Pokryvac

Pokryvac

Tomáš Ká

Slovensko


4 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 7 9
    • 22.7.2019  03:52
    Suspiria (2018)
    **

    Po podobných idiotinách zatúži človek, unavený obdobnými pseudointelektuálnymi blábolmi, po klasickom priamočiarom horore. Nová Suspiria je veľké pozlátené nič, v ktorom je napätie pôvodnej Argentovej verzie nahrádzané akýmisi psychedelickými orgiami, ktoré behom viac ako dvojhodinovej stopáže prestávajú byť zaujímavé, avšak k žiadnemu ozvláštneniu nedochádza... Za pozornosť stojí dobre vybraté prostredie (originál však z tajomných chodieb tanečnej školy vyťažil omnoho viacej) a s tým súvisiaca vizuálna stránka, ktorá je skutočne atraktívna. Žiaľ, scenár je absolútne prázdny a postráda Argentovu prácu s mysterióznom, ktoré súviselo s postupným odhaľovaním nepríjemnej pravdy. Tuná je od počiatku všetko jasné a teda k žiadnej gradácii nedochádza. Nakoniec všetko pochováva stupídny záver pracujúci s tézou, že to čo je negustiózne musí byť zároveň automaticky aj desivé... Argento bol svojho času majstrom hororovej zábavy a jeho Suspiria sa teší obľube už viac ako 30 rokov. Ostáva veriť, že tento "blábol", vystupujúci ako "remake", neodradí jej ďalších potenciálnych divákov.

    • 20.7.2019  20:58

    Neil Armstrong bol podľa tohto filmu zrejme najnudnejší človek na svete. A jeho posádka v raketopláne Apollo 11? To sú vyslovení štatisti. Zdá sa, že scenár vypľul nejaký počítačový program, pretože takto chladný film mohol napísať iba stroj. Nedávno som videl film Správna posádka, kde každá postava mala nejakú osobnosť a dýchal z nej život, v tomto filme je všetko mŕtve. Zrejme bolo zámerom režiséra poňať snímku ako čo najsuchšie konštatovanie historických udalostí, avšak v 140 minútovom balení je to nezáživná jazda. Nezáživná natoľko, že si človek ani nevychutná ani záverečné pristátie na Mesiaci, ktoré malo byť vyvrcholením filmu. Podľa môjho názoru odfláknutá práca s kamenným Gosslingom a plytkým scenárom, ktorý má však šťastie, že sa potýka s atraktívnym námetom. Zrejme som mal po Správnej posádke vysoké očakávania a tento film ich nenaplnil. Ambiciózny projekt s veľmi priemerným spracovaním.

    • 16.7.2019  22:55
    Kořist (2019)
    ***

    Dobre vizuálne zvládnuté béčko s drsnou ženskou v hlavnej úlohe. Režisér Alexander Aja chce točiť zábavné filmy a presne taký je aj film Korisť - a teda priamočiary, jednoduchý, avšak nenudí. Ústredné postavy nekonajú úplne hlúpo, ako je v obdobných filmoch zvykom,, a preto sa im aj darí prežívať. Ani nižší rozpočet nie je problémom, keďže komornosť snímky umocňuje stiesnenú atmosféru a hlavným (anti)hrdinom (aligátorom) dostatočne sekunduje herecká dvojica z čeľade homo sapiens. Pravda, scenár je plytký a rozvíjanie dejovej linky okolo vzťahu otec-dcéra je plné klišé,avšak každému musí byť jasné, čo je v tejto snímke dôležité... A áno, pieseň See You Later Alligator nakoniec musela zaznieť. Myslel som na ňu počas celého filmu a dočkal som sa. Svoje logické umiestnenie si zaslúžila v záverečných titulkoch.

    • 14.6.2019  03:16
    Byteček (1959)
    ****

    Sociálna satira, ktorej hrany dneska už nie sú tak ostré (a tobôž nie na provokatéra Ferreriho), ale pálčivosť témy je stále aktuálna. Základný motív je jednoduchý - dosiaľ nezosobášený pár si nemôže dovoliť vlastný byt a tak je mužská polovička "prinútená" vziať si svoju dožívajúcu domácu s vedomím, že nebude trvať dlho, kým po nej zdedí pekný a priestranný bytík. Problémy s dobovou cenzúrou zrejme neumožňovali režisérovi využiť niektoré motívy naplno a tak je škoda, že nie je využitý filmový potenciál tejto atraktívnej témy. Tento smutno-veselý film značne zostarol, ale pod povrchom sa ukrýva Ferreriho zmysel pre útočnú satiru, ktorá postupne dostane krídla.

    • 6.5.2019  02:59

    Nedúfal som, že niekedy uvidím taliansky mystery thriller odohrávajúci sa Prahe počas normalizačnej éry. Už prvý záber filmu nenechá domáckeho diváka chladným a z atraktívneho pohľadu na panorámu nášho stovežatého mesta smerujeme v titulkovej sekvencii priamo do ulíc československej metropole. Samozrejme každý obyvateľ mesta ovláda dokonale taliansky jazyk, ale človek rýchlo pochopí, že pražské ulice v tomto prípade poslúžili len ako kulisa pre rozvíjajúci sa mysteriózny príbeh. Nutno však dodať, že "kulisa" je to viacej ako pozoruhodná! Praha v takomto zlovestnom svetle sa len tak nevidí. V uliciach sa pohybujú záhadní slepci nesúci v sebe nejedno tajomstvo, podivuhodné figúrky zakrývajúce svoju identitu denníkom Rudé právo sledujú každý váš pohyb a dokonca aj babičky, ktoré žiadajú, aby ste im pomohli cez priechod pre chodcov, vyzerajú akosi podozrivo. Úrady sú na tom ešte horšie a skorumpovaní policajti vás prinútia, aby ste po všetkých tých záhadách začali pátrať na vlastnú päsť. Tak koná aj ústredná postava novinára, ktorému jedného večera záhadne zmizne priateľka. Prípad je čím ďalej väčšmi zamotanejší, až sa náš hrdina jedného dňa preberie na jednom z pražských námestí ani živý ani mŕtvy. Nie, to nie je spoiler, tak sa všetko začína a udalosti z predošlého večera, ktoré si zmätený novinár spracúva v hlave, sú pred diváka predkladané v čriepkoch jeho spomienok. Ja som dostal to, čo som chcel a možno aj o niečo viac... Giallo to síce nie je, ale film si ide vlastnou cestou nedbajúc na pravidlá "žltého" subžánra. Nemožno mu teda uprieť istú dávku originality a nepredvídateľnosti, ktorú ešte umocňuje atmosféra bezútešnej krajiny za železnou oponou a zlovestne pôsobiaci záver, ktorý poteší zarytých cynikov. Škoda, že sa niečo podobné nenatočilo v mojej rodnej Bratislave...

    • 5.5.2019  03:25

    Argento vizuálne zovšednel a tým aj prišiel o značnú čast fanúšikovskej základne. To však nič nemení na tom, že Kartový hráč je solídny kriminálny thriller (alebo nebojím sa povedať aj giallo), ktorý nenudí. O gialle som sa nezmienil len tak náhodou, keďže Argentovi tento podžáner znova zachutil a po relatívne úspešnom filme Vrah prichádza v noci sa ho pokúsil vzkriesiť opäť. A keby náhodou ktosi pochyboval - vrah nosí čierne rukavice, čiernu lyžiarsku kuklu a jeho totožnosť je nám až do záverečného finále neznáma. A áno, opäť som bol prekvapený záverečným rozuzlením, takže to nakoniec všetko dobre fungovalo. Pravda, o logiku som sa príliš nestaral a zjavne som spravil dobre.

    • 1.5.2019  15:52

    Argento ukazuje, že žáner giallo ešte nezomrel. Žiaľ, vizuálne orgie známe z jeho starších kúskov sa nekonajú a až na pár explicitne zobrazených vrážd je tempo filmu skôr pokojné. Poteší Max von Sydow v hlavnej úlohe vyšetrovateľa vo výslužbe, vďaka ktorému u mňa film stúpol na úrovni a nedovolil by som si teda v tomto prípade hovoriť o vyložene podradnej kriminálke. Samozrejme nejedná sa o žiadne prevratné dielo a to zrejme ani v kinematografii samotného Argenta, ale fanúšikovia ocenia majstrov návrat ku koreňom a predovšetkým zachovanie hlavných pravidiel podžánra. Ja myslím, že film aj napriek svojej dĺžke nenudí a záverečné odhalenie je celkom mrazivé - a presne tak to má byť.

    • 18.4.2019  23:31
    Porta sul buio, La (TV seriál) (1973)
    ****

    Vydarená miniséria kriminálnych príbehov, ktorú uvádza majster žánra Dario Argento. On sám sa chopil dvoch príbehov - Il Tram a Tesitomne oculare, v ktorých síce neuplatňuje svoje krvavé orgie (predsa len ide o TV produkciu), ale napätím môžu pokojne konkurovať jeho dlhometrážnym projektom z danej doby. Myslím, že všetky štyri príbehy stoja za pozretie, aj keď o nejakej tej nadčasovosti sa už, vzhľadom na úsporne pôsobiace televízne spracovanie, hovoriť nedá. Všetky štyri minifilmy sú však príbehovo slušne vystavané a nenudia, pričom každý z nich prekvapí nečakanou pointou. Pre fanúšikov Argenta a giallo filmov ide o veľmi pekný bonusový materiál.

    • 25.1.2019  16:23

    Bergman to skúsil s priamočiarejšou komédiou, ale výsledok je nezáživný. Snáď len vizuálna stránka stojí v tomto filme za pozornosť- je vidieť, že Bergman sa rýchlo alkimatizoval aj vo farebnom filme (aj keď čiernobiela mu možno pristane viacej). Nuž, ale o vtipnosti sa veľmi nedá hovoriť a tak sa pred divákom odohráva 80 minút nudných bizarností, ktoré snáď v sebe nesú nejaký hlbší zmysel, ale človeku sa ho zakrátko odnechce hľadať. Čakal som aspoň nejakú prehliadku atraktívnych žien (tých je vo filme dosť, viď obsadenie), ale ani na tento aspekt sa tu Bergman veľmi nezameriava... Myslím, že aj kvôli tomuto filmu Bergman od komédií nadobro upustil a venoval sa radšej tomu, v čom je dobrý. Status majstra psychologickej drámy mu už nikto nezoberie...

    • 6.1.2019  01:16

    Ako prvú som čítal knihu a tak som si myslel, že záver ma nemá čím prekvapiť, ale... ako som sa dočítal v zaujímavostiach, záver bol na poslednú chvíľu zmenený a Eszterhas sa pôvodnej knihe Ira Levina podstatne vzdialil. Film ako celok inak priemerný thriller, pri ktorom sa dá sedieť, ak sa náhodou vyskytne v neskorú nočnú hodinu na televíznej obrazovke. Stoneovej to pristane, nad Baldwinom treba prižmúriť oči a hlavne toho veľa neočakávať a to ani od sexuálnych scén, ktorých je málo a nie sú zvlášť výrazné. Atmosféra a všadeprítomná technika, ktorá zažívala v 90.rokoch svoj rozmach, však poteší pamätníkov a milovníkov dekády. Kto sa chce nadýchať tejto 90s atmosféry, pričom nečaká nervydrásajúci ani nijak výnimočne nápaditý thriller, nech dá tomuto filmu šancu - aspoň v prípade, keď ho v jeden z neskorých večerov nejaká tá televízna stanica opráši a zaradí do programu.

    • 31.12.2018  21:55

    Príjemný starosvetský film, ktorý nespravodlivo zapadol v konkurencii hviezdne obsadených hollywoodskych komédií. Nikdy sa nedozvieme, ako by dopadol projekt, ak by sa ho ujal Frank Capra, ktorý sa však radšej rozhodol pre slávny Život je krásny s Jamesom Stewartom v hlavnej úlohe. It Happened on 5th Avenue sa skutočne nemôže chváliť veľkými hereckými hviezdami Stewartovho kalibru, avšak každá z uvedených postáv si rýchlo získa sympatie diváka (čo je samozrejme aj zásluhou schopných hereckých výkonov) a kvalitný scenár dokáže utiahnuť 116 minútové rozprávanie bez toho, aby príbeh nudil alebo potreboval okresať pomocou nožníc strihača. Humorné, naivné, dojemné - povedal by som, že film obsiahol všetko, čo máme na starých amerických filmoch radi.

    • 29.12.2018  03:53

    Zvláštna snímka, ale na druhý pokus musím hodnotiť pozitívne. Má to napätie, psychopatický Santa je presvedčivo hrozivý (aj mne by naháňal strach) a všetko je tu akosi správne ponuré. Keďže ide o film zo série "home invasion" a hlavnou postavou je malý chlapec, ktorý sa rozhodne chrániť svoj domov pred nežiadúcim votrelcom, možno hovoriť o istej podobnosti s o rok mladším filmom Sám doma. Režisér René Manzor sa dokonca vyjadril, že Sám doma tento jeho filmík vykradol, ale to je podľa môjho názoru veľmi odvážne tvrdenie. Podobností skutočne nie je veľa, ale kto by veľmi chcel porovnávať niečo nájde. Oba filmy sa odohrávajú v čase Vianoc, v hlavnej úlohe je nadmieru chytrý chlapec schopný zatočiť s hocakým psychopatom, je sám doma (i keď vo Vianočnom terore mu robí spoločnosť takmer slepý dedko, ktorý je však skorej záťažou ako pomocou)... nuž a tam zrejme aj všetka podobnosť končí. Očakávať teda od tohto francúzskeho filmu akúsi predzvesť Sám doma teda nie je veľmi na mieste. Mimochodom, čo sa týka sofistikovaného likvidovania zločincov a lá Kevin McCallister, jeho francúzsky náprotivok Thomas sa má čo učiť... A nie, ani žartovní zlodejíčkovia nemajú v tomto príbehu miesto. "Santa" je v tejto snímke absolútny psychopat, ktorý bez väčších problémov zlikviduje psa, napadne nevidiaceho starca, zavraždí policajta, aby nakoniec odhalil, že všetko je pre neho len akousi detskou hrou na mačku a myš. Žiadny slapstick, morálne ponaučenie ani hrejivé scénky v rodinnom kruhu - toto je ten správny Vianočný teror.

    • 2.12.2018  19:11

    Vôbec nie zlá "hughesovka", ktorá vyšla von niekedy medzi filmami Sám doma jedna a dva, ku ktorým písal Hughes takisto scenáre, a teda ešte v období, kedy mal Hughes čo povedať. Nemožno tu síce hovoriť o nejakej originalite, ale príbeh je svižný, nenudí a nájde sa v ňom zopár vtipných momentov. Navyše Ed O´Neill je sympaťák a mladý Ethan Embry mu dobre sekunduje (aj keď to samozrejme nie je žiadny McCulkin). Obdobne ako v staršom Hughesovom príbehu je dej zasadený do obdobia sviatkov vďakyvzdania (Američania zvyknú tento sviatok sláviť koncom novembra) a rovnako je tu zastúpený aj motív cesty, ktorú musí ústredná dvojica (absolútne kontrastných) charakterov podstúpiť, aby sa počas nej zblížila. Samozrejme, psychológia sa tu nijak nerieši a o tom, že ide o nenáročnú komédiu, ktorá má za cieľ jednoducho pobaviť, prezradí aj nie veľmi uveriteľný záver, ktorý však plní svoj účel vyhovieť svojej cieľovej skupine divákov. Príjemná záležitosť, od ktorej som dostal presne to, čo som čakal.

    • 30.11.2018  02:10

    Sonda do života petrohradského záletníka. Nájde sa tu pár smutno-humorných scén, ale zväčša ide o obraz krutej reality. Film príliš nerieši neduhy spoločnosti ako celku, ale sústreďuje sa predovšetkým na neukojeného záletníka, ktorý sa zamotáva do všakovakých klamstiev a tak nakoniec nie je schopný fungovať ani s manželkou, ani s milenkou, ba dokonca ani so sebou samým. Jesenný maratón je jeho pochmúrnym behom na dlhú trať, ktorú nie je schopný odbehnúť. Viera, že na konci trate čaká vytúžené uspokojenie, sa postupne stráca. Zostáva len zmätok a neistota. Vyzdvihol by som uveriteľné výkony všetkých predstaviteľov, ktoré dodávajú tomuto civilnému snímku punc autentickosti.

    • 19.11.2018  23:21
    Sám a sám (1991)
    ***

    S triezvou hlavou musím znížiť svoje hodnotenie na tri hviezdičky a skonštatovať, že Only the Lonely nie je výborný film napriek tomu, že disponuje skvelými hercami a schopným režisérom Columbusom. Film som pozeral kvôli Candymu, patrí medzi mojich obľúbencov, a táto snímka stojí hlavne na ňom a jeho filmovej matke Maureen O´Hara, ktorú sa podarilo vytiahnuť do filmu po dlhých 20tich rokoch a je to škoda, pretože sa svojej úlohy otravnej a despotickej matky zhostila bezchybne, Candy tu konečne dostáva dostatok priestoru a vo svojej smutno-humornej polohe je skutočne dobrý, avšak plytký scenár mu nedovoľuje dostatočne zažiariť. Príbeh je príliš jednoduchý, romantická zložka šablónovitá, a tak za najzaujímavejšie scény považujem tie, v ktorých dochádza ku konfrontácii medzi staromládeneckým synom a jeho matkou. Film za pozretie stojí a až na pár humorných typicky columbovských scén asi nikoho veľmi neprekvapí. Je to taký optimistický a milý pohľad na život outsiderov, ktorý má silu povzbudiť, dať nádej, i keď divák za tým všetkým cíti, že je to len rozprávka pre dospelých.

    • 1.11.2018  03:04
    Tajemná noc duchů (TV film) (1985)
    ****

    Príjemný televízny film pre celú rodinu s vyváženou porciou humoru, romantiky a hororu. A ak už spomínam romantiku, tá v žiadnom prípade nie je tuctová. Príbeh totiž pojednáva o láske medzi mŕtvou roztlieskavačkou a plachým mladíkom zo súdobej Ameriky 80.rokov, ktorý vôbec netuší, že pekné dievča, ktoré mu prejavuje priazeň, je už takmer 30 rokov po smrti. Azda táto hlavná linka o dvojici, snažiacej sa zastaviť inváziu živých mŕtvych (nie každá mŕtvola je rovnako prítulná ako vyššie spomínaná dievčina) postupne si podmaňujúcich celé mesto, robí film pozoruhodným, a tak predpokladám, že fanúšikovia kdejakej priamočiarej mäsiarčiny budú vrcholne sklamaný. Rodinný potenciál snímky je zrejmý a na spríjemnenie (nielen halloweenskeho) večera je vhodnou voľbou. A áno, záver je celkom dojemný... pre nás rojkov. U mňa spokojnosť.

    • 18.10.2018  01:04

    Vizuálne pôsobivá variácia na román Carmila s jemne erotickým nádychom a španielskou hororovou princeznou Maribel Martin, ktorej to v tomto filme naozaj "sekne". O miere nadprirodzena necháva film diváka polemizovať a tak by sa dala snímka čítať aj ako psychologický thriller s mysterióznym podtónom. Krv ani nahé ženy s neoholeným prirodzením nechýbajú ,všetko však dávkuje v rozumnej miere (možno až na intenzitu ženského ochlpenia) a tak budú zrejme kinofili prahnúci po krvi a sexe sklamaní. To však nič nemení na fakte, že je Krvavá nevesta pozoruhodným filmom s peknými vizuálnymi nápadmi a efektným využitím červenej alebo ak chcete - krvavej farby.

    • 8.10.2018  04:39

    Vždy som si myslel, že Španielsko a horror patria k sebe a tento film mi moje tvrdenie podčiarkol hrubou čiarou. Nikdy by som sa o filme La Campana del infierno nedozvedel, keby sa mi do rúk nedostala knižka editora Stevena Jaya Schneidera (áno, ten čo má za sebou tituly ako 1001 filmov, 101 hororov, sci-fi... a pod) predstavujúca reprezentatívny výber stovky európskych hororov, ktoré stoja za videnie. Film sa nemôže pochváliť vysokým hodnotením na imdb ani na čsfd (vďaka môjmu plnému počtu sa vyšvihol do červených políčok) a zrejme zo sebou dnes nenesie ani veľký počet fanúšikov,avšak ja som nadobudol pocit, že som objavil čosi ako stratený poklad. Príbeh sleduje inteligentného mladíka, ktorý sa po spôsobenej krivde rozhodne pomstiť obzvlášť nezvyčajným spôsobom. Tri roky strávené za múrmi psychiatrickej liečebne mu príliš nepomohli, či skôr naopak - ak bol niekedy presvedčený, že nie je blázon, teraz nadobudol istotu, že bláznom je a je s tým skvelo vyrozumený. Po prepustení sa prisťahuje k svojej tete, ktorej vinou stratil vzácne roky mladosti a celú svoju energiu sústreďuje na grandióznu pomstu, do ktorej zapletie aj jej tri atraktívne dcéry. Psychohoror začína. Vzhľadom na fakt, že vo filme ťažko nájsť vyslovene sympatickú postavu a mladík sa teda stáva skôr produktom skazenej spoločnosti a obeťou, než čistokrvným psychopatom, väčšinu času som držal stranu ústrednému anti-hrdinovi. Je chytrý, má zmysel pre humor a jeho hrátky s okolím majú spočiatku rozmer kanadských žartíkov. Znepokojivou však ostáva scéna z bitúnku (a myslím, že v tejto chvíli film citlivejšie povahy vypnú a pôjdu sa venovať radšej príjemnejším záležitostiam), kedy si mladík poctivo odpracuje úmornú zmenu a následne prácu opúšťa. Na otázku, čo je dôvodom jeho odchodu, odpovedá "Naučil som sa všetko, čo som potreboval." pričom divák tuší, že tieto svoje poznatky bude musieť zúžitkovať... Napriek všetkému však tento psychothriller/horror nie je zbytočne násilnou záležitosťou a sám by som ho skôr zaradil do kolonky "ľahko perverzné" alebo dokonca (snáď nikoho nepobúrim) "elegantne perverzné". Film ma svoj štýl, dobre vystavaný scenár s potrebnou gradáciou, šikovnú a vyspelú réžiu (Claudio Guerin, ktorý zomrel počas natáčania, mohol byť rozhodne kvalitnou posilou pre nový španielsky film) a predovšetkým silný a nepredvídateľný koniec (nápoveda alebo skrytý spoiler: koľko ľudí treba k tomu, aby sa rozoznel zvon?). A to som sa bál, že mi nejaké "rýchlokvasené" rozuzlenie pokazí dojem z tejto skvelej a nezvyčajnej snímky! Pre mňa veľký zážitok.

    • 6.10.2018  02:28

    Atmosferická záležitosť od veterána španielskeho béčkového hororu Jesusa Franca. Zrejme prvý regulárny španielsky príspevok do oblasti hororu (a teda aj prvý horor Jesusa Franca) sa zjavne inšpiroval súdobými horormi britského štúdia Hammer (sám režisér priznáva inšpiráciu filmom Draculove nevesty), pričom pridáva príbehu jednoduchú detektívnu zápletku a zvodné ženy, ktorým, ako je známe, pristane smrť omnoho viacej ako tým škaredým.Násilia sa tu divák príliš nedočká, ale príde na pár odhalených prsníkov, čo mohlo pôsobiť v roku výroby poburujúco. Na filme ma zaujala hlavne výprava známa zo starosvetských hororov- máme tu tajomný zámok s jeho úzkymi a tmavými chodbičkami, opustené upršané ulice dláždené mačacími hlavami, ktorými premávajú tajomní drožkári a v každom kúte číhajú potenciálni vrahovia, či divadelné prostredie s frivolnou atmosférou. Teda všetko toto predstavuje výbavu pre milovníkov starých atmosférou nasiaknutých hororov, ktorí sa nechcú ani tak báť, ale vychutnávať čaro strateného a preniesť sa znova do dôb, kedy tie najväčšie hrôzy nezostávali na obraze, ale v útrobách ľudskej imaginácie.

    • 4.10.2018  01:48
    Anatomie (2000)
    ****

    Veľmi slušný a celkom inteligentný nemecký thriller/horror z prostredia lekárskej fakulty. Trocha mi to pripomenulo film Diplomová práca z roku 1995, kde sa takisto mladá študentka púšťa do odhaľovania desivej pravdy, ktorá je ukrytá v temných zákutiach univerzity. Napriek tomu, že Anatómia nedosahuje kvalít Diplomovej práce (tá je scenáristicky prepracovanejšia ) vnímam tento nemecký počin ako dostatočne vyspelého nasledovníka tajuplných thrillerov, ktoré sa miesto vyšinutých jedincov sústreďujú na celé inštitúcie,ochotné pod istou zámienkou páchať neprístojné zverstvá. V hlavnej úlohe sympatická "lLola" Franka Potente,ktorá je opäť nútená bežať o život.

    • 16.9.2018  02:02
    Sny žen (1955)
    ****

    Ďalší dobrý Bergman. Paradoxne, v jeho najtemnejšom období, kedy dokonca uvažoval o samovražde, vznikajú dva filmy so značne pozitívnym vyznením - a teda okrem filmu Sny žien aj slávnejšie Úsmevy letnej noci. Sny žien však už nekoketujú s komédiou ani neobsahujú humorne ladené dialógy medzi mužskou a ženskou zložkou, čo však zostáva je klasický Bergman s jeho vzťahovými konfrontáciami a svetlejší záver, ktorý mení celkové vyznenie inak melancholicky ladeného filmu. Filmu sa nedostáva dostatok pozornosti možno preto, že ide o posledný "starosvetský" Bergmanov film, ktorý svoje prvotné obdobie zavŕšil spomínanými Úsmevmi letnej noci v rovnakom roku. Jeho ďalší film Siedma pečať, natočený o dva roky neskôr, posúva Bergmana v očiach náročného diváka o úroveň vyššie a v 60. rokoch už Bergman vystupuje ako intelektuálne náročný autor ťaživých drám s atmosférou nasiaknutou severským chladom. Každopádne film Sny žien si zaslúži svoju pozornosť a napriek tomu, že nepredstavuje žiadny významnejší míľnik v režisérovej filmografii, drží si kvalitu a nijak nekríva v konkurencii starších Bergmanoviek.

    • 31.8.2018  21:00

    Olympijské prázdniny je film pracujúci s kontrastom medzi chladnou fínskou prírodou a slnečným gréckym ostrovom Rhodos. Hlavný hrdina sa v krajine Olympu ocitne omylom, keďže pôvodne smeroval do rakúskeho Innsbrucku, kde sa toho času konali zimné olympijské hry. Na túto dvojznačnosť odkazuje aj názov filmu, ktorý sa pokúša zobraziť postupnú aklimatizáciu fínskeho turistu v netypickej destinácii. Pár vydarených skečov film síce obsahuje, ale humor filmu sa sústreďuje predovšetkým na svojrázne figúrky fínskych turistov, ktorí žiaľ môžu prichodiť zábavní akurát tak vonkajším výzorom. Myslím, že romantický prvok, ktorý film obsahuje, má úlohu predovšetkým prepojiť množstvo nesúrodých obrazov a vyvolávať pocit, že film niekam pomalými krokmi smeruje. Áno, o deji sa nedá príliš hovoriť, humor funguje len zriedka a z romantického aspektu si divák odnesie len poučenie, že výzor predsa len nie je všetko (teda taký divák, ktorý by to náhodou nevedel). Nič výnimočné a scenáristicky nie veľmi vyzreté, ale v globále ide o netradičnú dovolenkovú komédiu s milými figúrkami, ktorú možno ocenia fanúšikovia netradičnej filmovej zábavy.

    • 21.8.2018  01:36
    Svatyně (1989)
    ****

    Zaujímavý, až enigmatický horor, ktorým sa Soavi režisérsky odkláňa od svojho veľkého učiteľa Argenta a vydáva sa svojou cestou, ktorá vyvrcholí nezvyčajným a bizarným hororom Dellamorte Dellamore. Prvá polka pomalšia, ale v druhej príbeh naberá grády. Myslím, že spájanie tohto filmu s ďaleko priamočiarejšími Démonmi je scestné, keďže tu prítomné zlo nenaberá žiadnu konkrétnu podobu a samotné vyobrazenie sa vyjavuje niekde na pomedzí sna, halucinácie a skutočnosti. Zvláštna atmosferická záležitosť ťažiaca z prostredia tajomného gotického chrámu, ktorá možno sklame priaznivcov dynamických Démonov alebo Soaviho bezprostredného debutu Deliria.

    • 19.8.2018  02:56

    Tretí diel izraelskej komédie funguje vďaka vydareným humorným vsuvkám (scénu pri obedňajšom stole so sexi sesternicou považujem za jednu z najvtipnejších z celej série), i keď je väčšia časť už len recyklovaním predchádzajúcich dielov. Režisér Boaz Davidson,našťastie vie, akým smerom sa má séria uberať a tak je aj tretia epizóda zo života izraelských tínedžerov príjemnou záležitosťou, i keď si myslím, že post-adolescentov už milostné patálie hlavného hrdinu po tretí raz príliš nezaujmú, keďže fungujú na základe známeho vzorca chlapec získa dievča, chlapec stratí dievča a vo "veľkolepom" finále ho dostane späť (čo samozrejme narúša silno melancholický záver prvého dielu). A áno, konečne tu máme postavu Nikky z prvého dielu, avšak hrá ju iná herečka a tvorcovia sa rozhodli, že z nej spravia pobehlicu - to ma mrzí, veď to pôvabné naivné dievčatko z prvého dielu... ale nechajme to tak. Zatiaľ čo prvý diel by som odporučil melancholikom, druhý romantikom,, tretí potom patrí divákom, ktorí hľadajú pohodovú "peprnú" zábavu na sobotňajší večer.

    • 17.8.2018  15:53
    Yotzim Kavua (1979)
    ****

    Vydarené pokračovanie známej izraelskej tínedžerskej komédie. Ústredná postava Benjiho je v druhom dieli ďaleko odvážnejšia a zjavne poučená predošlými neúspechmi. Film síce nadväzuje na svojho predchodcu, ale neriešia sa tu staré hriechy - máme tu známu trojicu kamarátov, ktorí chcú opäť zažiť čo najviac sexuálnych dobrodružstiev. Osudová žena z prvej časti zmizla, lebo jednoducho nezapadla do scenára, a tak tu máme dievča nové, s ktorým sa to konečne Benjimu podarí, no nebude to jednoduché. Celkovo je druhá časť menej melancholická a viacej romantická, avšak nechýbajú ani humorné momenty a tak si myslím, že divák dostane to, čo očakával, i keď už samozrejme nejde o nič originálne. Film je voľne dostupný na stránke archive.org v izraelskom originálnom znení (zohnal som anglické titulky) a inak by som sa k tomuto pokračovaniu asi nedostal. Je to škoda, keďže prvý diel vyšiel ako príloha časopisu Blesk na DVD s českým dabingom i titulkami.

    • 12.8.2018  02:44
    Démoni 2 (1986)
    ****

    Veľmi solídne béčko, ktoré spolu s prvým dielom tvorí jeden z oporných bodov eurohororu. Masky vyzerajú výborne a efekty sú na úrovni - démonmi sa dokonca stáva aj pes a dieťa, teda zdanlivo nedotknuteľné osoby v oblasti hororu. Argento zveruje svoj scenár do rúk spolupracovníka Bavu a na scéne sa objavuje ďalší talentovaný talian so záľubou v krvavom, ktorú azda zdedil po svojom slávnejšom otcovi. Na Argenta by bol tento film asi príliš priamočiary (je to predovšetkým majster mysterióznej kriminálky), ale v rukách Bavu sa mení na dynamickú jazdu, ktorá vystupuje ako istá parafráza zombie hororov Georga Romera. Pre fanúšikov poctivého eurohororu rozhodne stojí za pozretie.

    • 8.8.2018  03:29
    Phenomena (1985)
    ****

    Aj na Argentove pomery dosť bizarná záležitosť s makabróznym záverom, ktorá sa spočiatku odvíja celkom pomaly a pripomína variáciu na režisérov skorší film Suspiria (internátna škola, tento raz nemecký Freiburg vystriedala "švajčiarska Transylvánia"), avšak od druhej polky sa začne uberať vlastnou cestou až v poslednej tretine vygraduje v plejáde šialených udalostí a fantastických vízií, ktoré sa Argento podarilo dostať na filmový materiál. Vizuálna bohatosť a farebnosť Suspirie a Inferna, v tomto treťom právoplatnom Argentovom horore (ostatné radím skôr k giallo kriminálkam ), síce chýba, ale Argento vo Phenomene rozhodne nestráca dych. Suspiria je len jedna, ale Phenomena celkom dôstojne dopĺňa dielik do Argentovho fantastického univerza.

    • 27.7.2018  15:43
    Vynález (2004)
    ***

    Nemám rád filmy, ktoré potrebujú akýsi návod na použitie, keďže vnímam film ako samostatné nezávislé médium. Film Primer z nevedomia divákov ťaží. Je úmyselne nejednoznačný a komplikovaný, pričom vyzýva diváka k viacerým projekciám, ba priam ho núti, aby nachádzal vysvetlenia v externých článkoch či videách. S takýmto postupom nesúhlasím, keďže film má podľa mojej mienky fungovať ako výpoveď sám osebe a akékoľvek návody, vysvetlenia sú pre mňa len zásahy zvonka. Každopádne ide o veľmi slušne natočený nízkorozpočtový film, ktorý nie je vyloženou nudou - z čoho nakoniec vyplýva aj samotný záujem divákov odhaliť skutočný zmysel tohto komplikovaného dielka. Pre ľudí, ktorí chcú mať pocit, že sledujú niečo múdre odporúčam Primer, ja si však radšej pozriem zábavnejšiu československú variantu Zítra vstanu a opařím se čajem.

    • 20.7.2018  02:38
    Testimone oculare (TV film) (1973)
    ****

    Argento ukázal, že je skutočným majstrom napätia. Námet síce nie je nijak originálny, ale spracovaním sa tento krátky kus vyrovná kvalitnému psycho-thrilleru. Argento v prípade tohto príspevku upúšťa od násilne vykreslených vrážd a buduje predovšetkým tiesnivú atmosféru neistoty a strachu, čo sa mu skutočne aj darí. Možno najlepšia poviedka s tematikou osamelá žena verzus neznáme zlo, akú som vo filme videl. Čo by som poviedke vytkol je trocha unáhlený koniec - verím tomu, že Dario by podobnú látku dokázal natiahnuť aj na celovečerák, bez toho, aby sa divák začal nudiť.

    • 3.7.2018  00:33
    Himenóptero (1992)
    *****

    Že má Amenábar všetky predpoklady k tomu, aby dokázal natočiť pútavý a nepredvídateľný mysteriózny thriller, dokazuje už v tomto minimalistickom kraťasi, v ktorom na pôde jednej nemenovanej strednej školy vykresáva zo štyroch hercov v uzavretom priestore absolútne maximum. Psychologický thriller vtesnaný do tridsiatich minút so zaujímavými charaktermi (despotická režisérka, podivín s kamerou, atraktívna herečka, z ktorej nie a nie vydolovať autentický strach) predchádza výbornému celovečernému debutu Diplomová práca, v ktorom sa zasa Amenábar vyberá do temných kútov madridskej univerzity. Zdá sa, že dlhé školské chodby s fádne pôsobiacou omietkou sú pre Amenábara tým správnym dejiskom, v ktorom sa odohrávajú udalosti bežným študujúcim neprístupné. 5* možno priveľa, ale ja tomu chlapovi fandím.

<< předchozí 1 2 3 4 5 7 9
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace