Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Drama
  • Akční
  • Sci-Fi
  • Mysteriózní

Recenze (237)

plakát

Záhada Blair Witch (1999) 

Idem silne proti prúdu, lebo viem že v dnešnej dobe HD televízíí a "kultu" skvelých vizuálnych efektov, sú "handcamerové" horory silne podcenované ( snobské: brr, načo sakra mám telku za 1000 euro keď musím pozerať niečo také..., že, LivingDead?:) , ale ja ich považujem za to najlepšie (vlastne jediné dobré) čo moderná éra hororu priniesla. Jednoducho vtiahnu do deja lepšie než klasické spracovania. A rozmach "handcamerových" horov začal práve Blair Witch... Vďaka mu zato...:)

plakát

Šikonmadó: Ótacumaki (1964) 

Leto roku 1615. Kedysi vládnúci rod Tojotomi je definitívne zničený. Hlava rodu, Hidejori Tojotomi pácha samovraždu a nedobytné sídlo rodu, hrad Ósaka je v plameňoch... Preživší samuraji utekajú každý svojou cestou. Nie všetci to ale zvládajú... Niekto zošalie a stáva sa neho pouličný vrah, niekto chce spáchať samovraždu, niekto to chce využiť a tajne začne pracovať pre nepriateľa na odstraňovaní zvyškov po Tojotomi a niektorý sa prispôsobia novej mierovej dobe a menia sa na obchodníkov. Príbeh sleduje viacero postáv, hlavnou však je samuraj Džubej, ktorého vyruší pri páchaní samovraždy žena, ktorá uteká v náručí s posledným členom rodiny, malým chlapcom. Vo filme však sledujeme osudy viacerých postáv preživších a preto je hlavná postava dosť nevýrazná a celkovo kopec postáv a vedľajších línií príbehu značne komplikuje už tak dosť rozháraný dej. Pred týmto filmom režíroval Hiroši Inagaki historickú fresku Osaka jo monogatari (1961) , na ktorú tak trochu tento film nadväzuje tým, že zatiaľ čo Osaka jo monogatari končí uprostred vojny 16.januára 1615, Shikonmado (1964) začína už úplným zničením Ósackého hradu 5. júna 1615. Z filmu Osaka jo monogatari použil aj rovnaké scény v úvode (hlavne nákladné vojnové scény sú úplne identické). Škoda prekombinovaného deja a nie príliš presvedčivých šermiarskych súbojov (v tejto dobe ich Japonci už dokázali nakrútiť lepšie) ale celkové vyznenie filmu je dosť monumentálne a príbeh (hoci nemá ten správny ťah) je tiež zvládnutý dobre.

plakát

Fuefukigawa (1960) 

Jeden z mála filmov, ktorý na obdobie občianskych vojen v 16. storočí nepozerá s pohľadu "slávných kniežať" ale obyčajných roľníkov a farmárov. Režisér Kinošita sa nikdy netajil svojim odporom k "samurajskej ére" a práve preto zabudnite na heroické výkony neporaziteľných samurajov a masívne bojové scény. Tento film exceluje v úplne niečom inom. Zbavuje toto obdobie heroického pátosu a romantiky a ukazuje zúfalstvo, nespravodlivosť a úbohosť tej strašnej doby. Vlastne je to neskutočne depresívny a temný film... ponurosť, zlo a beznádej doby nie len že bravúrne "podfarbuje" decentne použitými farebným "šmuhami" na čiernobielom obraze ale aj "duchárskymi" vsuvkami, keď pani "Smrť či Osud?" spieva svoje mrazivé piesne štýlu Nó... Dôležité udalosti tej éry vidíme vo filme len ako krátke zábery s významných bitiek alebo sa z nich dozvedáme s rozprávania farmárov. Vynikajúca kompozícia obrazov, skvele napísaný scenár, ktorý s prehľadom dokázal pokryť obdobie až 60 rokov (slávna éra rodu Takeda od narodenia Šingena Takedu v roku 1521 do tragickej smrti jeho syna Katsuyoriho v roku 1582) a v neposlednom rade presvedčivé herecké výkony a zvuková stránka filmu mi nedávajú inú možnosť než udeliť maximálne hodnotenie.

plakát

Spiknutí klanu Jagjú (1978) 

Film, ktorý stojí presne na pomedzí "vážnejších, temnejších" samurajských filmov s 70 rokov a "divokejších, fantastickejších ale povrchnejších" 80. rokov. Rovnako je to s hlavnými predstaviteľmi. Sonny Čiba je hviezdou hlavne 70.rokov, Hiroyuki Sanada zase ako divoký mladík hviezdou 80. rokov (napr. Ninja Wars a ešte neskorších období napr. Twilight Samurai, sci-fi Sunshine). Film ani nemá vlastne hlavného hrdinu, Sonny Čiba ním možno je, ale zase sa objavuje na plátne príliš málo a dej sa rozhodne netočí okolo neho. Ten sa točí skôr okolo konfliktu dvoch bratov, nasledovníkov zosnulého šóguna Hidedatu. Tu musím hneď skraja povedať, že historicky je film ďaleko od pravdy. Iemitsu nastúpil ako v poradí "tretí šógun" rodu Tokugawa úplne bez problémov, dokonca ešte za života svojho otca, ktorý v prospech neho odstúpil a aj keď medzi bratmi skutočne vládlo isté napätie, nikdy k nim neprišlo k takým krvavým konfliktom ako vo filme. Kedže je však scenár doslova prešpikovaný skvelými zvratmi, intrigami, bez problémov mu túto "nehistorickosť" odpúšťam. Plný počet dávam aj za výpravu, ktorá je na japonské (tradične skromnejšie) pomery skvelá a fakt, že si niekto dovolil nakrútiť vysokorozpočtový film, kde nie je nič čiernobiele, kde nie je žiadna romantika, kde neviete komu s bratov máte fandiť, kde sa neboja zobraziť vraždenie žien a detí a kde sa proste nedržia žiadnych predpisov a klišé, ktoré tak zúfalo zväzujú súčasnú svetovú kinematografiu...

plakát

Libido (1965) 

Malé, komorné tzv. pregiallo, ktoré v pohode prekonáva kopec neskorších farebných giall s oveľa vyšším rozpočtom, a to nielen v atmosfére, ale hlavne skutočne veľmi kvalitným a inteligentným scenárom. Napriek tomu, že vo filme hrajú prakticky poriadne iba štyri postavy, tvorcom sa bravúrne podarilo rozohrať zamotanú zápletku s množstvom falošných stôp. Karlos80 má pravdu, že je to jedno z mála čiernobielych giall, zrejme práve tá absencia farebnosti dokázala vytvoriť tú vydarenú unikátnu atmosféru, ktorá je taká hustá, že sa dá krájať. Libido sa ešte trochu nesie na vlne doznievajúceho U.S.psychotrilleru ale svojim celkovým vyznením, zvratmi a skutočne výborným záverom sa už radí jednoznačne do gialla. Film nemá prakticky žiadne hluché miesta, žiadne zbytočné repliky postáv, žiadne logické kopance a preto si vysoké hodnotenie bezosporu zaslúži...

plakát

La casa della paura (1973) 

Dievča z izby číslo 2a je presne ten typ gialla ktorý príliš nestavia na neznámej identite zabijaka, ale ide skôr o spiknutie tajného spolku či sekty. Patrí teda do kategórie, kde sa nachádzajú také žánrové skvosty ako La Corta notte delle bambole di vetro (1971), The House with Laughing Windows (1976), či Il Profumo Della Signora In Nero (1974). Jedným dychom však treba dodať, že tento kúsok je o dobrú triedu nižšie... Prečo? Lebo všetko je tu ťažko priemerné, herecké výkony sú veľmi mdlé, hudba nevýrazná, akcia skôr úsmevná než napínavá a scenár nudný a bez nejakých zvratov či prekvapení... Navyše, už keď som videl meno neznámeho amerického režiséra (viz jeho úbohá režijná filmografia), šípil som aj slabý vizuálny zážitok a plne sa to potvrdilo. Málo talentovaný tvorcovia nemohli dokázať navodiť atmosféru ani použitím všemožných žánrových klišé, scenár s občasnými logickými kopancami je gradovaný neprekvapivo, spiknutie a motívy sekty sú nepresvedčivé a záverečný "útok" na sídlo sekty je amatérsky až hrôza... Jediné čo sa ako-tak podarilo bol ústredný sektársky zabijak, vo veľmi vydarenom kostýme a jeho (pomerne prekvapivá) identita...

plakát

Amakusa Širó Tokisada (1962) 

V podstate jediné klasické filmové spracovanie tzv. Šimabarského povstania v Japonsku v rokoch 1637-38. Postava vodcu povstania Amakusi Shira sa stala právom kultovou aj v dnešnej dobe. Charizmatický mladučký vodca mal iba 15! rokov a dokázal natoľko sfanatizovať a presvedčiť miestnych roľníkov že konvertovali ku krestanstvu a uverili mú každé slovo. Kedže sa k povstaniu pridali aj rôzny vojensky skúsení róninovia (samuraji bez pána) tak v úvode dosahovali povstalci obdivuhodné vojenské úspechy nad ohromnou presilou (100 000 vojakov) a šogunátnym silám trvalo až vyše pol roka kým asi 30 000 rolníkov zatlačili na ostrovný hrad Hara, kde ich po pár týždnov porazili. Amakusi Shira ale vo filme vôbec nevyzerá ani na 16 rokov, hrá ho herec oveľa starší, takisto sa film zameriava iba na samotné vypuknutie povstania, skúma príčiny a končí predčasne konfliktom medzi róninmi a kresťanmi, v poslednej scéne vidíme odchod vzbúrencov na hrad Hara, kde však povstanie ešte asi dva mesiace pokračovalo... Amakusi Shira je teraz obľúbenou postavičkou v rôznych anime kreslených filmoch a početných počítačových, či konzolových hier. Osobne myslím, že tento námet by si ešte zaslúžil nejaké klasické výpravné filmové spracovanie. Snáď sa ešte dočkám. Ruiny hradu Hara ešte stále stoja v juhovýchodnom cípe Japonska.

plakát

Hammer House of Horror (1980) (seriál) 

1. diel "Witching Time" 2 body - Veľká slabota, predvídateľné, slabé herecké výkony a námet s bosorkou, ktorá unikne upáleniu tak, že preskočí v čase zo 17. storočia do súčasnosti poskytoval oveľa lepší potenciál, než len ten, že manželia prekonajú manželskú krízu a štastne pošlú zlú bosorku do pekla... 2. diel " The Thirteenth Reunion" 4 body - O triedu lepšie než úvodný diel série... Zamestnanci pohrebného ústavu majú divné kšefty so súkromnou klinikou a na kĺb veci sa snaží prísť novinárka ženského časopisu, ktorá sa vydáva za pacientku s nadváhou. Postupne sa dopracuje k veľmi zaujímavej spoločnosti ľudí rozdielnych spoločenských vrstiev a veku, ktorých spája desivý zážitok s minulosti...Napínavé, dobre spracované s uspokojivým záverom... 3. diel "Rude Awakening" - 4 body - Zase skvelý diel, trošku zamotaný príbeh o čudnom dome, ktorý sa snaží predať majiteľ realitky s milenkou. Výborná scéna v starom paneláku určenom na zbúranie... 4. diel "Growing Pains". - 5 bodov - Jeden z najlepších dielov! Malý 10- ročný chlapec sa neštastne (?) otrávi s chemikáliami, s ktorými jeho otec experimentuje, a neštastný rodičia si adoptujú nového syna... Výborné scény, pri dvoch ma fakt mrazilo a to som myslel že po toľkých zhliadnutých hororoch ma nemôže nejaká epizódka nejakého TV seriálu vystrašiť, ale chyba lávky! 5. diel "The House That Bled To Death" - 4 body - Manželia s dcérou sa nasťahujú do starého domu, netušiac že pred nimi sa v ňom odohrala brutálna vražda. Muž zabil vlastnú ženu a rozporcoval ju dvoma zakrivenými nožmi. Tieto dva nože (už patrične hrdzavé) stále manželia nachádzajú v dome a nedokážu sa ich zbaviť. Postupne prichádza ku krvavým udalostiam... Tento diel sa zdanlivo opäť nesie v duchu "haunted house" hororov ale to by nemohol v závere prekvapiť vydarenou pointou. Obsahuje nezabudnuteľnú odvážnu scénu, keď je detská párty (7 - 8 - ročné detičky) prerušená doslova gejzírom krvi... 6. diel "Charlie Boy" - 3 body - Celkom slušné, dej sa točí okolo drevenej africkej sošky (idolu) ktorú noví majitelia zdedia a vyskúšajú ako nástroj voodoo. Už o chvíľu sa im ale narábanie so soškou vymkne s rúk a v ohrození života sa ocitajú aj oni sami. Málo prekvapivé a bez atmosféry, ale inak nemám moc čo vytknúť... 7. diel "Silent Scream" - 4 body - Chválim skutočne originálny námet, zaujímavý príbeh o prepustenom väzňovi, ktorý sa zamestná u svojho známeho dedka s väzenia v jeho obchode s domácimi zvieratkami. Starý láskavý dedko, majiteľ obchodu, ktorý údajne prežil koncentrák a preto je taký loajálni k bývalým väzňom, však nemá vôbec čisté zámery a ani čistú minulosť. 50 minút tejto časti je teraz doslova nabitých udalosťami a zvratmi je korunovaných prekvapivým záverom. P:S. Postupne budem meniť hodnotenie a pridávať komentáre, tak ako nakoniec zhliadnem všetkých 13 epizód...

plakát

Vyšinutí (2012) 

Na Kórejcov bohužiaľ dosť slabota. Po dopozeraní filmu som mal pocit, že som videl nejaký americký blockbuster, s predvídateľným scenárom, geniálnym supermanom v hlavnej úlohe(inak samozrejme vzorným otcom rodiny), ktorý urobí zopár kiksov aby to bolo napínavejšie, ale inak všetko bravúrne vyrieši. Citové scény sú príliš početné a po atmosférickej prvej polovici, kde zaujmú hlavne hordy tiel plávajúcich vo vode, už v druhej polovici filmu nastupuje klasická akčná nuda s výbuchmi a otravnými scénami (všetko na poslednú chvíľu) korunovaná happyendom. Strata času a to mám katastrofické filmy rád a kórejskú kinematografiu obzvlášť.... škoda

plakát

Il mulino delle donne di pietra (1960) 

Tento film fakt "klame telom" a to doslova. Všetky podstatné rekvizity žánru gotický horor sú totiž prísne dodržané. Starý mlyn, pochmúrna atmosféra, desivé tajomstvo, tajné vchody, hrôzostrašné figúriny, návšteva krypty, sympatický hlavný hrdina... Tak kde je potom chyba? No tam, že rekvizity a scenár ešte nezaručujú parádny hororový zážitok. Pripočítavam to na vrub režiséra, ktorý to proste nezvládol, mať to v pazúroch taký Mario Bava, iste je to iná liga. Dobre viem, že poriadne na frak atmosfére dáva aj hrozná hudba, či zbytočné nudné scény ale vinu dávam aj umelým interiérom, vzorne čistým, upraveným, nehodiacim sa do prostredia starého veterného mlyna. Mario Bava podobný problém nudných umelých interiérov v gotických hororoch 60. rokov zachraňoval divokým farebným nasvietením, tu sa nám "Bavovské" farbičky blysknú iba zopárkrát a to veľmi cudne. Takto film asi mohli tvorcovia radšej točiť na čiernobiely materiál... Celkovo však sa o sklamanie nejedná , uvedomujem si že to bolo nakrútené ešte v roku 1960, takže ešte pred vrcholom žánru a tak mierne nadpriemerné hodnotenie nakoniec predsa len dám, ale je to len o chlp...:)

Ovládací panel
186. nej uživatel Slovensko
29 bodů