diodoros

Film nakrútený na motívy (iba na motívy) Illiady a Odyssey vo veľkolepom hollywodskom štýle plný celebrít. Hudba Jamesa Hornera je výborná (aj keď z veľkej časti "vypožičaná"), kostýmy sú prepracované a naoko výborné (aj keď v pár scénach je vidieť, že sú gumové), scenár si pôvodný príbeh výrazne upravil, ale zniesť sa to dá (predsa len je to fikcia nakrútená podľa fikcie...). Najväčším ťahačom filmu sú ale obrovské a krvavé bojové scény, ktoré sú natočené výborne a samozrejme súboje, ktorým vedie súboj Achilla a Hektora (hoci o realite bojov by sa dalo polemizovať). Scenár a celkové vyznenie filmu nie je vyslovene hollywoodsky a americky tupé, je tu aj priestor pre nejakú tú myšlienku (stretnutie Achilla a Priama je jednak najlepšou scénou filmu a jednak otvára iný pohľad na tupé zabíjanie + Hektor, jeho žena a syn sú ukážkou utrpenia rodiny vo víre udalostí) a priestor pre emócie je vytvorený a aj využitý (hoci v pár miestach možno až prehnaný). Slabinou scenára sú skôr romantické linky medzi Paridom a Helenou (aj keď tu ide skôr o zobrazenie mladíckej naivity a tuposti, z ktorej sa v závere preberú) a Achillom a Briseidou (ktorá je iba romantická, nič viac). Kino-verzia je veľkolepým americkým akčňákom s výbornou "sandálovou" atmosférou akurát s pár vadami na scenári. Oproti nej Režisérsky zostrih prináša vystrihnuté a kvalitné dialógy, ktoré lepšie približujú konanie postáv a ich myšlienkové pochody a zároveň viac bojových, ešte krvavejších scén vrátane rozšíreného vypálenia Tróje, plus pár erotickejších a v tomto ohľade tento zostrih kino-verziu určite prekonáva. Jeho nevýhodou je ale kompletne zmenená hudba - pár Hornerových skladieb je tu nechaných celých, ale mnoho je upravených, exotické spevy výborne dotvárajúce atmosféru sú takmer úplne preč a niektoré pasáže sú úplne vymenené, napr. súboj Achilla a Hektora, kam sa novo použitá hudba vôbec nehodí a celý zápas stráca dynamiku a emočný rozmer. Hodnotenie teda za obidva zostrihy zostáva na 4*.

Na zobrazení reality Kristovho utrpenia (alebo celkovo reality) vo filme nie je nič zlé - až na to, že tento film nie je realistický, ale prehnaný. To, čomu je tu vystavený Kristus, je jednak za hranicami ľudských možností a jednak už dnes vieme, že sa to v realite robilo inak (či už ide o bičovanie, krížovú cestu alebo ukrižovanie). Padlo tu meno Scorsese a jeho film Posledné pokušenie Krista - tam trvá umučenie asi 10 minút a je spracované majstrovsky, všetka tá bolesť je vyobrazená súhrou kamery, hudby, strihu a až v poslednom rade krvi a brutality, zvyšok filmu je venovaný filozofickým úvahám o Ježišovom učení a odkaze. Gibson sa s tým ale nehral - niektoré prvky učenia a myšlienky sú naznačené vo flashbackoch (príbehovo najlepšie sú ale aj tak tie týkajúce sa jeho vzťahu s matkou), ale inak ide čisto o zobrazenie jeho utrpenia, nie kázania. Je síce paradoxné, že samotné ukrižovanie je najkratšou časťou filmu, preto ale Gibson tak natiahol a zdetailnil zatknutie, súd, bičovanie a cestu na Golgotu a pochopiteľne ich prehnal - Judáš prenasledovaný démonmi, rímske bičovanie (ako vyzerali rímske biče sa nevie, takže je to celé iba režisérova fantázia) alebo kríž a spôsob jeho nosenia (nenosil sa celý, ale "iba" jeho horizontálny diel) - a to tak, že to nie je a ani to nepôsobí reálne, plus pridal pár vlastných symbolov, nekánonických prvkov aj klasických tradícií, aby dej vyplnil. Nehovoriac o režisérovom nepopierateľnom antisemitizme, ktorý tu srší takmer z každej scény... Všetko je to samozrejme podfarbené veľkolepou hudbou a spomalenými zábermi. Použitie latinčiny a aramejčiny je síce zaujímavé, ale keď sa postavy rozprávajú medzi sebou a Ježiš hovorí plynulo po latinsky a Pilát po aramejsky tak to vyznieva zvláštne. Na pochopenie deja je tiež potrebná určitá znalosť Biblie, lebo príbeh a jeho vsuvky tu nie sú bližšie vysvetlené (kto príbeh pozná, ten s tým problém mať nebude). Herecké výkony sú síce dobré, Caviezel je skvelý, ale keď je film sám o sebe prehnaný, tak ho herci nezachránia. Napriek tomu dávam 4* - je to príliš silný film nato, aby človek nad ním len tak mávol rukou.

Zaujímavý seriál zo stanice Discovery o týme fyzikov preverujúcich rôzne mýty, príbehy a zážitky, či už novodobé alebo historické. Hoci kvalita niektorých mýtov (niekedy skúšajú veci, ktoré môžu byť využiteľné v praxi alebo sú aspoň zaujímavé, inokedy úplné hlúposti slúžiace pre zábavu amerického diváka) a celkových častí niekedy kolíše, ide o jeden z najlepších seriálov tejto stanice.

Jeden z najlepších námorných filmov - výborne natočené bojové scény, dobová hudba (dokonca uvidíme Russella Crowa hrať na husle), reálne vyzerajúce kostýmy, výborný scenár (rozhovory kapitána lode a mierne antivojnového lodného doktora film posúvajú do inteligentnej konverzačnej podoby) a celková atmosférická ukážka života a smrti na lodi na začiatku 19. storočia. Film o fyzicky aj psychicky vyčerpávajúcom hone lode anglického kráľovského námorníctva na francúzsku korzársku loď počas napoleonskej éry so všetkým, čo s tým súvisí - vystavenie na milosť a nemilosť vetru, nebezpečné (a často nečakané) strety, neutíchajúce nebezpečenstvo lojálnosti poverčivej posádky a na samozrejme rozhodujúci záverečný boj. Perfektný film, ktorý sa určite oplatí pozrieť.

Nevyhnutne slabšie ako jednotka. Stále to má charizmatické a primerane zahraté postavy, dobrú hudbu a prepracovanú choreografiu a akčné scény, ale predsa len už všetky tie spomalené zábery, uhýbanie guľkám, lietanie, skoky vysoké aj ďaleké a lietačkové súboje mimo prírodných zákonov pôsobia príliš prehnane a naťahovane až má z toho človek pocit, že už je toho naňho moc. Príbeh je tiež oproti prvému dielu prešpekulovanejší a hĺbavejší, stále ponúka úvahy na tému závislosti na strojoch, bližšie zobrazuje mesto Sion a zvyšky filmového "reálneho" sveta, aj ponúka pár úvah pre ten počítačový. Škodí mu ale uťatý záver a to, že film je "iba" predohrou posledného dielu, čo ho definitívne posúva na úroveň "iba" medzistupňa medzi začiatkom a koncom trilógie a zároveň z neho robí najrozporuplnejší diel trilógie, ktorý bez tretieho dielu sám neobstojí. Film u mňa ale zachraňuje scéna s Architektom, ktorá ho po dejovej a obsahovo-filozofickej stránke aj niekam (asi) posunula.

Najväčšia vizuálna megalománia kým prišiel Avatar. Možno ešte väčšia. Príbeh pokračuje tam, kde bol na konci druhého dielu uťatý a po počiatočnom stanicovom úvode sa rúti k epickému koncu - jednak do bitky o Sion, ktorá je po efektnej stránke na najvyššej možnej úrovni, je spracovaná dokonale do najmenšieho technického detailu, je najgigantickejšou a najprehnanejšou scénou, aká bola v trilógii vytvorená a všetko, čo človek vidí, ho necháva nemo sedieť a jednak vedie do úplného konca a posledného súboja s agentom Smithom a samotným Matrixom, ktorý nie je až tak do posledného detailu prepracovaný, ale ktorý aj tak je najprehnanejším súbojom celej trilógie a je zároveň jej vyvrcholením. Záver nie je klasický happy-end, je otvorený, ale zároveň uzatvára príbeh hlavných postáv aj filozofické smerovanie celej trilógie, ktoré nakoniec podľa mňa predsa len niekam viedlo. Alebo som iba naletel autorským zámerom... Tak či tak je pre mňa Matrix uzavretou, premyslenou, logickou a výbornou trilógiou, nie iba pseudosériou, kde sa dva podradné diely priživujú na úspechu toho prvého, preto (napriek poznateľne rozdielnej kvalite) hodnotím všetky diely rovnako.

Posledná a najlepšia časť z trilógie a určite jeden z najlepších fantasy filmov všetkých čias. To všetko vďaka výbornej réžii, perfektných efektoch (na taký rozpočet až nadpriemerných), dokonalej hudbe, výborne vystavanom scenári a hlavne na majstrovskom spracovaní pôvodného Tolkienovho príbehu. Niektoré momenty (zapaľovanie majákov, príchod rohanskej jazdy...) možno oprávnene považovať za jedny z najepickejších v dejinách filmu. Film, ktorý môže človek vidieť niekoľkokrát a stále sa (napriek dĺžke) nenudí ani minútu. Režisérsky zostrih zážitok z filmu ešte zväčšuje a prináša mnoho ďalších veľmi dobrých scén. Jeden z mojich najobľúbenejších filmov a zároveň zakončenie jednej z mojich najobľúbenejších sérií.

Film o strete Západnej a Východnej kultúry podaný prostredníctvom ukážky historického obdobia Meidži, ktoré zobrazuje zmeny v celej japonskej spoločnosti a cez osudy amerického vojaka, pôvodne vyslaného vycvičiť armádu proti rebelujúcim samurajom, ktorý sa stavajú proti zmenám, zajatého nepriateľmi a objavujúceho krásy tejto kultúry... Výrazne zidealizovaný, patetický a z pohľadu Američana (a celkovo obyvateľa Západu) natočený film o cti, tradíciách a potrebe brániť svoju kultúru aj za cenu najvyššiu. Príbeh sa preto môže zdať ako nepravdepodobný a hlúpy, je však tak perfektne natočený, s výbornou hudbou Hansa Zimmera (určite jedno z jeho najlepších diel), perfektnou kamerou a exteriérmi, do posledného detailu prepracovanými bojovými scénami a dojemným záverom, že diváka okamžite pohltí, donúti ho zamyslieť sa a zanechá patričný emočný účinok. Zo samurajských filmov poslednej doby skutočný klenot.

Poľský film o starých Slovanoch a ich boji proti krutému kniežaťu Popielovi založený na starých legendách. Herci sú výborní, hudba Krzesimira Dębského je perfektná, kostýmy kvalitné, dej sčasti vážny s dobre natočenými bojovými scénami a zároveň romantický - ako to býva u Hoffmana zvykom. Jedinou nevýhodou sú otrasné počítačové efekty, ktoré vyzerajú ako z nejakej starej počítačovej hry... Napriek tomu Hoffman nesklamal a ako vykreslenie atmosféry doby, života, bojov a pohanských rituálov starých Slovanov pred prijatím kresťanstva film funguje výborne.

Veľmi kvalitná kriminálka o troch bývalých priateľoch z detstva, ktorých rozdelí únos a sexuálne zneužívanie jedného z nich, a ktorých po mnohých rokoch spojí vražda dcéry jedného z nich... Temný, zaujímavý, kvalitne vykreslený a výborne zahraný psychologický príbeh o traume z detstva, hľadaní pravdy, unáhlenosti pomsty a záverečnom vysporiadaní sa s minulosťou.