síce divácky príťažlivo, ale zároveň iba dejovo a scenáristicky chabo. Herci sú príjemní, hudba dobrá, scéna s pavúkom napínavá a lokácie exotické, ale celý film je trochu skratkovitý a prostý, záporák (vodca zlých Číňanov a černochov, ktorého hrá samozrejme namaskovaný beloch...) sa tu objaví až v druhej polovici a ako rýchlo sa objaví, tak rýchlo aj zmizne a človeka to do deja veľmi nevtiahne - sčasti aj vďaka absencii väčších zvratov. Po rokoch samozrejme vyniknú aj nezmysly v logickej náväznosti a už zastarané efekty (najmä naháňačka nad útesom). Je to síce klasika a úvod do legendárnej série, ale preceňovať sa to nemusí.

    • 19.9.2014  23:01

    Sovietsky film natočený iba pár mesiacov pred útokom nacistického Nemecka a vstupom ZSSR do 2. sv. vojny, ktorý hovorí o povstaní ukrajinských kozákov vedených Bogdanom Chmeľnickým proti zlej poľskej šľachte. Kostýmy sú na tú dobu výborné a presné, herci sú dostačujúci, film je natočený v ruštine, na bojové scény sa dá pozerať. Dej je spracovaný zaujímavo, približuje politické pozadie povstania, vystupuje tu viacero historických postáv a nie je vynechaný ani príbeh samotného Bogdana. Protipoľské a propagandistické vyznenie filmu o bratskom spojení ruského a ukrajinského národa filmu podráža nohy, rovnako mu nepomáhajú ani kvázy komické scény s pravoslávnym kňazom, ktoré sa spočiatku dajú prekúsnuť, ale keď sú tu naďalej a stále, tak skôr svojou nanútenou "vtipnosťou" vyšumievajú do prázdna a jednak škodia inak vážnemu deju. Napriek všetkému je to ale celkom podarený film, ktorý mi v niekoľkých momentoch pripomínal scény z neskorších filmov s podobnou tematikou (napr. kone preskakujúce delá z Potopy, valiaci sa jazdci z Ohňom a mečom alebo dobýjanie pevnosti z Tarasa Buľbu) - takmer to vyzerá, akoby sa tento film svojím spôsobom stal nejakou šablónou, vzorom, kde sa inšpirovali aj neskorší filmári.

    • 17.9.2014  19:53

    Údajne je to britská verzia francúzskeho filmu Tarass Boulba natočeného asi 2 roky pred týmto filmom, hlavnú rolu si mal zopakovať Harry Baur, akurát je vraj predabovaný do angličtiny. Podľa úvodných titulkov sa film volá Barbar a dáma (The Barbarian and the Lady...), podľa čoho sú aj zobrazení kozáci a Poliaci, má iba 1 hodinu a 10 minút, čo je dosť krátka doba na zobrazenie nejakého príbehu, voči Gogoľovej predlohe je viac-menej presný asi do scény útoku na poľskú pevnosť, potom je dej uťatý a príde koniec (podobne ako vo verzii z roku 1962). Film je pochopiteľne natočený v angličtine, mená sú skomolené (Andrej na Andrew sa dá, ale Ostap na Peter?), knižný dej je nevyhnutne skrátený (vypadne celá časť po bitke pod Dubnom), herci ujdú, kostýmy a výprava od ruky, hudba veľkolepá, prepracované bojové scény pochopiteľne nemožno očakávať (maximálne na seba sa valiacich komparzistov), logické otázky voči dianiu si budeme klásť takisto - je to taký malý, zabudnutý a krátky priemerný film zodpovedajúci dobe, ktorý sa príliš nezaoberá konaním postáv (možno iba Andrewa), ale ktorý iba skákavo spracúva pár knižných kapitol a končí.

    • 10.9.2014  23:19

    Francúzsky experimentálny film o jednom humanistickom neandertálcovi, ktorému zlí Homo sapiens sapiens vyvraždia rodinu a tak sa vydá zo Sibíri až niekam na Balkán, kde by mali prežívať jeho poslední príbuzní. Cestu mu znepríjemňujú jednak ďalší zlí Homo sapiens sapiens a jednak záhadná choroba, ktorá (ako sa dozvedáme z jeho voice-overu) už skolila väčšinu jeho druhu, zároveň mu je ale spríjemňuje jedna dobrá Homo sapiens sapiens so svojou malou dcérou... Herci iba hrajú a tvária sa, na dialógy nedôjde (iba na vnútorné voice-overy hlavnej dvojice), masky a kostýmy ujdú (aj keď výzor hlavnej ženskej hrdinky príliš praveky nepôsobí), o realistickosti filmu možno diskutovať (súboj s ľadovým medveďom?, niekoľkotisíckilometrová cesta? navigácia skrze 20 rokov staré vzpomienky?) ako aj o jeho príbehu samotnom a celkovom spracovaní, ale treba uznať, že je to celkom zaujímavý počin/pokus o praveký príbeh s nejakým zamyslením do súčasnosti.

    • 10.9.2014  22:59

    Nízkorozpočtový ruský historický film zobrazujúci mladosť kniežaťa Jaroslava Múdreho a jeho (pochopiteľne scenáristicky fiktívny) boj s pohanským klanom na hranici jeho kniežatstva, ktorý sa ako pravý osvietený ruský vladyka snaží vyriešiť mierumilovnou cestou, v čom mu bráni tajomné spiknutie vnútri jeho vlastných radov... Nízky rozpočet je sčasti na škodu - najmä v davových scénach, kde je dokopy najviac 20 až 30 komparzistov, ale zase je výhodou, že film sa drží pri zemi, neupadá do gigantického akčného mainstreamu a v bojových scénach je viac-menej realistický, kostýmy a zbrane sú spracované kvalitne a krvi sa Rusi tiež neboja ani to s ňou nepreháňajú. V deji dôjde aj na nejaké intrigy a spiknutie, ale inak je jednoduchý, priamočiary a s klasickou schematickou romantickou líniou. Je to síce jednoduchý priemerný film, ale tvorcovia robili, čo mohli a pozerá sa naň príjemne.

    • 4.9.2014  19:37
    Malé rodinné vraždy (TV seriál) (2006)
    ***

    Štvordielny televízny film na motívy Agathy Christie, akurát bez Poirota. Starý všetkými nenávidený dedo je zavraždený a podozrivá je celá rodina (ako vždy...), ktorá nie je tak úplne normálna. Dĺžka je zbytočná a prehnaná, hlavný dej je najmä v prvom a poslednom diely, druhý a tretí je akurát založený na princípe každý s každým a ľahkej erotike a hlavný vyšetrovací dej spomaľuje naťahovanými rodinnými príbehmi vedľajších postáv a celá miniséria tak zostáva iba na hranici klasického televízneho priemeru.

    • 4.9.2014  19:25

    Spočiatku sa to vyvíja sľubne, efekty sú výborné, nové postavy sedia, dej klasický (aj keď trochu úchylný), myšlienky zaujímavé a do polovice by mi nevadilo dať aj 5*. To, čo sa ale zvrtne v poslednej polhodine je postupne dávkovaný humus v podobe roztiahnutej kráľovnej, zmutovaného ľudsko-votrelčieho zmiešaného potomka a na záver nechutným dekompresným výcucom. Najslabší diel zo série, ktorý s predchádzajúcimi dielmi nemožno zrovnávať a ktorý je oproti nim iba slabým odvarom.

    • 22.8.2014  21:05
    Kozure ókami (TV seriál) (1973)
    ***

    Seriál adaptujúci mangu od Koikeho a Kodžimu, ktorý bol natočený približne v rovnakej dobe ako filmy s Wakajamom. Dokopy má tri série po 26 dielov (dokopy 78) a každý po 45 minútach, čo je pomerne vyčerpávajúce. Všetky diely (okrem 3 "fillerov" v poslednej sérii) sú natočené alebo aspoň inšpirované kapitolami mangy (všetky ale spracované nie sú), aj keď pôvodné príbehy sú z časových dôvodov natiahnuté a rozšírené - niekedy celkom podarene a logicky, inokedy nie - prípadne tvorcovia spojili niekoľko kapitol mangy do jedného dielu, ale tiež je výrazne zmenené pôvodné poradie kapitol. Kvalita jednotlivých dielov veľmi kolíše, keďže seriál je dielom viacerých režisérov a scenáristov. Prvé dve série sú epizódne, žiadne diely na seba nenadväzujú (okrem posledných 3 na konci prvej série a 2 ku koncu druhej série a dielu, kde Ittó získa viachlavňovú pušku do káry), prvá polovica tretej série je tiež viac-menej epizódna, ale posledná druhá polovica už nadväzuje diel po diely, podľa zloženia mangy. Dejová kvalita kolíše z dielu na diel, spracovanie je jednoduché televízne, často sa tu opakujú kulisy (aj keď majú zobrazovať iné miesto) ako aj herci a herečky (vždy v novej úlohe), tradičná japonská hudba je celkom dobrá a pre celú sériu rovnaká (pribúda iba niekoľko melódií v rámci novej série), elektronické tóny sa sem ale veľmi nehodia. Seriál je tiež plný viacerých chýb, logických a historických nezmyslov a chýb v náväznosti (napr. na konci prvej série má Recudó pásku na pravom oku, pričom v druhej a tretej ju má na ľavom oku...). Niektoré preklepy sú aj v mange (zachytávanie mečov dlaňami, lámanie mečov rukami), iné si spôsobili sami filmári (z muškiet sa strieľa viackrát bez nabíjania, v jednom diely je dokonca šesťranný revolver atď...). Kvalita bojových scén tiež kolíše, niektoré sú dynamické a kvalitné, v iných sú otravné spomalené zábery so smiešnymi premetmi, skokmi a zvukovými efektmi. Krvou sa tu šetrí, nejakú krv človek vidí na každom 20 zoťatom nepriateľovi a čo sa nahoty týka, tak to tu je asi 1 nahotinka maximálne 2 na každú sériu (oproti Wakajamovym filmom a najmä mange, kde sa to obnaženými dievčinami len hemží). Herecké výkony celkom dobré, Nakamura (resp. Jorozuja) Kinnosuke v hlavnej úlohe to herecky zvláda, aj keď o jeho šermiarskych schopnostiach by sa dalo polemizovať. Daigoróa hrali dvaja herci - jeden v prvej a druhej sérii, iný v poslednej sérii, čo bola spočiatku nepríjemná zmena, na nového herca si ale človek postupne našťastie zvykne. Hlavného rivala Jagjúa Recudóa hrali dokopy traja herci - v každej sérii iný, najlepší bol ten posledný (podobne ako vo filmovej sérii). Make-up a masky sú zastaralé, niekedy až smiešne, napr. Ittóove očné tiene a parochňa v prvých dvoch sériách, viditeľná až odstávajúca tvárová maska prvého Recudóa, natiahnuté a neveľmi dobre zamaskované "čiapky" so samurajskými účesmi ostatných hercov a na záver hranatá hlava Abe Kaiia... Najväčšou výhodou je ale to, že príbeh je tu spracovaný celý až dokonca (oproti filmovej sérii, ktorá zostala nedokončená), posledné diely sú voči mange najpresnejšie aj v rámci seriálu najlepšie a úplný záver je pôsobivý a emotívny. Ako celok je seriál skôr priemerná televízna produkcia s neveľkým rozpočtom a kolísavou kvalitou, pár dielov tu je ale celkom podarených, záver je kvalitný a hlavne je tu spracovaná manga až do konca (aj keď nie všetky jej kapitoly) a príbeh je na rozdiel od filmovej série aspoň pekne uzavretý.

    • 17.8.2014  13:19

    Americká skôr dráma ako komédia o lezbickom páre vychovávajúcom dve deti zo spermií toho istého darcu, ktorého sa neskôr ich deti snažia nájsť, pričom sa to celé zamotá... Herecké výkony tak akurát, hudba skoro žiadna, pár vtípkov podarených, sexuálne scény zbytočne otvorené a skôr samoúčelné. Tvorcovia chceli zrejme ukázať, že lezbické rodiny sa potýkajú s tými istými problémami ako heterosexuálne a že medzi nimi (okrem pohlavného) veľa rozdielov nie je... a to je tak všetko. Jednoduchá americká rodinná dramo-komédia akurát tentoraz o jednej netradičnej rodine zo strednej vrstvy a ich problémoch a o problémoch manželstva celkovo na jedno pozretie, ktorá ponúka pár absurdných situácií na pousmiatie spolu s niekoľkými kritickými situáciami na zamyslenie a zostáva pritom na hranici priemeru.

    • 13.8.2014  22:05
    Ivan Hrozný (2009)
    ***

    Tento film (z nejakého dôvodu rozdelený na 4 časti) nie je o Ivanovi Hroznom, ale skôr o jeho vzťahu k moskovskému metropolitovi Filipovi (a zároveň pravoslávnom svätcovi) a o tomto mníchovi samotnom. Dej sa odohráva po založení Opričniny a zobrazuje tento stav Ruska pomerne verne. Kostýmy sú výborné, hudba dobrá, je tu jedna krátka malá bitka proti Poliakom, mučenia a popravy sú zobrazené zblízka a celkom naturalisticky, herecké výkony ako u koho - niekde lepšie, niekde horšie. Zádrhelom je konverzačný scenár a dej, ktorý má síce pár silných momentov, ale väčšinu času obsahuje iba rozhovory s Ivanom a Filipom a rôzne reči o konci sveta, spáse, viere, spravodlivosti, Bohu atď, atď... O Ivanovej osobnosti sa toho veľa nedozvieme, akurát, že to bol šialenec s vypúlenými očami a jedným zubom, čo sa hodiny modlieval za svoju dušu, potom vyšiel von a nechal popraviť koho sa mu zachcelo. Do istej miery je to pravda, ale na druhej strane tu nepadne ani zmienka a bojaroch a vnútroštátnych intrigách, jediný zlý je tu vyšinutý Ivan a jeho opričníci. A tie zázraky ku koncu filmu na realistickosti tiež veľmi nepomáhajú, rovnako ako deju veľmi nepomáha uťatý záver. Očividne to bola neveľkorozpočtová produkcia, ktorej sa síce podarilo naturalisticky zobraziť teror a procesy počas Opričniny, ale ktorá viac ako verný dokument zameraný iba na krátke historické obdobie neponúka a spúšťa sa skôr do sféry pravoslávnej vierouky, náboženskej filozofie a úvah.

    • 13.8.2014  21:46

    Malý nízkorozpočtový filmík o filantropickom a humanistickom kniežati Alexandrovi brániacom ruskú zem a pravoslávnu vieru pred pohanskými Tatármi, zapredanými bojarmi a zlými katolíckymi papežencami na čele so Švédmi, proti ktorým vybojuje bitku, ktorá mu dá jeho slávny prídomok. Kým k nej ale dôjde tak treba 1,5 hodiny počkať, kým nevedomky zachráni veľmajstra Teutonov, ožení sa, snaží sa uniknúť otrave, rokuje s Mongolmi a rieši zradu vo vlastných(?) radách. Záverečná bitka pri Neve tvorí úplný záver, potom príde sek, krátky text oznamujúci o bitke na Čudskom jazere a koniec. Herecké výkony dostačujúce, hudba ujde, kulís je tu iba pár (na Novgorod je tu iba jeden počítačový záber, inak akoby sa všetko odohrávalo na pár chatách v lese a jednom "švédskom" hrade...), pochváliť ale treba výborné kostýmy, zbrane a dobovú atmosféru. Bitky (jedna potýčka na začiatku a záverečná pri Neve) sú viac-menej realistické, krvi sa filmári nebáli a hoci sa ich zúčastní dokopy asi 60 komparzistov sa na ne dá pozerať. Bolo to síce nízkorozpočtové, ale vidno, že filmári využili každý peniaz, čo mohli a to si zaslúži pochvalu.