Pokryvac

Je fajn, že druhý kanál RTVS vytiahol z archívov aj tento zabudnutý rodinný western, o ktorom som nikdy nepočul, ale už po pár minútach som bol presvedčený, že ho chcem vidieť dokonca. Nie je veľa skutočne dobrých rodinných filmov, ktoré by nemali pachuť gýču a neliezli by na nervy dospelejšej časti publika, ale Cez veľký priesmyk bude jednou zo svetlých výnimiek, na ktorú sa môže dívať celá rodina bez toho, aby ktokoľvek zo zúčastnených trpel. . Exotické lokácie, divoké zvery (a že je ich tu naozaj dosť! ) a príjemný dobrodružný príbeh so sympatickými hrdinami si podľa môjho názoru získajú pozornosť väčšiny divákov a približne 90 minútová stopáž ubehne rýchlo. Možno bola chyba premietať film v rámci nočného kina (RTVS si zrejme chcela získať nostalgickych divákov) , pretože verím, že viacero mladších sledovateľov by film, v záplavách všetkých tých televíznych nezmyzslov a hlúposti, mohol potešiť. Veľmi slušné 4*

Slnečník je zvláštny film. Očakával som nenáročnú komédiu zo slnečného Talianska, ale vo výsledku je film skôr nedivácky, čo bude zrejme aj dôvodom toho, že film vo svojej dobe príliš neuspel. Dino Risi pozorne skúma rôzne figúrky z dobre situovanej sociálnej vrstvy, ich zdanlivo bezstarostné životy, z ktorých však akosi vymizla úprimnosť a dôvera. Hlavnou postavou je inžinier, ktorý prichádza na víkend za svojou mladšou a evidentne akčnejšou manželkou. Rýchlo nadobúda podozrenie, že čosi nie je v poriadku, uvedomuje si, že jej životnému tempu nestíha a to, že je mu neverná sa mu zdá čím ďalej pravdepodobnejšie. Život v prímorskom mestečku jednoducho nie je pre neho. Nijak mu neučarujú rôzne bizarné figúrky motajúce sa okolo jeho manželky a dobre na neho nevplývajú ani divoké večierky s tečúcim alkoholom. Zdá sa, že ho víkend v takomto štýle vyčerpáva ešte väčšmi než jeho pracovný týždeň... A to je vlastne všetko. Situácie, v ktorých sa úradník ocitá neústia do žiadneho dramatického konfliktu a neprajník by zrejme povedal, že sa celý čas vo filme nič nedeje. Skupinka Talianov sa slní, užíva si, počúva dobovú hudbu (za pozornosť stojí soundtrack filmu), plaví sa na loďke, prípadne vyhľadáva sexuálne eskapády mimo náruče vlastných manželiek/manželov. Tvrdiť, že je film "o ničom" je však príliš jednoduché. Risi sa k problémom starnúceho muža nevyjadruje nijak explicitne a to, čo ho trápi, si musí divák vyskladať sám z plejády scénok situácií. Vyznenie filmu je ironické, Risi upriamuje pozornosť na pokrytecké a prázdne životy tých úspešnejších, ktoré sa vyjavujú v momente, kedy odznie posledný tón v barovom jukeboxe. Sociálno-kritická komédia s prímesou zdravého cynizmu. Dino Risi sa dostáva do formy.

Filmová štúdia duševne nevyrovnaného jedinca, ktorý nedokáže zapadnúť do "normálnej" spoločnosti a triedny boj chudobných s buržoáziou zobral príliš vážne (a doslovne). Dej tu príliš nenájdete, celý film je spleťou dialógov, ktoré vedie hlavný (anti)hrdina so psychiatrom, svojím komunisticky zmýšľajúcim kamarátom, prípadne s chlapíkom s drahým autom a mladou milenkou (predstaviteľom onej nepriateľskej buržoázie). Keďže je absolútne neprispôsobivý a v spoločnosti pre neho nikto nevie nájsť miesto, končí na psychiatrii. Predstaviteľ hlavnej postavy Knut Pettersen je veľmi presvedčivý a svoju úlohu zvládol skvelo, preto je škoda, že sa ako herec viacej nepresadil. Film síce nespríjemní večer a azda sa nájdu viacerí, ktorí ho nedokážu pozrieť v jednom celku (koho zaujíma téma neprispôsobivého človeka v rámci spoločnosti, odporučil by som o niečo "akčnejší" film Návrat ztraceného syna), no netradičný a intenzívny filmový zážitok tento zabudnutý švédsky film rozhodne ponúka. Nie je to Bergman, niektoré scény sú v ňom navyše, ale silný záver ponúka viacero zaujímavých myšlienok a prinúti diváka rozmýšľať, aká je vlastne pozícia jednotlivca v spoločnosti ľudí.