Poslední recenze (278)

Kočárek (1963)
Sociálna dráma podaná v štýle novovlnových kinematografií, v ktorej sa odráža práca dvoch významných režisérov švédskeho filmu - Bo Widerberga ako režiséra a kameramana Jana Troella (ktorý sa neskôr presadí vlastnými filmami). Príbeh je v podstate jednoduchý, no vzhľadom na pomalý dokumentárny štýl Widerberga bude do neho spočiatku ťažšie preniknúť. Ak sa to však už divákovi podarí, čaká ho autenticky pôsobiace rozprávanie o osudoch slobodnej matky, ktorej druh (alebo lepšie povedané strojca tohto problému) na dieťa jednoducho nemá čas, keďže ho zaujíma predovšetkým hudobná kariéra. Film síce nie je príliš veselý, ale v záverečných momentoch môžeme vidieť aj prienik čohosi optimistického. Napriek počiatočným pochybám novopečenej matky sa zdá, že jej osud nebude až taký krutý a podstúpiť všetku tú bolesť a neistotu nebolo zbytočné. Novorodeniatko vdýchne jej bezfarebnému životu nový zmysel.

Manekýna v červené (1958)
Áno, film možno bez preháňania prirovnať so staršími talianskymi filmami "giallo" a je teda celkom uveriteľné, že sa otec tohto podžánra Mario Bava inšpiroval Manekýnkou v červenom v momente, keď tvoril scenár k svojmu filmu Šesť žien pre vraha. Ten sa takisto odohráva v modelingovom prostredí, hýri farbami a má prekvapivú pointu, len sa v ňom nešetrí krvou. Aj z toho dôvodu je Manekýnka v červenom skôr mysteriózne ladenou starosvetskou kriminálkou, ktorá sa (aj vzhľadom na dobové pomery) vyhýba otvorenému násiliu a tempo je takisto pomerne pomalé. Pochváliť treba farebné ladenie a atmosféru, čo sú ingredience, vďaka ktorým je film po vizuálnej stránke potešením pre oko diváka. Pre fanúšikov gialla je Manekýnka v červenom rozhodne zaujímavá filmová skúsenosť, pre ostatných možno trocha zdĺhavé, ale určite neurazí. Na rok 1958 pokroková švédska krimi, ktorá tak trocha predbehla dobu.

Jmelí a chvojí (1952)
Dobrá starosvetská konverzačka s vianočnou atmosférou, v ktorej sa premieľajú staré hriechy a uvažuje sa nad otázkami viery. Film má dobré dialógy a schopných hercov, nevadí ani skutočnosť, že sa celý odohráva v jednom dome a atmosféru za oknami dotvárajú, podľa všetkého, praktické štúdiové efekty vyvolávajúce pocit padajúceho snehu. Príjemná (ale i miestami dramatická) záležitosť pre milovníkov starého anglického kina.