diodoros

diodoros

Pavol G.

okres Ilava

5 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 5.4.2014  23:00

    Druhý diel rumunského veľkofilmu o "otcovi" ich národa zobrazuje (ako vypovedá pôvodný názov) krátkodobé zjednotenie Valašska, Sedmohradska a Moldavska do jedného štátu pod vládou Michala Chrabrého a nasledujúce udalosti... Platí tu prakticky to isté, čo pri prvom dieli - bojové scény sú gigantické, výprava skvelá, kostýmy miestami diskutabilné (ale detailne prepracované), dej zas historicky presný a národná idealizácia na mieste. Príbeh je ucelenejší, emotívnejší, vyložený pomalšie a jasnejšie ako v predošlom dieli a stále je plný politických hier, intríg a manipulácii. Druhý diel filmu v ničom nezaostáva za prvým, ale v niektorých častiach ho možno aj prekonáva a je dôstojným zakončením príbehu ako aj verným zobrazením rumunskej histórie.

    • 29.11.2013  23:41

    Veľmi surrealistický film (aj na Jakubiska) s mierne prehnanou perverznosťou a úchylačinou (predsa len tie kríže boli už trochu moc), ale na druhej strane premýšľavý film so zaujímavým posolstvom o ľudskej hlúposti, zábudlivosti a hlavne nepoučiteľnosti a zároveň je kritikou bývalého režimu. A nemožno si nevšimnúť aj bizarne spracovaný cirkevný a náboženský motív a miestami až paródiu alebo satiru... Hodnotiť tento film je veľmi ťažké, keď sa ale človek zamyslí nad jeho myšlienkami a posolstvom (o hľadaní šťastia v živote, pričom jediná ale zároveň neustála vec, čo mu môže ublížiť sú ľudské predsudky a politika) uzná, že ide o zaujímavé dielo na zamyslenie (prakticky ako všetky Jakubiskove filmy).

    • 12.9.2013  20:59

    Výborný vojnový film približujúci cez osobnosť a pôsobenie kontroverzného amerického generála druhú svetovú vojnu a opisujúci vojnu celkovo - Patton je drsný, tvrdý grubian, ktorý si nevie "ustrážiť hubu", nie je milosrdný na nikoho ani na seba, na druhej strane je to básnik, historik, filozof, teoretik, stratég, charizmatický vodca, romantik a idealista. Nemyslí na ostatných, neustále sa háda s hlavným velením, nezaujímajú ho straty, životy ani trauma jeho vojakov, dôležitejšie je preňho byť rýchlejší ako ostatní generáli a získať si väčšiu slávu. Verí na reinkarnáciu, verí, že je svedkom všetkých vojen, je presvedčený o svojej genialite, je to šialenec, je bezcitný blázon, ktorý sa chce iba predviesť pred "kolegami" a pred svetom. A napriek tomu s ním súcitime... Všetky jeho vlastnosti sú vykreslené perfektne, hudba je skvelá, efekty a bojové scény kvalitné, scenár Francisa Forda Coppolu prepracovaný - cez povahu Pattona a ostatných generálov, posúvajúcich šípky na mape, píšucich "štatistiky" padlých, zajatých a nezvestných, hádajúcich sa a pretekajúcich medzi sebou je vytvorená povaha samotnej vojny - všetky ideály, všetka česť, všetka sláva sú iba kecy z úst generálov a vojna sama je iba hra veľkých chlapcov. Jeden z najlepších vojnových filmov s perfektnými hereckými výkonmi, realisticky a detailne prepracovanou hlavnou postavou a výborným posolstvom.

    • 20.12.2013  23:00
    M*A*S*H (1970)
    *****

    Vyslovene šialený film o partii šialencov, ktorí si uprostred šialenej vojny zachovávajú rozum všelijakými šialenosťami... to hovorí za všetko. Herci sú výborní, úvodná pieseň je skvelá a humor je na mieste. Film nemá ústredný dej, ale je zložený z rôznych nezabudnuteľných epizód života (úvod, zubárova "samovražda", rozhlas, futbal, operácia v Japonsku...) vo vojenskej nemocnici v Kórei, ktoré na seba prakticky ani nenaväzujú, ale napriek tomu výborne parodujú a satirizujú vojnu a armádu ako celok - na jednej strane sú tu krvavé scény z operačných sál a na druhej si hlavní protagonisti robia srandu z nadriadených, popíjajú a hrajú golf na pristávacej dráhe pre vrtuľníky... So seriálom sa to samozrejme porovnávať nedá, takže niektorí jeho zarytí fanúšikovia môžu byť sklamaní, ako vojnová satira má však všetko, čo k tomu patrí a stojí za to.

    • 4.9.2013  21:39

    Prvá polovica filmu je o vzájomnej diplomacii medzi Amerikou a Japonskom a jej zlyhaní, o plánovaní útoku, nacvičovaní a váhaní. Druhá polovica je o samotnom útoku. Film nie je dokonalý, medzi jeho slabiny patrí nejaké to idealizovanie a americký pohľad (hlavne reči, ktoré filmári vložili do úst admirála Jamamota). Kvality tohto filmu však bez debaty prevyšujú slabiny - faktograficky je film pomerne presný, zobrazuje aj menšie detaily z pôsobenia jednotlivých aktérov, politické vzťahy sú zobrazené výborne, herci sú dostačujúci. Najvyššou kvalitou filmu je však zobrazenie samotného útoku na Pearl Harbor a celkové technické spracovanie snímku - efekty sú na vtedajšiu dobu výborné, za zobrazenie náletov, bombardovania a explózií, ktoré vidíme vo filme by sa nemusel hanbiť ani dnes natočený film. Napriek miernej idealizácii ide teda o výborný klasický vojnový film s nadčasovým spracovaním.

    • 23.7.2013  18:03

    Karikatúrna animácia, prostá hudba a obrovská smršť nápadov. Dielko s jednoduchým príbehom (ak o príbehu možno hovoriť), ale s veľkým a hlavne perfektne a komicky spracovaným posolstvom o zbytočnosti a nepotrebnosti vojny.

    • 5.1.2014  21:28
    Fúrin kazan (1969)
    *****

    Výborný historický film, ktorý s dokumentárnou presnosťou spracováva vzostup klanu Takeda počas rokov 1543-1561, za ktorým stál stratég Jamamoto Kansuke. Film zobrazuje jeho vstup do klanu, pôsobenie, ktoré klan vynieslo medzi najsilnejšie v Japonsku, nemilosrdnú cestu, ktorej sa pri tomto vzostupe Jamamoto držal a záver jeho pôsobenia v klane. Film je významný jednak z informačného hľadiska, vďaka svojmu vernému zobrazeniu historických udalostí a vojenskej stratégie tej doby a jednak aj zo zobrazenia pozadia úspechov tejto stratégie - intríg, zrád, podvodov a vrážd, na ktorých film stojí a ktoré ho posúvajú na úroveň inteligentnej vysokej politickej hry - žiadna samurajská česť a domnelá rytierskosť, ale realita obdobia Sengoku. Vadou filmu sú bojové scény, v ktorých nevystupuje veľký počet komparzistov a ani súboje nie je sú natočené práve najlepšie (aj keď nie všetky), keďže je ale film založený hlavne na stratégii a plánovaní a bitky tvoria minimum stopáže, tak to veľmi nevadí, druhou vadou je mierna idealizácia a nereálnosť v závere (ten šíp v oku bol predsa len príliš) a poslednou vadou bola dĺžka filmu, ktorá pri tom množstve deja a informácií nakoniec začne uspávať. Napriek neduhom ale ide o perfektný samurajský film výborne vykresľujúci stratégiu a praktiky mocných počas obdobia Sengoku.

    • 27.12.2013  13:17
    More (1969)
    *****

    Realistický film o temnej stránke 60. rokov, ktorý mi tematicky pripomínal Requiem za sen (aj keď spracovaním za ním predsa len zaostáva). Mladý nemecký študent chce žiť naplno a vydáva sa na cesty, až kým neskončí s mladou Američankou na Ibize, kde ho postupne stále viac a viac (odtiaľ názov) navádza na drogy. Slabinou filmu je, že je pomerne zdĺhavý, zachytáva ale všetko, čo so závislosťou súvisí - od príjemných začiatkov, cez abstinenčné záchvaty, problémy s dílermi a podsvetím až po úplné prepadnutie a nevyhnutný koniec. Film je veľmi symbolický, okrem drog sa zaoberá témami bezhraničnej slobody, voľnomyšlienkárstva a hľadania šťastia mladých v živote a ich miesta vo svete, ktoré ale často končí práve iba pri zábave, drogách, sexe a ničnerobení, čo film zobrazuje pomerne naturalisticky. Na dobu vzniku to bol určite významný film, ktorý sa nebál ukázať pravdu o drogách a hippies, jeho hodnota a posolstvo ale platí aj dnes (najmä dnes...). A samozrejme soundtrack zložili Pink Floydi, netradičná hudba z ich psychedelického obdobia (hudba, ktorá nie je pre každého) hrá buď na pozadí v baroch alebo na kazetách hlavných postáv.

    • 24.3.2014  16:18

    Z Hoffmanovej trilógie určite najromantickejší a najnacionalistickejší diel. Prvá polovica o ľúbostných pletkách je úplne odľahčená, dej ale postupne temnie, vrcholí tatárskou zradou a až do konca si udržuje vážnosť. Kostýmy a dobová atmosféra ako vždy perfektné, hudba patrioticky veľkolepá, herecké výkony veľmi dobré. Bojové scény počas záverečného obliehania sú natočené zručne, nevýhodou je akurát pár okatých súbojov, nevýhody ale vynahradí účinný, symbolický a hlavne vlastenecký záver. Určite je to dôstojné ukončenie výbornej historickej trilógie.

    • 20.11.2014  21:37

    Herecky debutujúci Lazenby to po charizmatickom Connerym mal určite ťažké a neprekvapí, že jeho výkon nedobehol, ale aj keby nebolo Conneryho, tak možno povedať, že sa úlohy dobre nezhostil a veľa šarmu ani energie postave nedodal, čo je u Bonda určite problém. Okrem neho je ale problémom aj scenár a dej, ktoré sú oproti predchodcovi trochu nelogické, prvá romantická polhodina je únavná, po zmene prostredia na švajčiarske hory sa už dej našťastie rozbehne, ale pred záverom zase upadne do sladkej línie, z ktorej ho našťastie (a trochu paradoxne) zachráni prvý viac-menej tragický záver série. Výprava je výborná, hudba ako vždy dobrá, ale aj tak film padá na chaotickom a neprehľadnom strihu v akčných scénach. Oproti Conneryovkám je to jasný pokles dolu po všetkých stránkach a nie je sa čomu diviť, že Lazenby to hneď po filme s Bondom zabalil (našťastie...).

    • 24.11.2013  00:02

    Surrealistický film o troch mladých ľudoch, ktorí si uprostred skazeného sveta žijú po svojom - slobodní ako vtáci, sami ako siroty, detinskí ako blázni. Nevšímajú si smrť, vojny, politiku, iba chcú žiť šťastne. Až kým sami nezačnú medzi sebou žiarliť a hádať sa, a až kým nie je jeden z nich "prevychovaný" štátnou mocou a začne závidieť to, čo sám stratil... Úvahový a symbolický film s výbornou hudbou venujúci sa dôležitým existenčným a politickým témam s rôznymi odkazmi na historické udalosti a životné podmienky v našej zemepisnej oblasti (holokaust, august 1968, filmová cenzúra), ktorý je veľmi zložitý na pochopenie a určite si vyžaduje ďalšie vzhliadnutie alebo prečítanie nejakého rozboru. Aj tak ale ide o kvalitný film o ľudskom šialenstve, bohémstve, bezstarostnosti a následného postupného prepadu do závisti, skutočného šialenstva, deštrukcie a na záver aj sebadeštrukcie.

    • 18.5.2013  10:50

    Jeden z najvizuálnejších filmov, aké som kedy videl. Je to síce veľmi dlhé a miestami úspavné, ale stále zaujímavé a plné množstva filozofických myšlienok (z veľkej časti ovplyvnených Nietzschem, nedovolím si ale tvrdiť, že chápem, čo chcel Kubrick mnohými symbolmi a scénami povedať), hier s kamerou a perfektnej réžie, pričom po vzhliadnutí som zostal sedieť ako obarený. Efekty a masky sú (obzvlášť na rok vzniku) perfektné, nápad použiť klasickú hudbu na podfarbenie scén vo vesmíre je dnes už ikonický, no a samozrejme HAL 9000 a jeho hlas je dnes takisto nielen popkultúrnou ikonou ale tiež desivým varovaním. Film nechce diváka uchlácholiť a vyžaduje jeho zapojenie a premýšľanie nad tým, čo sa deje, čím samozrejme vzniká priestor na viacero rozborov. Hoci Kubrickov vlastný výklad filmu je až detinsky jednoduchý, čo však nepochybne a oprávnene (vzhľadom na osobnosť samotného Kubricka) vyvoláva podozrenie. Najlepšie je teda pokúsiť sa o vlastný náhľad. Pre fanúšikov sci-fi (a nielen ich) povinnosť.

    • 7.1.2014  21:14

    Animovaná klasika, ktorá pobaví aj po rokoch. Natočené podľa slávneho a vtipného komiksu síce s trochu rozšíreným a upraveným dejom, ale s typickou atmosférou, animáciou a samozrejme nezabudnuteľnými scénkami a hláškami, na ktorých stojí celý komiks aj filmová séria. Muzikálové party možno odpustiť, zábava ich vynahrádza dosť.

    • 29.7.2013  00:26

    Veľmi symbolický, morbídny film o človeku, ktorý chcel spasiť svet... skrze plamene. Film o človeku posadnutom smrťou, ktorý predstavuje povahu celého ľudstva. Strhujúca mrazivá atmosféra od začiatku do konca, temný námet, dokonalá kamera a výborné herecké výkony - to čo tu predvádza Hrušínský je vrchol herectva (a to nielen československého). Ctený pán Karel Koprfingl pracuje v krematóriu a navonok pôsobí ako ideálny človek a hlava rodiny - svojím vystupovaním, milým pohľadom, jemným hlasom... Postupne sa však stále viac odhaľujú temné zákutia jeho duše, ktoré s príchodom nacizmu a vstupom Koprffingla do Strany dostanú voľný priechod a dokonca sú žiadané... a pre "všeobecné dobro" a "zabráneniu utrpenia" je Koprfingl schopný urobiť všetko a nezabráni mu v tom ani vlastná rodina... Dokonalé, mrazivé odsúdenie holokaustu.

    • 15.6.2013  11:46

    Po Dobrom, zlom a škaredom ďalší western Sergia Leoneho, ktorý je pre mňa jednoznačne najlepším westernom v dejinách - hoci ho natočil Talian. Ennio Morricone so svojou hudbou opäť exceluje, filmu vládne "Harmonikova skladba", herci sú perfektní - či už Charles Bronson so svojím stoickým kamenným výrazom s miernym úsmevom alebo Henry Fonda so svojim chladným bezcitným výrazom alebo Jason Robards so svojím... jednoducho výrazom. Vo filme je aj pár svetlých úsmevných miest a situácii, oproti predchádzajúcemu režisérovmu filmu je to však skôr vážna dráma. Legendárnu začiatočnú scénu pozná snáď každý - traja muži (s dvomi koňmi naviac...) čakajú na vlakovej stanici, kam ich poslal ich šéf, príchod "Harmoniku", ktorý si myslí, že čaká sám ich šéf... Claudia Cardinale ako druhá žena miestneho farmára ide na jeho pozemok, kde nájde jeho aj s deťmi zabitých - podozrenie padá na miestny gang zločinca Cheyenna (Jason Robards), ktorý však je nevinný a snaží sa aspoň v tomto prípade svoju nevinu dokázať. A ďalšou postavou je práve vinník Frank (Henry Fonda), pracujúci pre železničného magnáta, ktorý sa nezastaví pred ničím, a ktorý je náhodou muž ktorého hľadá "Harmonika". A tam kde sa cesty všetkých stretnú je tento film... Skutočne nezabudnuteľný zážitok, s perfektnou kamerou, hudbou, prepracovaným dejom a prekvapivým aj emocionálnym záverom a právom jeden z najlepších filmov v dejinách.

    • 22.11.2013  23:33

    Typicky jakubiskovsky nakrútený surrealistický film s protivojnovým posolstvom ale najmä o ľudskej hlúposti. Film zložený z troch poviedok - prvá z čias 1. svetovej vojny hovorí o vojnových zbehoch, prenasledovaní, nenávisti a "revolúcii", ktorá prinesie akurát tak anarchiu, druhá poviedka je z obdobia konca 2. svetovej vojny a hovorí o sovietskom "oslobodení" a "ochrane" pred poslednými nacistickými vojakmi a tretia poviedka sa odohráva v pustatine budúcnosti po vojnovej apokalypse. Vo filme nejde o ucelený dej, ale o filozofické úvahy o povahe a podstate človeka, o jeho existencii a vzťahu k bohu, ako aj vzťahoch medzi ľudmi. Film je na jednej strane vážny, hovorí o zabíjaní, vojnách, zobrazuje vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 (za čo osobitne treba uznať Jakubiskovu odvahu a odhodlanie), zamýšľa sa nad úlohou človeka vo svete, ale na druhej strane si neodpustí občasnú satiru a výsmech z ľudskej tuposti, naivity a krutosti. Jakubisko natočil bez debaty významné filozofické dielo, v ktorom sa nebál vyvracať štátnu ideológiu ani šokovať divákov a najmä vypovedať pravdu o vtedajšom (a prakticky aj súčasnom) biednom psychickom stave a fyzickom konaní človeka.

    • 7.1.2014  21:21

    Film, ktorý to celé "rozpohyboval". Prvý diel animovaného filmového Asterixa, ktorý oboznámil filmové plátno s dedinou odbojných Galov, ktorá sa odmieta poddať rímskej moci... a zvyšok poznáme. Možno to ešte animáciou a kvalitou nedosiahne na svojich nasledovníkov, ale svojim prepracovaným scenárom, hláškami a najmä scénkami (hlavne vražednou scénou s jahodami), ktoré sa nehrajú na žiadne vyššie posolstvo, ale jednoducho zabávajú, to stále prekonáva niektoré animované detinské komédie vznikajúce dodnes, takže svojich 5* si zaslúži.

    • 4.9.2014  18:27

    "Pěknej chlív." Hypnotický film s výbornými hercami, majstrovskou kamerou, deptajúcou hudbou, zaujímavým dejom o boji spravodlivosti proti nespravodlivosti (pričom bez viny tu nie je nikto) okoreneným prežívajúcim pohanstvom na pozadí kresťanského sveta, ale stále hrajúceho výraznú úlohu v ľudských životoch, dobre napísanými dialógmi aj monológmi, ozvenovitým postsynchrónom, nechronologickým spracovaním, ktoré núti stálu pozornosť, skvelými kostýmami a depresívnou, surovou až brutálnou atmosférou temného stredoveku, ktoré spolu tvoria umelecké majstrovské dielo, ktoré je o to významnejšie, že bolo natočené v Československu. Režisér sa navyše na dobu vzniku filmu nebál krutosti, vulgarizmov ani odvážnych erotických scén (aj keď skôr záberov), čím umocnil svoj temný pohľad na stredovek, dodal filmu na realistickosti a zvýraznil zločinnosť a skazenosť postáv v kontraste s nevinnosťou hlavnej postavy. Každú scénu uvádza názov podobne ako kapitolu v knihe a hoci je dĺžka výrazná, tak film prekvapivo nenudí, ubieha plynulo a nechá človeka sedieť v nemom obdive k tomu, aké filmy sa tu kedysi točili...

    • 25.12.2013  14:10

    Tretí a najkratší diel Bondarčukovej Vojny a mieru sa dejovo posunie iba o trochu (začiatok), zobrazuje vojenské manévre, v skratke priblíži myšlienky trojice hlavných postáv, aby nakoniec vyvrcholil bitkou pri Borodine, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku, aká bola kedy natočená - a oprávnene. Desaťtisíce vojakov, tisíce jazdcov, desaťtisíce uniforiem, tisíce zbraní, desiatky diel, explózie, výstrely, dym, prach, boj na blízko, horiace chatrče, zákopy, neprehľadnosť, chaos... takto mohla naozaj vyzerať táto bitka aj v skutočnosti. Navyše je to doplnené úvahami postáv aj autora (rozprávača), čím bitku posúva z gigantického kolosu a mašinérie na myšlienkovú a protivojnovú úroveň, pričom tento posun nie je vôbec patetický alebo prehnane naivný. Záverečná patriotická reč síce môže nadväzovať dojem propagandy, ale ja osobne ju beriem ako symbol začiatku Veľkej vlasteneckej vojny a úlohy, ktorú zohrali Rusi v porážke Napoleona, ktorá je nespochybniteľná (hoci aj často zneužívaná...). Takýto film už ale dnes so všetkými tými efektami a bezduchými tuposťami nikto nenatočí a spolu s gigantickou bitkou aj jej posolstvom možno tento film považovať za jeden z najväčších aj najduchaplnejších zároveň.

    • 25.12.2013  17:22

    Záverečný diel Vojny a mieru od Bondarčuka je rovnako gigantický ako jeho predchodcovia, čo dokazujú scény ako ústup z Moskvy, vstup Napoleona do Moskvy, veľký požiar mesta a na záver Napoleonov ústup z Ruska. Film sa zameriava podobne ako prvý diel na psychiku postáv na čo využíva množstvo surrealistických a snových pasáží a pokračuje v protivojnovom a "ľudskom" posolstve predchádzajúcich dielov. Po dejovej stránke uzatvára príbeh hlavnej trojice postáv, dokazuje, že ústrednou postavou bol Bezuchov, do veľkej miery zobrazuje jeho prerod a útrapy počas francúzskej okupácie, ale tak isto aj ďalší vývoj ostatných hlavných postáv. Úplný záver filmu je mierne zidealizovaný a vypovedá Tolstého humanistickú a naivnú myšlienku o spojení všetkých ľudí veriacich v dobro a vyjadruje nádej na zlepšenie pomerov vo svete a vzťahov medzi ľudmi... aj keď myšlienka je to pekná... Napriek miernej naivite ku koncu ide o dôstojné ukončenie série, ktoré nič nemení na jej gigantickosti a jej postavení ako jednej z najlepších v dejinách.

    • 7.11.2014  23:43

    Piata bondovka opäť predstavuje mierny pokles v kvalite oproti predchádzajúcim dielom. Hudba a úvodná pieseň sú výborné, Connery ako vždy charizmatický, po prvýkrát vidíme tvár hlavného zloducha zo SPECTRE, prostredie Japonska exotické a niektoré prvky (nielen Karin Dor...) mi trochu pripomínali vinnetuovky (hlavne záverečný útok na základňu). Tu je ale mierny zádrhel, keďže to s tou exotickosťou tvorcovia prehnali - to sa týka jednak celkovej prehnanosti, západniarskeho pohľadu a príliš rýchleho diania a najmä Bondovej dvojtýždňovej premeny na Japonca, ktorá spolu s ďalšími nelogickosťami a naivitami (nindžovia) pôsobí trochu smiešne. Spolu s kvalitatívnym poklesom zároveň klesá aj realistickosť - nie, že by predchádzajúce diely boli reálne, ale tu už niektoré scény bijú do očí (vedie letecký súboj Bondovho vrtuľníčku a štyroch helikoptér). Efekty vo vesmírnych (a ďalších) scénach sú dnes už tiež zastarané... Ale aj tak napriek pár neduhom je to stále podarený, dobre natočený a pútavý diel s klasickými hláškami a viacerými zábavnými momentmi, ktorý určite nenudí. Minimálne scénu Ribanna vs. pirane človek vo filme len tak neuvidí...

    • 17.10.2014  23:56

    Muzikál nie je moje pole diváckej pôsobnosti a podľa toho aj hodnotím. Texty, piesne, hudba a hlavne tá tanečná choreografia sú neznesiteľné a útrpné, z hercov sú zaujímaví možno tak Peterka a Brzobohatý, ostatní sú len křoví a Bohdalová v hlavnej úlohe je neskutočne prehnane afektovaná a uvrešťaná - čo sa ale od feministickej muzikálovej blbosti zo socialistického Československa dalo čakať... Ten záver je síce trochu podpásovka, ale zároveň je jediným, čo v tomto filme (a tomuto filmu) dáva nejaký zmysel a aspoň trochu sa drží reality.

    • 13.4.2014  01:26

    Ďalší atentátnický film od Eiiči Kuda, opäť s nehodným bratom šóguna, ktorého treba odstrániť, opäť so skupinou odvážnych samurajov, ktorí vedia, že pri útoku zrejme zomrú, opäť s nejakým tým filozofovaním, opäť s chytrým verným dôstojníkom, ktorý zlého pána poslušne stráži, opäť s veľkým plánovaním a prípravami a opäť s jednou poriadne napínavou scénou pre hlavným útokom akurát tentoraz na lesnej ceste... Čo je nové, je lepšie prepracované politické pozadie a intrigy atentátu, kratšia stopáž, viac krvi, výraznejšia hudba, skvelé hry s kamerou a najmä perfektne vizuálne spracovaná záverečná bitka v daždi (hodná porovnania s Kurosawom). Spočiatku to možno vyzerá ako kópia/prepracovanie predošlých Trinástich zabijakov, ale po čase sa dej vyberie vlastným (prepracovanejším) smerom. Nájdu sa tu pochopiteľne aj chyby (občasná prehnanosť niektorých scén), ale inak by divák očakávajúci pravý samurajský film (či už s dávkou krvi, cti alebo intríg) mal byť spokojný.

    • 15.6.2013  11:28

    "Na svete sú dva druhy ľudí, priateľ môj. Tí s nabitými zbraňami a tí čo kopú. Ty kopeš." Jeden z najlepších westernov v dejinách s nezabudnuteľnými hláškami, perfektnou trojicou hlavných "kukučov", výbornou hudbou Ennia Morriconeho a poprepletaným dejom, ktorý troch "hrdinov" dal dokopy. Hoci je film pomerne chladný a krutý, je to predovšetkým tak trochu komédia a násilie je zobrazené skôr vtipne (inšpirácia pre Tarantina?). Ide teda o skutočne veľmi zábavný western a to vďaka výborným hercom, ktorým kraľuje samozrejme Clint Eastwood, pričom ostatní nie sú žiadne krovie, ale plnohodnotnými spoluhráčmi (alebo protihráčmi) a samozrejme vďaka až neuveriteľným nápadom, zvratom a myšlienkam. A hoci je na poli westernov tento film pre mňa "až" na druhom mieste, tak jeho originalitu, genialitu a legendárny status nemožno spochybňovať.

    • 3.10.2014  23:48

    Veľmi ťažko hodnotiť a ešte ťažie okomentovať. Polhodinový čiernobiely nemý film rozdelený na niekoľko kapitol a začínajúci záberom na ruky, ktoré pomaly odvíjajú zvitok, kde je popísaný dej a ktoré sa vo filme ešte pár krát vrátia v podobe klasických medzititulkov. Hlavné dianie sa odohráva v jednej miestnosti, celé je natočené divadelne, s citom a dôrazom na senzitivitu. Mladý dôstojník sa vráti zo služby z paláca, kde prebehol neúspešný puč s tým, že na druhý deň má viesť popravu pučistov, ktorí sú ale jeho priatelia a túto dilemu sa rozhodne spolu so svojou ženou vyriešiť po samurajsky, čiže rituálom seppuku, ktorý je spracovaný brutálne, detailne, realisticky a poriadne krvavo a pôsobí o to silnejšie, keď si človek pripomenie, ako v realite Mišima dopadol. Milostná scéna pred rituálom smrti je natočená bez explicitných nahých záberov s dôrazom skôr na romantiku a mierne erotickú nežnosť. K samotnému filmu je ťažké zaujať jasné stanovisko. Na jednej strane z neho jasne vyplýva, že Mišima bol fakt magor, ale na druhej strane z tej úchylnej šialenosti plynie niečo morbídne fascinujúce...

    • 9.11.2013  00:02
    Majster kat (1966)
    *****

    Výborný film Paľa Bielika o zvade dvoch bývalých priateľov počas tureckej okupácie Slovenska. Kostýmy sú dobré, dej je viac-menej psychologický, film však stojí hlavne na skvelých hereckých výkonoch všetkých hlavných predstaviteľov (vedie však Vlado Müller tesne za ním Peter Debnár), ktorí sa do svojich úloh naozaj vžili a postavám a ich konaniam dali reálny a emočný rozmer. Film ponúka aj typickú bielikovskú saritu na náboženstvo, z ktorého si režisér doslova až robí srandu (v prvej polovici) a to sa týka islamu aj kresťanstva. Naozaj kvalitný historický film s výbornými hereckými výkonmi.

    • 4.10.2014  00:39
    Poklad Inků (1966)
    **

    Zlaté winnetouovky a pádišáhovky. Síce ich kvalita kolíše, ale aspoň čosi vtipné, zábavné alebo pozerateľné sa v nich väčšinou našlo. Toto je iba smiešny slaďák s prostým dejom, chaotickým strihom, trápnymi scénkami s profesorom a jeho ťuťmákom, ktoré asi mali byť vtipné, priemernými hereckými výkonmi a umelými kostýmami (najlepšia je asi tá kráľovská plechovka). Záver, ktorý je najlepšou scénou vo filme, je zároveň jediným, čo tu za niečo stojí, sála z neho aspoň nejaká monumentálnosť a dáva pocit, že ten dej aj o niečom bol, kvôli strihu a príliš rýchlemu tempu ale pôsobí aj tak príliš skratkovito a trochu nelogicky. A tie stovky stojacich a škeriacich sa originálnych Inkov v pestrofarebných kostýmoch, ktorí zrejme prišli na nejaký národný sviatok a filmári ich rovno len tak natočili (aby sa nepovedalo) sú sem vložené skôr nasilu.

    • 17.6.2013  19:27

    Odvysielaný oficiálny pilot seriálu Star Trek. Kvalitatívne ho možno porovnať s neodvysielaným pilotom, efekty, kulisy a dekorácie zostali samozrejme na rovnakej úrovni, opäť je tu zaujímavý dej - otázka sústredenia priveľkej moci v rukách jediného človeka, etická otázka zabitia priateľa pre záchranu väčšiny a podobne. Žiadnu veľkú akciu ani efekty nemožno vzhľadom na dátum vzniku očakávať, napriek tomu ide o celkom slušne a viac-menej inteligentne strávený čas.

    • 28.1.2009  16:25

    Keď som videl tunajšie komentáre, povedal som si, že si to pozriem... no a musím povedať, že je to najhoršia mayovka, akú som doteraz videl. Dej, herecké výkony, vyznenie, všetko "špatne"... A na konci ma naozaj zhrozilo, keď som na čele prichádzajúcich Kiowov zazrel Inču-čunu z prvého dielu...

    • 23.12.2013  00:18

    Druhý diel Bondarčukovej Vojny a mieru hneď na začiatku oznamuje, že medzi Ruskom a Francúzskom bol uzatvorený mier a že tento diel teda nebude o tisíc-hlavých armádach a mohutných bojoch, ale zameria sa na komorné scény a príbeh v pozadí. Dej je zozačiatku odľahčenejší, atmosféra je príjemnejšia ako v prvom diely a dianie je najmä romantickejšie - zamerané na vzťah Bolkonského z prvého dielu a Nataše Rostovovej, ktorá sa v prvom diely párkrát mihla. Ako sa ale dej vyvíja, tak postupne temnie a ukáže, že ak aj nie je vojna, tak ľudia si už problémy v živote dokážu vytvoriť aj sami svojou prehnanou emocionálnosťou a nepremýšľavosťou. Tomu všetkému pomáha výborná kamera, hudba a najmä perfektné herecké výkony všetkých postáv. Príbeh sa teda z počiatočnej príjemnej romantiky zmení na realitu šľachtických a mladíckych intríg a nerozumnosti, aby v závere vyústil do nového a už väčšieho celonárodného problému - Napoleonovho vpádu do Ruska.