Poslední recenze (236)
Alias Nick Beal (1949)
Neprávom polozabudnutý mysteriózny noir, v ktorom exceluje Ray Milland v úlohe Lucifera v ľudskej podobe. Ten postupne korumpuje silných a slabých zase využíva vo svoj prospech. Skvelé herecké výkony však podávajú aj vedľajšie postavy, hlavne Audre Totter v úlohe tuláčky a alkoholičky, nasadenej na skorumpovanie kandidáta na nového guvernéra. Atmosféra, vytvorená režisérom Johnom Farrowom je ideálna a scenár priam skvelý. Jeho autorom je Jonathan Latimer, ktorý má na konte aj také vydarené noire ako Glass Key (1942), Nocturne (1946) alebo Veľké hodiny (1948) taktiež s výborným Ray Millandom v hlavnej úlohe.
Pillow of Death (1945)
Ide síce len o šiesty, samostaný diel série Inner Sanctum a je to viacej mysteriózna detektívka z prvkami hororu, než noir (taký tag má na IMDb), ale gotické počiny z tohto žánru rozhodne pripomína. Vďaka kratšej minutáži sa tvorcom darí udržať napätie po takmer celý film a ten obsahuje hneď viacero na svoju dobu odvážnych, ale aj milých momentov (mŕtvola vynesená z krypty do tajnej izby v dome, rýchlo pribúdajúci počet mŕtvol v záverečnej časti filmu, či zábavná návšteva hmlistého cintorínu a špritistické seanse). Do samého konca nie je jasné, kto je vrahom a viacero zvratov v samom závere dokonca trošku pripomína neskorší žáner giallo. Nadčasové, pozoruhodné dielko.
Key Largo (1948)
Uzatvorené prostredie malého prístavného hotela na Floride, starý majiteľ pripútaný na vozík, jeho ovdovelá nevesta (Lauren Bacall) a utekajúci mafián so svojou zlou partičkou. To všetko počas blížiacej sa divokej a temnej búrky. Do toho tradične férový drsňák Humphrey Bogart a zaujímavá zápletka je kompletná. Key Largo je skôr komorný thriller s prvkami noiru, pričom najmä charakter postáv má výborne vykreslený. Napätie netradične hustne ešte pred samotným záverom, spoločne s vrcholom ničivej búrky. Samotné finále sa síce už odohráva na lodi a na pokojnom mori, ale je nakrútené veľmi úderne a realisticky.