diodoros

Pomalý úvahový film s malým množstvom dialógov inšpirovaný historickými udalosťami. Kostýmy, kulisy a atmosféra výborné a dobovo uveriteľné, herecké výkony kvalitné, výprava a kamera majstrovské, hudba perfektná a hlavná myšlienka zaujímavá. Film je síce o katolíckych jezuitských misionároch a ich činnosti v Južnej Amerike, ale nebojí sa zabŕdnuť do cirkevných dogiem a namiesto nich si kladie za cieľ poukázať na pôvodné kresťanské hodnoty o súcite, pomoci a medziľudskej láske a na ich konflikt s okolitou politicko-materialistickou spoločnosťou a zároveň na stratu viery a hľadanie správneho riešenia v tomto konflikte - či už bojového a radikálneho (De Niro) alebo pokojného a zmiereného (Irons). Na pohľad prostý, jednoduchý a pomaly plynúci príbeh s naťahovanými scénami a zábermi, pod pokrievkou ale filozoficko-humanistické posolstvo na zamyslenie.

Nemý film spracovaný takmer dokumentaristicky bez hlavných postáv a s jednoduchým dejom o spravodlivom revolučnom boji proti tyranii. Samozrejme propaganda ako vyšitá, ale zároveň výborne natočená a určite prelomová - čo sa týka výbornej kamery, veľkých davových scén, natáčania celý čas v exteriéroch, expresionistickej masakrálnej scény na odesských schodoch alebo napínavého záveru, pričom hudba tu sama o sebe všetko perfektne podfarbuje. Hoci by som to najlepším filmom v dejinách nenazýval, jeho prelomovosť a kinematografický význam sú určite nezanedbateľné.

Najväčšia vizuálna megalománia kým prišiel Avatar. Možno ešte väčšia. Príbeh pokračuje tam, kde bol na konci druhého dielu uťatý a po počiatočnom stanicovom úvode sa rúti k epickému koncu - jednak do bitky o Sion, ktorá je po efektnej stránke na najvyššej možnej úrovni, je spracovaná dokonale do najmenšieho technického detailu, je najgigantickejšou a najprehnanejšou scénou, aká bola v trilógii vytvorená a všetko, čo človek vidí, ho necháva nemo sedieť a jednak vedie do úplného konca a posledného súboja s agentom Smithom a samotným Matrixom, ktorý nie je až tak do posledného detailu prepracovaný, ale ktorý aj tak je najprehnanejším súbojom celej trilógie a je zároveň jej vyvrcholením. Záver nie je klasický happy-end, je otvorený, ale zároveň uzatvára príbeh hlavných postáv aj filozofické smerovanie celej trilógie, ktoré nakoniec podľa mňa predsa len niekam viedlo. Alebo som iba naletel autorským zámerom... Tak či tak je pre mňa Matrix uzavretou, premyslenou, logickou a výbornou trilógiou, nie iba pseudosériou, kde sa dva podradné diely priživujú na úspechu toho prvého, preto (napriek poznateľne rozdielnej kvalite) hodnotím všetky diely rovnako.

Nevyhnutne slabšie ako jednotka. Stále to má charizmatické a primerane zahraté postavy, dobrú hudbu a prepracovanú choreografiu a akčné scény, ale predsa len už všetky tie spomalené zábery, uhýbanie guľkám, lietanie, skoky vysoké aj ďaleké a lietačkové súboje mimo prírodných zákonov pôsobia príliš prehnane a naťahovane až má z toho človek pocit, že už je toho naňho moc. Príbeh je tiež oproti prvému dielu prešpekulovanejší a hĺbavejší, stále ponúka úvahy na tému závislosti na strojoch, bližšie zobrazuje mesto Sion a zvyšky filmového "reálneho" sveta, aj ponúka pár úvah pre ten počítačový. Škodí mu ale uťatý záver a to, že film je "iba" predohrou posledného dielu, čo ho definitívne posúva na úroveň "iba" medzistupňa medzi začiatkom a koncom trilógie a zároveň z neho robí najrozporuplnejší diel trilógie, ktorý bez tretieho dielu sám neobstojí. Film u mňa ale zachraňuje scéna s Architektom, ktorá ho po dejovej a obsahovo-filozofickej stránke aj niekam (asi) posunula.

Bez debaty prevratný a kultový film, a to zaslúžene. Charizmatickí herci, výborne natočené akčné scény, skvelý vizuál, dobrá hudba a prepracované efekty. Hlavná zápletka (jednoduchá a zložitá zároveň) o existencii dvoch svetov - reálneho a umelo naprogramovaného - jednak ponúka miesto na úvahy a rozbory a jednak vytvára miesto pre dve dejové línie (z reálneho a počítačového sveta) a zároveň umožňuje čokoľvek v tom počítačovom, či už dejové zvraty a viaczmyselné existenčné dialógy a otázky alebo (a to najmä) ničím neohraničenú akciu, kde hľadanie nejakej realistickosti alebo dodržiavania prírodných zákonov nemá miesto a kde je pochopiteľne možné všetko, čím sa film nevyhnutne neubráni prirovnaniam k nejakej akčnej počítačovej hre. Či už je to iba jednoduchý akčňák a tie pseudofilozofické reči sú tu iba na efekt alebo je to skutočne viacvýznamové filozoficko-úvahové dielo s nejakým príbehom a mytológiou okorenené akčnými scénami, stále to je najlepší diel trilógie a jeden z najlepších akčných a sci-fi filmov v dejinách.

Seriál adaptujúci mangu od Koikeho a Kodžimu, ktorý bol natočený približne v rovnakej dobe ako filmy s Wakajamom. Dokopy má tri série po 26 dielov (dokopy 78) a každý po 45 minútach, čo je pomerne vyčerpávajúce. Všetky diely (okrem 3 "fillerov" v poslednej sérii) sú natočené alebo aspoň inšpirované kapitolami mangy (všetky kapitoly ale spracované nie sú), aj keď pôvodné príbehy sú z časových dôvodov natiahnuté a rozšírené - niekedy celkom podarene a logicky, inokedy nie - prípadne tvorcovia spojili niekoľko kapitol mangy do jedného dielu, ale tiež je výrazne zmenené pôvodné poradie kapitol. Kvalita jednotlivých dielov veľmi kolíše, keďže seriál je dielom viacerých režisérov a scenáristov. Prvé dve série sú epizódne, žiadne diely na seba nenadväzujú (okrem posledných 3 na konci prvej série a 2 ku koncu druhej série a dielu, kde Ittó získa viachlavňovú pušku do káry), prvá polovica tretej série je tiež viac-menej epizódna, ale posledná druhá polovica už nadväzuje diel po dieli, podľa zloženia mangy. Dejová kvalita kolíše z dielu na diel, spracovanie je jednoduché televízne, často sa tu opakujú kulisy (aj keď majú zobrazovať iné miesto) ako aj herci a herečky (vždy v novej úlohe), tradičná japonská hudba je celkom dobrá a pre celú sériu rovnaká (pribúda iba niekoľko melódií v rámci novej série), elektronické tóny sa sem ale veľmi nehodia. Seriál je tiež plný viacerých chýb, logických a historických nezmyslov a chýb v náväznosti (napr. na konci prvej série má Recudó pásku na pravom oku, pričom v druhej a tretej ju má na ľavom oku...). Niektoré preklepy sú aj v mange (zachytávanie mečov dlaňami, lámanie mečov rukami), iné si spôsobili sami filmári (z muškiet sa strieľa viackrát bez nabíjania, v jednom diely je dokonca šesťranný revolver atď...). Kvalita bojových scén tiež kolíše, niektoré sú dynamické a kvalitné, v iných sú otravné spomalené zábery so smiešnymi premetmi, skokmi a zvukovými efektmi. Krvou sa tu šetrí, nejakú človek vidí na každom 20 zoťatom nepriateľovi a čo sa nahoty týka, tak tú tu predstavuje asi 1 nahotinka maximálne 2 na každú sériu (oproti Wakajamovým filmom a najmä mange, kde sa to obnaženými dievčinami len hemží). Herecké výkony celkom dobré, Nakamura (resp. Jorozuja) Kinnosuke v hlavnej úlohe to herecky zvláda, aj keď o jeho šermiarskych schopnostiach by sa dalo polemizovať. Daigoróa hrali dvaja herci - jeden v prvej a druhej sérii, iný v poslednej sérii, čo bola spočiatku nepríjemná zmena, na nového herca si ale človek postupne našťastie zvykne. Hlavného rivala Jagjúa Recudóa hrali dokopy traja herci - v každej sérii iný, najlepší bol ten posledný (podobne ako vo filmovej sérii). Make-up a masky sú zastaralé, niekedy až smiešne, napr. Ittóove očné tiene a parochňa v prvých dvoch sériách, viditeľná až odstávajúca tvárová maska prvého Recudóa, natiahnuté a neveľmi dobre zamaskované "čiapky" so samurajskými účesmi ostatných hercov a na záver hranatá hlava Abe Kaiia... Najväčšou výhodou je ale to, že príbeh je tu spracovaný celý až dokonca (oproti filmovej sérii, ktorá zostala nedokončená), posledné diely sú voči mange najpresnejšie aj v rámci seriálu najlepšie a úplný záver je pôsobivý a emotívny. Ako celok je seriál skôr priemerná televízna produkcia s neveľkým rozpočtom a kolísavou kvalitou, pár dielov tu je ale celkom podarených, záver je kvalitný a hlavne je tu spracovaná celá manga až do konca (aj keď nie všetky jej kapitoly) a príbeh je na rozdiel od filmovej série aspoň pekne uzavretý. (UPDATE 22. 11. 2021).

Dobrodružno-romantický film o dvoch francúzskych duelantoch rozhádaných kvôli jednej žene, ktorých kráľ Ľudovít XIV. poslal za trest do exilu - jedného k Rusom, druhého ku Švédom (počas Veľkej severnej vojny) s pomerne nepríjemnou depešou, pričom pochopiteľne prežívajú rôzne dobrodružstvá (a nachádzajú nových priateľov), jednak na nebezpečnej ceste a jednak kvôli samotnej cudzine, s ktorou sa musia zženštilí chevaliéri postupne zžiť. Plus do toho vkročí ona príčina problémov, na ktorú samozrejme ruský exilant nedokáže zabudnúť a ktorá sa vydá ním, lebo ako inak tiež nedokáže zabudnúť... Ale inak je to celkom realistický film (okrem scén s hlavnými hrdinami, na ktorých môže páliť aj 20 Švédov, ale aj tak sa ani jeden netrafí), ktorý výborne zapadá do histórie a na jej pozadí sa odohráva úspešne. Zobrazenie reálií je verné, kostýmy a rekvizity sú kvalitné a konflikt je zobrazený obojstranne - nie sú tu iba dobrí pravoslávni Rusi a zlí všetci ostatní pohania, ale je tu aj miesto pre realistický postoj (na rozdiel od väčšiny ruských filmov). čo si zaslúži pochvalu. Rovnako si zaslúži pochvalu aj neamerické zaobchádzanie s postavami a neskrývané ale realistické zobrazenie násilia, či už v záverečnej výborne natočenej bitke pri Poltave alebo pri scénach popráv a menších bojových scénach. Francúzske scény sú síce trochu únavné (sčasti aj kvôli ruskému voice-overu), ale inak je to výborný realistický a príjemný dobrodružno-romantický film. (Malá poznámka - Bluray verzia je oproti DVD skrátená resp. zostrihaná asi o 10 minút)

SPOILERY: Zvláštny historicko-fantasy film o období veľkých zmätkov v Rusku na prelome 16. a 17. storočia, ktorý je sám tak trochu zmätok - nielen čo sa týka strihu a kamery plného flashbackov a všelijakých odbočiek, ale hlavne deja, ktorý sa síce tvári ako "kronika veľkej smuty", ale pritom tam po lesoch behá jednorožec a hlavný hrdina - nevoľník, ktorý od chvíle, keď ako malý chlapec videl kúpať sa s celou partiou nahotiniek samotnú ruskú cárovnú sa do nej nešťastne zamiloval a ktorému rodinu počas palácového prevratu zabili zlí katolícki Poliaci sa po smrti svojho pána - španielskeho žoldniera vydá zachrániť svoju vyvolenú (?) a celú Rus, pričom mu pomáha jeho verný tatársky priateľ a samotný žoldnier, ktorý sa v podobe ducha (ako v Hviezdnych vojnách) vracia a učí ho vo sne šermovať a v realite mu dáva nápady v boji proti Poliakom... keď do toho prirátame, že sa na konci skoro stal cárom, tak je celý dej na pousmiatie. Pochvalu si zaslúžia výborné kostýmy a rekvizity, dobová atmosféra v nefantazijných scénach, zaujímavý historický úvod, záverečné obliehanie a neskrývaná brutalita plná (polo)uťatých končatín a hláv, ktorá sa nebojí ukázať ako vtedy boj asi mohol vyzerať. Dĺžka je ale prehnaná, herecké výkony tak akurát, dej nevyvážený a chaotický, chvíľu realistický, chvíľu fantazijný a celkovo príliš neuveriteľný až nudný. Filmová symbolika mi väčšinou nevadí, ale opakovaných návratov toho jednorožca tu bolo až príliš a - spolu so scénami s duchom - veľmi podrývajú až zosmiešňujú tón filmu.

Jediná dochovaná scéna z tretieho dielu Ivana Hrozného zobrazuje súdny proces, kde Ivan sedí ako sudca, sedia pod ním radcovia a opričnici stoja okolo nemeckého rytiera, ktorý je očividne súdený. Opäť tu máme expresionistické výrazy, vyvalené buľvy, hry s tieňmi a zaujímavú kompozíciu, ktorá spolu s pár dochovanými útržkami Ejzenštejnových nákresov a scenára dokladá, že film mohol byť skutočne výborným a logickým zakončením trilógie a je skutočne škoda, že nevznikol. Zároveň ale dokladá prečo boli všetky dostupné materiály zničené, keďže film by sa zrejme vydal cestou nevhodnou vtedajšej propagande a až príliš by pripomínal paralelu s osobnosťou Stalina.

Americká skôr dráma ako komédia o lezbickom páre vychovávajúcom dve deti zo spermií toho istého darcu, ktorého sa neskôr ich deti snažia nájsť, pričom sa to celé zamotá... Herecké výkony tak akurát, hudba skoro žiadna, pár vtípkov podarených, sexuálne scény zbytočne otvorené a skôr samoúčelné. Tvorcovia chceli zrejme ukázať, že lezbické rodiny sa potýkajú s tými istými problémami ako heterosexuálne a že medzi nimi (okrem pohlavného) veľa rozdielov nie je... a to je tak všetko. Jednoduchá americká rodinná dramo-komédia akurát tentoraz o jednej netradičnej rodine zo strednej vrstvy a ich problémoch a o problémoch manželstva celkovo na jedno pozretie, ktorá ponúka pár absurdných situácií na pousmiatie spolu s niekoľkými kritickými situáciami na zamyslenie a zostáva pritom na hranici priemeru.