Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Akční
  • Horor

Recenze (31)

plakát

Andaluský pes (1929) 

Balkón v noci. Muž (sám Luis Buñuel) ostrí britvu. Pozoruje malý oblak, ktorý pláva po oblohe smerom k mesiacu v splne. V zábere sa teraz objavuje hlava ženy, oči má doširoka otvorené. Oblak prekryje mesačný kotúč, v následnej juxtapozícii muž ostrím britvy prereže nič nenamietajúcej žene očnú buľvu. ___ Takýmto prológom sa začína Andalúzsky pes – a kariéra Luisa Buñuela. Zrodil sa pod vplyvom „Manifestu surrealizmu“ (1924) Andrého Bretona v spolupráci s maliarom Salvadorom Dalím. Na počiatku ich spoločného diela bol sen, surrealistami uctievaný stav, kedy človek bez zábran prežíva najvnútornejšie konflikty svojho podvedomia. Boli to dve snové vízie, ktoré sa vo filme stali ťažiskovými motívmi pre vyjadrenie obsesií (utkvelých predstáv) a komplexov hrdinov: Dalímu sa zdalo o dlani plnej mravcov, Buñuelovi zase o čepeli britvy, ktorá prerezáva mesiac na polovicu. Druhý obraz sa v drastickejšej podobe stal podkladom pre prológ, ktorý je akýmsi mottom tohto šesťnásťminútového filmu. Podľa francúzskeho režiséra Jeana Viga „nám prológ vraví, že tento film musíme vnímať inými očami“. Scenár k filmu vznikal sedem dní. Buñuel a Dalí pri písaní kládli hlavne dôraz na oblasť nevedomia, film je zložený z obsesií autorov a obrazov, ktoré ich priťahovali, bez toho, aby vedeli prečo. Takisto aj samotný názov vôbec nekorešponduje s obsahom filmu (nevyskytuje sa v ňom žiaden pes). Neskôr Federico García Lorca (Andalúzčan) vo filme videl útok na svoju osobu, domnieval sa, že on má byť tým psom. Štýl Andalúzskeho psa (a celkovo aj surrealistického filmu) je eklektický. Mizanscéna je ovplyvnená surrealistickým maliarstvom: mravce vychádzajúce z mužskej dlane sú typickým dalíovským obrazom. Čo sa metódy výkladu týka, tvorcovia ihneď po dokončení filmu verejne proklamovali, že jedinou možnou je tá freudovská – psychoanalytická. Ak pristúpime k analýze tohto komplexného obrazu skrz interpretačnú optiku Davida Bombyka, naskytnú sa nám ikonické, indexické i symbolické hodnoty: jednak je obraz zarážajúci sám o sebe; je to miera zamorenia duše majiteľa ruky; nepochybne symbolizuje aj obecnejšie ochorenie. Je metonymický, pretože mravce sú „pridružený detail“; je taktiež synekdochický, pretože ruka je časťou, ktorá zastupuje celok. Nakoniec zdroj obrazu vyzerá ako trópus: kalambúr (slovná hračka) s francúzskou frázou „avoir des fourmis dans les mains“ (v preklade: „mať mravenčenie v ruke“). Takýmito obrazmi je film prestúpený snáď v každej druhej sekvencii. Umne sa tu pracuje aj so (surrealistickou) strihovou skladbou, ktorá je zmesou niektorých impresionistických metód (mnohé prelínačky a dvoj-, či viacnásobné expozície) a určitých postupov z prevažujúcich filmových trendov. Šokujúce prerezanie oka spolieha na určité princípy kontinuálnej strihovej skladby (a samozrejme aj na Kulešovov efekt). K rozbitiu časopriestorovej spojitosti je bežne využívaný aj diskontinuálny strih, napríklad, keď sa hrdinka zavrie v izbe a len čo sa otočí, muž sa nevysvetliteľne objaví za ňou. Andalúzsky pes odmieta nasledovať akékoľvek konkrétne zavedené postupy, pretože by usporiadal a odôvodnil to, čo musí zostať „nezaujatou hrou myslenia“. Zaujímavú funkciu plnia vo filme aj samotné medzititulky, ktoré behom celého trvania filmu ohlasujú nezmyselné intervaly uplynutého času, napríklad titulok „pred šesťnástimi rokmi“ sa objaví v priebehu deja, ktorý bez prerušenia pokračuje ďalej. Andalúzsky pes je v podstate celý snímaný staticky, výnimkou je iba sekvencia, v ktorej sa muž, preoblečený za mníšku, ženie po ulici na bicykli. Iba v tejto sekvencii je prítomná kamerová jazda. Z takmer každého záberu je viac než zjavné, že bolo použité expresívne (na)svietenie. ___ V surrealistických filmoch sa častokrát vyskytovala aj bohatá škála erotických podtextov. A keďže sa s nimi narábalo aj v Andalúzskom psovi, jednou z možných interpretácií by bola tá, ktorá ju chápe ako štúdiu potláčaných sexuálnych impulzov. Pozoruhodné je však to, že aj pri alogičnosti diania si každý jednotlivý výjav z Andalúzskeho psa zachoval charakter ostro zachytenej skutočnosti. Od samého začiatku si Buñuel zapovedal všetky formálne trikové experimenty. Jeho surrealizmus sa nestavia proti skutočnosti, ale z nej vyrastá. 85%

plakát

Flákač (1990) 

Druhý celovečerný film Richarda Linklatera – a prvý, ktorému sa dostalo výraznejšej distribúcie po obskúrnejšom a omnoho viac na skutočných cinefilov zameranom opuse It's Impossible to Learn to Plow by Reading Books, natočenom na formát Super 8 mm – je príjemne odlišný a nesmierne zábavný. Sprevádza nás počas dvadsiatich štyroch hodín výstrednou okrajovou kultúrou texaského Austinu, ktorý sa od tej doby stal Linklaterovým hlavným sídlom behom celej jeho mnohotvárnej kariéry. Na rozdiel od všetkých jeho nasledujúcich filmov Slacker v sebe nemá ani náznak nejakej súvislej zápletky okrem jej najdoslovnejšej podoby, s ktorou sa chronologicky pohybujeme geografickým územím mesta v priebehu jedného austinského dňa. Snímka je ale preplnená pitoresknými postavičkami a nádhernou mluvou (ktorá často pôsobí improvizovane, aj keď Linklater mal napísaný podrobný scenár, očividne s prispením niektorých účastníkov, podobne ako tomu bolo v jeho animovanej snímke Waking Life z roku 2001). Štruktúra úzko na seba nadväzujúcich dialógov pripomína extrémne neformálnu variáciu na Le fantôme de la liberté (1974) Luisa Buñuela alebo Playtime (1967) Jacquesa Tatiho. V oboch filmoch sú rozličné udalosti zlepené k sebe jednoducho na základe tesnej blízkosti v čase a priestore. Spojenie istej formálnej logiky a nelogického nutkania k zdĺhavým svojvoľným fantáziám a odbočkám predstavuje impulz, ktorý Linklater využíva v mnohých svojich nasledujúcich filmoch, pravdepodobne sa mu ale už nikdy nepodarí túto kombináciu zobraziť tak presvedčivo ako v Slackerovi. ___ „Každá myšlienka, ktorá vás napadne, sa odlomí a začne žiť vlastným životom,“ poznamenáva sám Linklater k vodičovi taxíka s nehybnou tvárou v úvodnej (a svojím spôsobom najvtipnejšej) sekvencii, ktorá deklamovaním bizarnej filozofie zo zadného sedadla automobilu opäť nadbieha snímke Waking Life. A zvyšok filmu túto poznámku kvetnato ilustruje najrozmanitejšími konšpiračnými a atentátnickými teoretikmi, obdivovateľmi sériových vrahov, hudobníkmi, sektármi, vysokoškolákmi, dogmatikmi, drobnými zlodejmi, ľudmi z ulice a povaľačmi (celkom asi deväťdesiat ľudí). Aj keď film nikam nesmeruje v zmysle rozprávaného príbehu a končí viac-menej alibistickým záverom, veľmi pôsobivé scény vzbudzujú často úchvatný pocit prežívajúcich pozostatkov kultúry šesťdesiatych rokov a skvelo stvárnené predstavy zvláštneho, výnimočného spoločenstva. 80%

plakát

The Fourth Dimension (2012) 

{The Lotus Community Workshop} » (60%)▐ {Chronoeye} » (?%)▐ {Fawns} » (?%)▐ Priemer 60% = 3*

plakát

Született lúzer (2007) (seriál) 

{György Pálfi} » (65%)▐ Priemer 65% = 3,25*

plakát

Apokalypsa (1979) 

[196-minútová ‚director's cut redux‘ verzia] Apocalypse Now útočí – v snahe (ne)zaujať – na zmysly veľmi pozoruhodnými scénami. Náročné nakrúcanie vo filipínskej džungli je takmer také slávne ako sám film a viedlo k obrovskému nárastu rozpočtu, ako aj k fyzickým a psychickým zrúteniam. Coppola zaisto dosiahol svoj cieľ vyvolať u diváka „pocit hrôzy, šialenstva, zmyselnosti a morálnej dilemy vojny vo Vietname“. Úvodná scéna dokonale ilustruje/demonštruje Coppolovo skĺbenie zvuku a obrazu pomocou prelínačky z vrtule helikoptéry na stropný elektrický ventilátor nad Willardom. Brilantná kamera, strih a zvuková post-úprava (ktorú mal na starosti Walter Murch) vytvorili z bombardovania dediny za tónov Wagnerovej hudby (Jazda Valkýr) jednu z nájslávnejších a najpozoruhodnejších scén vo svetovej kinematografii. Po vyhubení dediny sa Duvall zaskvie pamätnou vetou: „Milujem vôňu napalmu hneď zrána.“ ___ V auguste roku 2001 bola uvedená zreštaurovaná a zmodernizovaná verzia filmu z roku 1979, Apocalypse Now Redux, vrátane predtým nezverejneného 49-minútového materiálu, zlepšení v technikolore a šesťkanálovej zvukovej stopy. 90%

plakát

Spring Breakers (2012) 

Korineho okázalá, extatická i fluorescenčne-neónová anti-téza zhýralého Project X o (ne)dejovej vyprázdnenosti à la Gaspar Noé (tu sa priam hlási jeho monumentálne hypnotická psychedélia Enter the Void; francúzsky kameraman a okrem iného aj ‚závratový virtuóz‘ Benoît Debie tomu v značnej miere dopomohol). A o rafinovanom „zdokumentovaní“ doterajšej „hviezdnej“ kariéry najznámejšej popovej speváčky Britney Spears už ani nehovoriac. ___ „Prosto“ a „jednoducho“ – jedná sa o povznášajúci i podvratne sofistikovaný polo-art, ktorý nadchne prevažne iba tých (naj)skúsenejších. 90%

plakát

Atlas mraků (2012) 

Žánrovo pestré, sprvu nevstrebateľné (a paradoxne o to prehľadnejšie), v istých ohľadoch novátorské a nadčasové, stopážovo obludné, strihovo/montážne (čo sa významových, štylistických, ba dokonca ešte aj narácie schopných prechodov medzi jednotlivými líniami/sekvenciami týka) perfekcionistické, soundtrackovo úchvatné a epické zároveň, lenže aj emočne chladné a „story-telling“ pointu prezentujúce vákuum... Ups, pred „story-tellingom“ mal byť SPOILER [:-)]. 60%

plakát

Texaský masakr motorovou pilou (1974) 

„RÁD DOSVEDČÍM SPOLOČENSKÝ VÝZNAM TOHTO FILMU NA KTOROMKOĽVEK SÚDE.“ – Stephen King. ___ Príbeh, voľne spočívajúci na brutálnych zločinoch sériového vraha Eda Geina, nemôže byť jednoduchší. Jedno po druhom odchádzajú deti do susedného domu, kde podstupujú strašnú smrť v rukách Leatherfacea, jediného tradičného hororového psychopata, ktorého hrozivú prítomnosť nezmenšuje ani zverejnenie portrétu v populárnych novinách. On však nie je jediným psychopatom vo filme. Nezvyčajne (ale nie výnimočne) tu vraždí celá rodina. Hoci to vyzerá prehnane, je to v dokonalom súlade s extrémnou a nekompromisnou víziou režiséra Toba Hoopera, ktorý vytvoril početnú rovnováhu (hoci iba na krátky čas) medzi lovcami a korisťou. Dôležitejšie však je, že film autoritatívne ohlasuje prítomnosť takých miest v Amerike, kde podobní vrodení úchylní šialenci môžu prežiť celý život v štruktúrovanom sociálnom poriadku. Blázni na úteku, či sérioví vrahovia sa musia zo spoločnosti buď celkom vyčleniť, alebo musia zatajiť svoje vlastnosti. Hooper tu vytvára funkčnú otvorenú skupinu, ale natoľko vychýlenú od našej predstavy spoločnosti, že si neuvedomuje základné pravidlá; preto jej členovia nemajú slabosti vrodené iným vrahom, ako je potreba ostať neidentifikovaným alebo zabiť niekoho špecifického. Ak neberieme do úvahy jeho technické nedostatky, ešte stále predstavuje najmučivejší a najdesivejší film, aký sa kedy nakrútil. ___ Uvedenie The Texas Chain Saw Massacre - snímke kľúčovej pre ďalší vývoj hororového žánru, rovnako ako komerčne nesmierne úspešného podniku - prebudilo mnohé spory a následné zákazy, a to najmä vo Veľkej Británii, kde sa práve rozbiehala kampaň proti brutalite a obscénnostiam vo videofilmoch. Hooperov snímok je esenciou vizuálneho násilia jednej éry. Bol uvedený v Cannes, kópiu drží vo svojich zbierkach Múzeum moderného umenia v New Yorku a kritičku Carol Cloverovú inšpiroval k slávnemu knižnému premietaniu (Men, Women, and Chain Saws; 1992). Preslávenosť filmu určilo niekoľko vecí. The Texas Chain Saw Massacre otvára prehlásenie, že snímka je založená na skutočných udalostiach, čo jej dodáva punc dokumentu. Tobe Hooper v niektorých scénach (spravodajstvo o vykrádačoch hrobov, obrazy zmätených obetí prchajúcich sporadicky presvetľovanou nocou) skutočne narážal na „kariéru“ sériového vraha Eda Geina, ktorý inšpiroval tiež Psycho (1960) a The Silence of the Lambs (1991). Hneď prvá akčná scéna filmu naznačuje, že pôjde o kombináciu dvoch subžánrov „slasher“ a „splatter“; avšak Hooper oboje prekračuje. 80%

plakát

Mechanický pomeranč (1971) 

V násilnej budúcnosti sa spoločnosť nachádza na pokraji rozpadu. Na odsúdenom vrahovi Alexovi (M. McMdowell) otestujú nový revolučný proces s rozporuplnými výsledkami, ktorý sa má využívať na nápravu kriminálnikov za čo najkratší čas. ___ Kritici reagovali rozporuplne: zatiaľ čo technickú dokonalosť a estetickú rafinovanosť jednomyseľne oceňovali, zároveň Kubrickovi vytýkali povážlivú oslavu násilia. Film je podľa Reinhardta Baumgarta „dekoratívny a perverzný zároveň“. „Technická oslnivosť reklamných spotov“ sa podľa neho v A Clockwork Orange snúbi „s fašisticky zafarbeným strachom z budúcnosti“. Kubrickovo podobenstvo sa vymyká jednoznačnej interpretácii a nekladie dôraz na žiadne morálne stanovisko. Mnoho divákov reagovalo problematicky neisto, snímok ich fascinoval i znechucoval zároveň a podobne ako Brigitte Jeremiasová sa pýtali: „Čo má táto orgia násilia znamenať? Čo tým chce vlastne Kubrick povedať?“ ___ Z literárnej predlohy – ale len v obmedzenom množstve – prevzal Kubrick svojrázny, rusizmami a anglizmami nasiaklý jazyk „Nadsat“ (česky - „jazyk Týnů“) a tento zvláštny žargón mladistvých sa pokúsil vizualizovať: filmové triky, spomalenie, zrýchlenie, používanie širokouhlého objektívu a ručnej kamery vytvárajú subjektívne skreslenú perspektívu, ktorá umožňuje zároveň odstup aj identifikáciu. ___ Stanley Kubrick totiž nikdy nezrežíroval film, ktorý by nebol z istého hľadiska kontroverzný, ale A Clockwork Orange priniesol so sebou viac polemiky než všetky jeho doterajšie filmy dokopy. Obviňovaný za všetky vtedajšie zločiny (najviac v The Daily Mail), film nakoniec na žiadosť režiséra na takmer tridsať rokov stiahli z premiéry vo Veľkej Británii, ale len potom, čo sa jeho rodine začali vyhrážať smrťou (technicky ho však nikdy nezakázali). Obvinenia, že tento film podporuje násilie, sú smiešne, hoci narušení sociopati tých čias napodobňovali oblečenie a dialógy hlavnej postavy. Našťastie, podobné obvinenia nijako neovplyvnili skutočný úmysel a silu tohto filmu. Varovanie spisovateľa Anthonyho Burgessa pred nefunkčnou spoločnosťou, kde bandy kriminálnikov a násilní výrastkovia slobodne rabujú bez strachu, že by museli pykať za svoje činy, sa ukázalo oveľa prorockejšie, než si vôbec vedel predstaviť (rovnako aj násilie zobrazené v tomto filme nie je nič mimoriadne v porovnaní s násilím v dnešných filmoch). To zaručuje, že hlavná myšlienka filmu je aj dnes veľmi aktuálna. Štýlový, hrozivý, vplyvný, brutálny. Je len málo prídavných mien, ktoré sa nedajú použiť v súvislosti s týmto filmovým (kultovým) klenotom. ___ Vízia sveta v A Clockwork Orange ako u väčšiny filmov science fiction nepôsobí zastaralo, ale naopak ako nadčasovo platná. Vedľa umeleckých kvalít za to film vďačí aj rezignácii na explicitne formulovanú výpoveď. Kubrick dôsledne odmieta akúkoľvek vlastnú interpretáciu, zatiaľ čo autor románu prehlásil, že on by „dal prednosť svetu plného násilia, ktoré je vykonávané vedome, pred svetom, ktorý je podmienený len tým, čo je dobré a neškodné“. Podobné stanovisko zastáva – v konflikte s ministrom vnútra – väzenský duchovný: človek musí byť slobodný, aby sa mohol sám rozhodovať, aj keby sa mal rozhodnúť pre zlo. Kubrick predvídal kritiku svojho filmu, a preto doň vložil vtipnú narážku: Alexova prevýchova prebieha v kine. Vedci ho pripútajú pred plátno; s násilne otvorenými očami musí celé dni sledovať horory. Následne je vyliečený. 90%

plakát

Drive (2011) 

„EVERY GREAT MOVIE HAS FIVE THINGS: VIOLENCE, ROMANCE, A GREAT CAST, AMERICAN MYTHOLOGY, AND A 90 MINUTE RUNNING TIME.“ – Nicolas Winding Refn. ___ Non-hollywoodsky, osemdesiatkový, intertextuálny, mýtický/mytologický, romantický, nezávislý, žánrovo (ne)zaraditeľný, simplicitný, zmyselný, tarantinovský, ikonický, originálny, diskutabilný, emblematický (škorpión), metonymický, extatický, štýlový, pulpový, lyrický („A Real Hero“) a pulzujúco electro-popový („Nightcall“), kontrastný, nepredvídateľný, video-herne štylizovaný, „coolový“, šokujúci, detailný, umný, extravagantný, neo-noirový, inteligentný, svojbytne príťažlivý, ponurý, melancholický, „artový“, zvodný, rozprávkový, precítený, precízny, mannovský, klamlivý, strohý, povznášajúci, emocionálny, extrémny, atmosférický, naratívny, poetický, nekonvenčný, magický, svojský, minimalistický, katarzný, uhrančivý, explicitne násilný a brutálny, ambientný, kultový, symbolický, nezabudnuteľný, soundtrackovo dokonalý, divácke očakávania búrajúci, pomaly sa vlečúci, až hypnotický – to je DRIVE(R). 95% [8×]

Ovládací panel
10. nej uživatel Slovensko
299 bodů