Pokryvac

Ako prvú som čítal knihu a tak som si myslel, že záver ma nemá čím prekvapiť, ale... ako som sa dočítal v zaujímavostiach, záver bol na poslednú chvíľu zmenený a Eszterhas sa pôvodnej knihe Ira Levina podstatne vzdialil. Film ako celok inak priemerný thriller, pri ktorom sa dá sedieť, ak sa náhodou vyskytne v neskorú nočnú hodinu na televíznej obrazovke. Stoneovej to pristane, nad Baldwinom treba prižmúriť oči a hlavne toho veľa neočakávať a to ani od sexuálnych scén, ktorých je málo a nie sú zvlášť výrazné. Atmosféra a všadeprítomná technika, ktorá zažívala v 90.rokoch svoj rozmach, však poteší pamätníkov a milovníkov dekády. Kto sa chce nadýchať tejto 90s atmosféry, pričom nečaká nervydrásajúci ani nijak výnimočne nápaditý thriller, nech dá tomuto filmu šancu - aspoň v prípade, keď ho v jeden z neskorých večerov nejaká tá televízna stanica opráši a zaradí do programu.

Príjemný starosvetský film, ktorý nespravodlivo zapadol v konkurencii hviezdne obsadených hollywoodskych komédií. Nikdy sa nedozvieme, ako by dopadol projekt, ak by sa ho ujal Frank Capra, ktorý sa však radšej rozhodol pre slávny Život je krásny s Jamesom Stewartom v hlavnej úlohe. It Happened on 5th Avenue sa skutočne nemôže chváliť veľkými hereckými hviezdami Stewartovho kalibru, avšak každá z uvedených postáv si rýchlo získa sympatie diváka (čo je samozrejme aj zásluhou schopných hereckých výkonov) a kvalitný scenár dokáže utiahnuť 116 minútové rozprávanie bez toho, aby príbeh nudil alebo potreboval okresať pomocou nožníc strihača. Humorné, naivné, dojemné - povedal by som, že film obsiahol všetko, čo máme na starých amerických filmoch radi.

Zvláštna snímka, ale na druhý pokus musím hodnotiť pozitívne. Má to napätie, psychopatický Santa je presvedčivo hrozivý (aj mne by naháňal strach) a všetko je tu akosi správne ponuré. Keďže ide o film zo série "home invasion" a hlavnou postavou je malý chlapec, ktorý sa rozhodne chrániť svoj domov pred nežiadúcim votrelcom, možno hovoriť o istej podobnosti s o rok mladším filmom Sám doma. Režisér René Manzor sa dokonca vyjadril, že Sám doma tento jeho filmík vykradol, ale to je podľa môjho názoru veľmi odvážne tvrdenie. Podobností skutočne nie je veľa, ale kto by veľmi chcel porovnávať niečo nájde. Oba filmy sa odohrávajú v čase Vianoc, v hlavnej úlohe je nadmieru chytrý chlapec schopný zatočiť s hocakým psychopatom, je sám doma (i keď vo Vianočnom terore mu robí spoločnosť takmer slepý dedko, ktorý je však skorej záťažou ako pomocou)... nuž a tam zrejme aj všetka podobnosť končí. Očakávať teda od tohto francúzskeho filmu akúsi predzvesť Sám doma teda nie je veľmi na mieste. Mimochodom, čo sa týka sofistikovaného likvidovania zločincov a lá Kevin McCallister, jeho francúzsky náprotivok Thomas sa má čo učiť... A nie, ani žartovní zlodejíčkovia nemajú v tomto príbehu miesto. "Santa" je v tejto snímke absolútny psychopat, ktorý bez väčších problémov zlikviduje psa, napadne nevidiaceho starca, zavraždí policajta, aby nakoniec odhalil, že všetko je pre neho len akousi detskou hrou na mačku a myš. Žiadny slapstick, morálne ponaučenie ani hrejivé scénky v rodinnom kruhu - toto je ten správny Vianočný teror.

Vôbec nie zlá "hughesovka", ktorá vyšla von niekedy medzi filmami Sám doma jedna a dva, ku ktorým písal Hughes takisto scenáre, a teda ešte v období, kedy mal Hughes čo povedať. Nemožno tu síce hovoriť o nejakej originalite, ale príbeh je svižný, nenudí a nájde sa v ňom zopár vtipných momentov. Navyše Ed O´Neill je sympaťák a mladý Ethan Embry mu dobre sekunduje (aj keď to samozrejme nie je žiadny McCulkin). Obdobne ako v staršom Hughesovom príbehu je dej zasadený do obdobia sviatkov vďakyvzdania (Američania zvyknú tento sviatok sláviť koncom novembra) a rovnako je tu zastúpený aj motív cesty, ktorú musí ústredná dvojica (absolútne kontrastných) charakterov podstúpiť, aby sa počas nej zblížila. Samozrejme, psychológia sa tu nijak nerieši a o tom, že ide o nenáročnú komédiu, ktorá má za cieľ jednoducho pobaviť, prezradí aj nie veľmi uveriteľný záver, ktorý však plní svoj účel vyhovieť svojej cieľovej skupine divákov. Príjemná záležitosť, od ktorej som dostal presne to, čo som čakal.

Sonda do života petrohradského záletníka. Nájde sa tu pár smutno-humorných scén, ale zväčša ide o obraz krutej reality. Film príliš nerieši neduhy spoločnosti ako celku, ale sústreďuje sa predovšetkým na neukojeného záletníka, ktorý sa zamotáva do všakovakých klamstiev a tak nakoniec nie je schopný fungovať ani s manželkou, ani s milenkou, ba dokonca ani so sebou samým. Jesenný maratón je jeho pochmúrnym behom na dlhú trať, ktorú nie je schopný odbehnúť. Viera, že na konci trate čaká vytúžené uspokojenie, sa postupne stráca. Zostáva len zmätok a neistota. Vyzdvihol by som uveriteľné výkony všetkých predstaviteľov, ktoré dodávajú tomuto civilnému snímku punc autentickosti.

S triezvou hlavou musím znížiť svoje hodnotenie na tri hviezdičky a skonštatovať, že Only the Lonely nie je výborný film napriek tomu, že disponuje skvelými hercami a schopným režisérom Columbusom. Film som pozeral kvôli Candymu, patrí medzi mojich obľúbencov, a táto snímka stojí hlavne na ňom a jeho filmovej matke Maureen O´Hara, ktorú sa podarilo vytiahnuť do filmu po dlhých 20tich rokoch a je to škoda, pretože sa svojej úlohy otravnej a despotickej matky zhostila bezchybne, Candy tu konečne dostáva dostatok priestoru a vo svojej smutno-humornej polohe je skutočne dobrý, avšak plytký scenár mu nedovoľuje dostatočne zažiariť. Príbeh je príliš jednoduchý, romantická zložka šablónovitá, a tak za najzaujímavejšie scény považujem tie, v ktorých dochádza ku konfrontácii medzi staromládeneckým synom a jeho matkou. Film za pozretie stojí a až na pár humorných typicky columbovských scén asi nikoho veľmi neprekvapí. Je to taký optimistický a milý pohľad na život outsiderov, ktorý má silu povzbudiť, dať nádej, i keď divák za tým všetkým cíti, že je to len rozprávka pre dospelých.

Príjemný televízny film pre celú rodinu s vyváženou porciou humoru, romantiky a hororu. A ak už spomínam romantiku, tá v žiadnom prípade nie je tuctová. Príbeh totiž pojednáva o láske medzi mŕtvou roztlieskavačkou a plachým mladíkom zo súdobej Ameriky 80.rokov, ktorý vôbec netuší, že pekné dievča, ktoré mu prejavuje priazeň, je už takmer 30 rokov po smrti. Azda táto hlavná linka o dvojici, snažiacej sa zastaviť inváziu živých mŕtvych (nie každá mŕtvola je rovnako prítulná ako vyššie spomínaná dievčina) postupne si podmaňujúcich celé mesto, robí film pozoruhodným, a tak predpokladám, že fanúšikovia kdejakej priamočiarej mäsiarčiny budú vrcholne sklamaný. Rodinný potenciál snímky je zrejmý a na spríjemnenie (nielen halloweenskeho) večera je vhodnou voľbou. A áno, záver je celkom dojemný... pre nás rojkov. U mňa spokojnosť.

Vizuálne pôsobivá variácia na román Carmila s jemne erotickým nádychom a španielskou hororovou princeznou Maribel Martin, ktorej to v tomto filme naozaj "sekne". O miere nadprirodzena necháva film diváka polemizovať a tak by sa dala snímka čítať aj ako psychologický thriller s mysterióznym podtónom. Krv ani nahé ženy s neoholeným prirodzením nechýbajú ,všetko však dávkuje v rozumnej miere (možno až na intenzitu ženského ochlpenia) a tak budú zrejme kinofili prahnúci po krvi a sexe sklamaní. To však nič nemení na fakte, že je Krvavá nevesta pozoruhodným filmom s peknými vizuálnymi nápadmi a efektným využitím červenej alebo ak chcete - krvavej farby.

Vždy som si myslel, že Španielsko a horror patria k sebe a tento film mi moje tvrdenie podčiarkol hrubou čiarou. Nikdy by som sa o filme La Campana del infierno nedozvedel, keby sa mi do rúk nedostala knižka editora Stevena Jaya Schneidera (áno, ten čo má za sebou tituly ako 1001 filmov, 101 hororov, sci-fi... a pod) predstavujúca reprezentatívny výber stovky európskych hororov, ktoré stoja za videnie. Film sa nemôže pochváliť vysokým hodnotením na imdb ani na čsfd (vďaka môjmu plnému počtu sa vyšvihol do červených políčok) a zrejme zo sebou dnes nenesie ani veľký počet fanúšikov,avšak ja som nadobudol pocit, že som objavil čosi ako stratený poklad. Príbeh sleduje inteligentného mladíka, ktorý sa po spôsobenej krivde rozhodne pomstiť obzvlášť nezvyčajným spôsobom. Tri roky strávené za múrmi psychiatrickej liečebne mu príliš nepomohli, či skôr naopak - ak bol niekedy presvedčený, že nie je blázon, teraz nadobudol istotu, že bláznom je a je s tým skvelo vyrozumený. Po prepustení sa prisťahuje k svojej tete, ktorej vinou stratil vzácne roky mladosti a celú svoju energiu sústreďuje na grandióznu pomstu, do ktorej zapletie aj jej tri atraktívne dcéry. Psychohoror začína. Vzhľadom na fakt, že vo filme ťažko nájsť vyslovene sympatickú postavu a mladík sa teda stáva skôr produktom skazenej spoločnosti a obeťou, než čistokrvným psychopatom, väčšinu času som držal stranu ústrednému anti-hrdinovi. Je chytrý, má zmysel pre humor a jeho hrátky s okolím majú spočiatku rozmer kanadských žartíkov. Znepokojivou však ostáva scéna z bitúnku (a myslím, že v tejto chvíli film citlivejšie povahy vypnú a pôjdu sa venovať radšej príjemnejším záležitostiam), kedy si mladík poctivo odpracuje úmornú zmenu a následne prácu opúšťa. Na otázku, čo je dôvodom jeho odchodu, odpovedá "Naučil som sa všetko, čo som potreboval." pričom divák tuší, že tieto svoje poznatky bude musieť zúžitkovať... Napriek všetkému však tento psychothriller/horror nie je zbytočne násilnou záležitosťou a sám by som ho skôr zaradil do kolonky "ľahko perverzné" alebo dokonca (snáď nikoho nepobúrim) "elegantne perverzné". Film ma svoj štýl, dobre vystavaný scenár s potrebnou gradáciou, šikovnú a vyspelú réžiu (Claudio Guerin, ktorý zomrel počas natáčania, mohol byť rozhodne kvalitnou posilou pre nový španielsky film) a predovšetkým silný a nepredvídateľný koniec (nápoveda alebo skrytý spoiler: koľko ľudí treba k tomu, aby sa rozoznel zvon?). A to som sa bál, že mi nejaké "rýchlokvasené" rozuzlenie pokazí dojem z tejto skvelej a nezvyčajnej snímky! Pre mňa veľký zážitok.

Atmosferická záležitosť od veterána španielskeho béčkového hororu Jesusa Franca. Zrejme prvý regulárny španielsky príspevok do oblasti hororu (a teda aj prvý horor Jesusa Franca) sa zjavne inšpiroval súdobými horormi britského štúdia Hammer (sám režisér priznáva inšpiráciu filmom Draculove nevesty), pričom pridáva príbehu jednoduchú detektívnu zápletku a zvodné ženy, ktorým, ako je známe, pristane smrť omnoho viacej ako tým škaredým.Násilia sa tu divák príliš nedočká, ale príde na pár odhalených prsníkov, čo mohlo pôsobiť v roku výroby poburujúco. Na filme ma zaujala hlavne výprava známa zo starosvetských hororov- máme tu tajomný zámok s jeho úzkymi a tmavými chodbičkami, opustené upršané ulice dláždené mačacími hlavami, ktorými premávajú tajomní drožkári a v každom kúte číhajú potenciálni vrahovia, či divadelné prostredie s frivolnou atmosférou. Teda všetko toto predstavuje výbavu pre milovníkov starých atmosférou nasiaknutých hororov, ktorí sa nechcú ani tak báť, ale vychutnávať čaro strateného a preniesť sa znova do dôb, kedy tie najväčšie hrôzy nezostávali na obraze, ale v útrobách ľudskej imaginácie.