TonyM

K tomuto filmu som sa dostal náhodou. Bol to jeden z mála Malickovych filmov, ktoré som nemal vo svojej databáze. Keď som v televízii videl pár záberov, hneď som spoznal jeho rukopis. Terrence má tak osobité a charakteristické črty vo svojich dielach, že ich je ťažké prirovnať k niečomu inému. Ruka, pohľad, nervózne prechádzanie sa Colina Farrella pri dome v Anglicku tak, aby sa dokonale vošiel do kompozície celého obrazu, strach, bolesť, beznádej, ... láska, radosť.. spoznávanie nového. Všetko dokonale zasadené do precítených záberov, pozorne doplnené krásnou hudbou. Toto Malick vie. Dokáže vo svojich obrazoch (áno, považujem ho za filmového maliara) vyjadriť všetky tieto emócie do najjemnejších detailov. Malickove filmy netreba chápať, treba ich precítiť. Každému, kto sa na nich pozerá ako na bežné filmy, sa mu páčiť nebudú a budú ho doslova nudiť. To je fakt.

Nadzmyslové. Smutný a zároveň krásny film. Poetické prvky podobné Terrencovi Mallickovi. Výber hudby presne zasadol do melancholickej atmosféry. 4:3 formát ma prekvapil no aj potešil. Cele zahalené do jemného mysteriózna so skvelým nápadom, hudbou a hercami pre mňa predstavuje jeden z najlepších filmov roka. Dotklo sa to vo mne tej správnej struny.

Lynch zasa raz naservíroval poriadne prepečený mindfuck. Objavilo sa mnoho starých známych tvárí, niektoré zasa dosť chýbali. Celkovo veľmi príjemná nostalgická jazda s moderným nádychom. No čo ostalo je staré dobré Lynchovo surreálno. V dnešnej dobe pustiť do éteru takýto kúsok je prepleskom súčasným seriálom. Najlepšia časť série podľa mňa bezkonkurenčne č. 16. Ďakujem pán Lynch za zážitok počas celej série.

Je mi jedno ako väčšina ľudí tento film berie. Porovnávanie s Anthropoidom, historické nepresnosti, to je zlé, tamto je zlé. Na filmy chodím nie preto, aby ma pri nich od premýšľania rozbolela hlava, ale preto, aby som sa vžil do prostredia a postáv, a precítil to, čo sa film snaží v divákovi vzbudiť. Emócie, nie myšlienky. V tom má podľa mňa film silu. O tom čo sa skutočne stalo si môžem kľudne prečítať fakty niekde inde. Film pozerám, aby som si ho sakra užil a zdramatizovanie príbehu aj na úkor držania sa skutočností a histórie veľmi vítam. A sakra že som sa po ňom cítil ťažko. Aj preto tesne po píšem takto ladený komentár, inak by som na tú negativitu určite nemal chuť. Jason Clarke má asi najlepší ksicht pre túto rolu a hudba tomu len dodala grády.

Terrence Malick je majstrom filmovej poézie. A tak aj treba jeho filmy brať. Nečakajte klasické spracovanie a podanie príbehu, inak sa budete nudiť. Príbeh o láske, reflektovaní nad samým sebou a vzťahoch ako takých vyrozprával ako jednu báseň v nekonečnom slede prepojených obrazov. Nad Malickovymi filmami netreba premýšľať, treba ich precítiť.

Guy Pearce zahral jedného z najodpornejších a najzvrátenejších filmových záporákov. Zobrazil tú najväčšiu spodinu ľudstva, až mi z neho bolo zle. A celé to zahral tak dobre, že som mu prial, aby sa mu na konci filmu stali veľmi zlé veci, čo ma prinútilo sa zamyslieť nad sebou samým.

Vyzdvihujem herecký výkon malej Fatmy. Svoje emócie dokázala dokonale preniesť cez plátno na diváka.

Toto je výsmech všetkým serióznym filmárom. Tento film stelesňuje všetko, čo je na Američanoch skazené. K športovej dráme to malo veľmi ďaleko, ako akčný film nezáživné, ako komédia stupídne. Nenachádzam jediný dôvod prečo tomu dať aspoň jednu hviezdičku. Inšpirované skutočnými udalosťami? To ale neznamená, že každý priblbý príbeh musí byť sfilmovaný. Film, ktorý propaguje nulové životné hodnoty, presne tak, ako to americký divák miluje. No a Mark Wahlberg u mňa klesol na úplné dno.

Nádherne natočený poetický skvost s príjemným hereckým obsadením. Ako je už u Malicka zvykom, nedá sa na to pozerať ako na tradičný filmový kúsok a na úplné precítenie filmu je potrebné vnímať atmosféru každého záberu, ktorú vytvárajú kompozične, farebne a obsahovo dokonalé obrazy s veľmi vhodne zasadenou a vybranou hudbou. Myslím si, že účelom filmu je počas vnímania jednotlivých záberov vytvoriť pre diváka priestor, ktorý má slúžiť na uvažovanie a zamyslenie sa nad životom ako takým, nad láskou, smútkom, samotou, štastím, nad zmyslom života samotným. Aspoň u mňa to tak bolo a film vo mne vyvolal hlboké myšlienky a pocity.

O tom, že sú škandinávske drámy niekedy ťažké, som sa presvedčil už dávno, ale toto bolo až nepríjemné kruté. 90 minút pochmúrnej atmosféry, kde je z každej scénky cítiť, že sa stane niečo zlé. Neodporúčam pre slabšie povahy.