diodoros

Akčná hovadina o obyčajnom americkom študentovi krátiacom si čas komiksami (okrem iného...), ktorý sa rozhodne ísť sám bojovať proti zločinu. Ako to dopadne je jasné, on sa ale nevzdáva a pokračuje až sa časom zapletie do konfliktu medzi "skutočnými" superhrdinami a ich nepriateľom... Perfektní herci, skvelá réžia, podarené popkultúrne odkazy, výborná hudba, majstrovská kamera, strih a akčné scény (také nereálne až sú vtipné) a samozrejme takmer tarantinovská glorifikácia násilia, krvi, brutality a vulgarizmov. Príbeh je zaujímavý, vtipný aj vážny (kde treba) a dôjde aj na nejaké emócie. Adaptácia je to veľmi dobrá, primerane (nie otrocky) presná, pridáva aj vlastné vklady, čo je určite výhoda a čo sa týka záporákov je aj prepracovanejšia (hoci sa trochu vytratí pocit prekvapenia zo záverečného zvratu). Romantická línia ako vždy americká, nepravdepodobná a smiešna - najmä, keď to človek porovná s komiksom. Aj tak je to ale výborný, cynicky vtipný a zručne natočený akčňák.

Dvanásťdielny miniseriál zložený z rozpohybovaných políčok pôvodného komiksu, pričom každý diel spracúva jednu kapitolu. Niektoré animácie sú celkom podarené, niektoré príliš prosté, všetky postavy (mužov aj ženy) tu dabuje jeden rozprávač, ktorý akurát trochu mení tón hlasu, zvuky a hudba sú ale výborné. Oproti komiksu je to presné (vynechaných je iba pár kreslených okienok), vypadli ale poznámky a úryvky na konci každej kapitoly, ktoré doplňovali príbehy hlavných a vedľajších postáv a celé to uceľovali. Napriek tomu ide o dobre odvedenú prácu, ktorá ako celok dáva zmysel a hoci priame čítanie komiksu neprekonáva, je aj tak jeho kvalitným spracovaním, zachováva celý jeho príbehový rozsah a ak sa človek nedostane ku komiksu, môže bez strachu siahnuť aj po tomto diele - akurát si musí zvyknúť na jeho netradičný štýl.

Výborná psychoanalýza svetovej kinematografie z príjemne slovinským prízvukom osladených úst Slavoja Žižeka. Miestami je ten jeho filozofický a psychologický rozbor filmov, režisérov aj postáv trochu zložitý a určite vyžaduje aspoň nejakú znalosť tematického pojmoslovia a najlepšie aj samotných filmov, ktoré rozoberá, ak človek nechce byť zaspoilerovaný, keďže v pár prípadoch vyzradzuje dosť informácií z deja, ale ináč je to zaujímavý pohľad na významné kinematografické svetové diela, na ktoré divákovi otvára viacvrstevnatý pohľad, osvetľuje detaily, ktoré nemusel pochopiť, prípadne ponúka svoj vlastný nový pohľad (a to nielen na filmy), ktorý sa nebojí svojsky, s nadšením a vtipným nadhľadom vyjadriť - napr. o tom, prečo by sa deťom nemali dávať kvetiny, prečo sa každý snaží odstrániť svojho otca alebo ako to je s vlastníctvom falusu a bytím falusom... Veľký rozhľad a široká škála pôsobnosti, skvelý rozbor a niekedy až šialené názory (či už na filmy, charaktery postáv, osobnosti režisérov, význam, miesto a úlohu filmu v živote alebo na rôzne životné oblasti - hlavne samozrejme na sexualitu), ale určite zaujímavé počúvanie aj sledovanie, ktoré možno odporučiť každému nadšencovi, ktorý nemá problém dve a pol hodiny počúvať prednášku o filmovej teórii.

Štvordielny televízny film na motívy Agathy Christie, akurát bez Poirota. Starý všetkými nenávidený dedo je zavraždený a podozrivá je celá rodina (ako vždy...), ktorá nie je tak úplne normálna. Dĺžka je zbytočná a prehnaná, hlavný dej je najmä v prvom a poslednom diely, druhý a tretí je akurát založený na princípe každý s každým a ľahkej erotike a hlavný vyšetrovací dej spomaľuje naťahovanými rodinnými príbehmi vedľajších postáv a celá miniséria tak zostáva iba na hranici klasického televízneho priemeru.

Spočiatku sa to vyvíja sľubne, efekty sú výborné, nové postavy sedia, dej klasický (aj keď trochu úchylný), myšlienky zaujímavé a do polovice by mi nevadilo dať aj 5*. To, čo sa ale zvrtne v poslednej polhodine je postupne dávkovaný humus v podobe roztiahnutej kráľovnej, zmutovaného ľudsko-votrelčieho zmiešaného potomka a na záver nechutným dekompresným výcucom. Najslabší diel zo série, ktorý s predchádzajúcimi dielmi nemožno zrovnávať a ktorý je oproti nim iba slabým odvarom.

Aby splnil stávku a podporil nezávislých filmárov s talentom a nápadmi, ale bez peňazí, uvarí a verejne zje Werner Herzog v tomto krátkom filme svoju topánku (okrem podrážky) a druhú dá zataviť do skla na pamiatku, čím definitívne dokáže, že je úplný šialenec a zároveň filozofický génius a milovník pravého čistého filmu.

"Pěknej chlív." Hypnotický film s výbornými hercami, majstrovskou kamerou, deptajúcou hudbou, zaujímavým dejom o boji spravodlivosti proti nespravodlivosti (pričom bez viny tu nie je nikto) okoreneným prežívajúcim pohanstvom na pozadí kresťanského sveta, ale stále hrajúceho výraznú úlohu v ľudských životoch, dobre napísanými dialógmi aj monológmi, ozvenovitým postsynchrónom, nechronologickým spracovaním, ktoré núti stálu pozornosť, skvelými kostýmami a depresívnou, surovou až brutálnou atmosférou temného stredoveku, ktoré spolu tvoria umelecké majstrovské dielo, ktoré je o to významnejšie, že bolo natočené v Československu. Režisér sa navyše na dobu vzniku filmu nebál krutosti, vulgarizmov ani odvážnych erotických scén (aj keď skôr záberov), čím umocnil svoj temný pohľad na stredovek, dodal filmu na realistickosti a zvýraznil zločinnosť a skazenosť postáv v kontraste s nevinnosťou hlavnej postavy. Každú scénu uvádza názov podobne ako kapitolu v knihe a hoci je dĺžka výrazná, tak film prekvapivo nenudí, ubieha plynulo a nechá človeka sedieť v nemom obdive k tomu, aké filmy sa tu kedysi točili...

Určite revolučný film a to nielen svojou tematikou, ale aj spracovaním - aj keď neviem, čo za verziu som to videl (mala okolo 115 minút a mal som pocit, že v pár záberoch predsa len Lev Trockij bol...), ako sa to s týmito filmami staršieho dáta stáva... Obrovské davové scény, monumentálna hudba, miestami až chaotický strih, žiadny hlavný hrdina, iba dav ľudu (podobne ako v Krížniku Potemkin), natáčanie priamo na miestach udalostí, zaujímavá kamera a perfektná atmosféra a nádych dobovosti, vďaka ktorým film vyzerá takmer ako dokument so skutočnými zábermi... A samozrejme nehorázna idealizácia, bolševicko-socialistické reči a stranícka propaganda o tom, ako síce hladní a vojnou unavení, ale najmä statoční robotníci a roľníci na čele s Petrohradským proletariátom pod duchovným vedením veľkého Lenina zvrhli diktátorskú dočasnú vládu, jej hnusných prachatých podporovateľov a ich mužatkovitých žien a samozrejme umlčali umiernených, úlisných, slabošských a okuliarnatých menševikov. Vďaka perfektnej réžii a majstrovskému spracovaniu to ale človeka aj tak dostane.

Realistický film o jednom šovinistickom elektrikárovi a jeho podobne založených kamarátoch, ktorý uprostred 80-tych rokov, čiže v dobe, kedy sa AIDS považoval za chorobu homošov a feťákov, dostane HIV... a všetko, čím opovrhoval sa stočí naňho a on sám, neohrozený pôžitkársky mačo sa stane terčom výčitiek a vyčleňovania zo strany svojho okolia. A uprostred vlastného trápenia aj trápenia ostatných teraz už jemu podobných sa rozhodne bojovať - jednak proti obyčajnej nevôli "obyčajného" okolia aj proti vykorisťujúcim farmaceutickým spoločnostiam. Hudba dobrá, atmosféra sedí, herecké výkony perfektné (Oscary zaslúžené), príbeh jednoducho "pekný" a na zamyslenie, dej pomalý a konverzačný, ale skvelo zostrihaný s výbornou kamerou, emočným dopadom na mieste a posolstvom jednak o boji proti šovinizmu (skutočný názor na vec si môžeme vytvoriť, až keď ju zažijeme na vlastnej koži) a jednak proti byrokracii, skorumpovaným úradom a po peniazoch (nie po zdraví pacientov) bažiacich farmaceutických spoločnostiach... Znie to síce naivne a americky, ale film je našťastie spracovaný realisticky, bez žmýkania sĺz a bez gýču., čo z neho naozaj robí kvalitne natočenú drámu s aktuálnym posolstvom.

Určite treba priznať, že film je nevyvážený a treba ho vidieť celý, keďže prvá 1,5 hodina je spočiatku klasické rodinné biblické dobrodružstvo s "tými dobrými" a "tými zlými", pričom "tí zlí" budú potrestaní a "tí dobrí" zachránení. "Tým dobrým" navyše pomáhajú kamenní "Enti" a to jednak pri stavbe lode, ktorá "tých dobrých" zachráni pred celosvetovou potopou a jednak pri záverečnom útoku "tých zlých" na loď, keď sa katastrofa po 90 minútach filmu začne a naplní - tesne po tomto mieste sa väčšina rodinných biblicko-fantasy filmov končí. Aronofského réžiu do tohto bodu prezrádza niekoľko zaujímavých snovo-apokalyptických a úvahových pasáží a jeho vizuálny štýl, ale keby tu film končil, bol by asi za 3*. Po potope a 90 minútach ale prichádza prerozprávanie "stvorenia sveta" (ktoré ma zarazilo do sedačky) a zvyšná psychologická polhodina, ktorá už je typicky "aronofovsky" psychologicky deptajúca. Herecké výkony dobré (Crowe ako vždy vedie), efekty výborné, strih a kamera majstrovské, biblický príbeh prispôsobený (čo doslovných veriacich nepochybne naštve), sčasti fantasy veľkolepá a sčasti depresívna Mansellova hudba perfektná, staroveká atmosféra takmer žiadna - ženy tu chodia v nohaviciach, muži tu chodia v látkových košeliach a kožených kabátoch, ktoré sú síce nahrubo zošité, ale tvarom vyzerajú skoro ako dnešné. Aronofsky si pôvodný biblický(?) príbeh výrazne prispôsobil (najmä v poslednej polhodine, ktorá je celá z jeho hlavy) a pridal ku klasickým biblickým smilstvám, vraždám a zlám aj ekologický prvok o (ne)úcte človeka k prírode, jeho mieste v nej, o povahe človeka samotného a cez postavu Noema a jeho údelu nastoľuje otázku, či by si vôbec záchranu zaslúžil. Postava samotného Noema je tiež prispôsobená, ale inak je to perfektná ukážka starozákonného proroka, ktorý je prísnym otcom rodiny, ktorú miluje a chráni, nenávidí svojich nepriateľov, ktorých nemá problém zabiť a svojho Boha počúva na slovo, nech už mu prikáže čokoľvek - aj keď jeho "príkazy" a "znamenia" sú nejasné a viaczmyselné, čím režisér nastoľuje otázku podmienenosti zjednodušeného a čiernobieleho náboženského zanietenia a toho, čo a kto je vlastne zlo/zlý... Noe je úvahovo a symbolicky obsiahly film na zamyslenie, ktorý sa nespolieha iba na doslovné kopírovanie Biblie, ale otvára vlastné otázky a predkladá myšlienky, ktoré si v danom kontexte mohol dovoliť použiť a ukázať fakt iba Aronofsky a ktorý ako vidno z tunajšieho hodnotenia nie je pre všetkých, ale ktorého filozofická hodnota a "odlišnosť" od ostatných podobne ladených filmov je nezanedbateľná.